List sudcu Mgr. Maroša Feketeho ministrovi spravodlivosti SR Gáborovi Gálovi

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt úradný listList sudcu Mgr. Maroša Feketeho ministrovi spravodlivosti SR Gáborovi Gálovi v súvislosti s prerušením výkonu funkcie sudcu bývalého predsedu Okresného súdu Bratislava 3 JUDr. Davida Lindtnera.

 

Mgr. Maroš Fekete, sudca Okresného súdu Bratislava III

JUDr. Gábor Gál

Minister spravodlivosti SR   

VECInformácia o zániku funkcie sudcu JUDr. Davida Lindtnera

Vážený pán Minister spravodlivosti SR.

Dovoľujem si obrátiť sa na Vás s informáciou o zániku funkcie sudcu JUDr. Davida Lindtnera.

Čo má spoločné Kočnerova Threema s mlčiacou väčšinou sudcov a predsedami súdov

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt Ľudovít Bradáč| Ľudovít Bradáč | autor je emeritný sudca | V Banskej Bystrici 20.02. 2020 |

Ľudovít Bradáč, zdroj: ZOJ

Kal z Threemy na právne prostredie Slovenskej republiky a hlavne na justičné pomery sa už tak trochu usadil, ale zatiaľ nikto nevie koľko vedier špiny nás ešte čaká. Dá sa veriť tomu, že ide iba o neštandardné vybočenie jednotlivcov, ale inak je systém v poriadku? Že „ústredná“ Threema nemá svoje lokálne threemičky? V rôznych analýzach a návrhoch riešení súčasného stavu justície iba sporadicky zaznieva niečo ako deficit eticko-morálnych aspektov tohto problému. Vyslovené i navrhované opatrenia, či už legislatívneho, personálneho alebo administratívneho charakteru vyzerajú dobre a určite majú svoje opodstatnenie. Ide však o klasické metódy a ako každá klasika chce svoj čas na dozretie. Obávam sa, že tento luxus času nemáme.

Skúsim sa na problém pozrieť inak. Veľa sa hovorí o tzv. mlčiacej väčšine sudcov. Niekto si s týmto pojmom spája masu, ktorá je brzdou v rozvoji právneho štátu. Iný zas v nej vidí silný potenciál očisty. Ktorá z týchto dvoch variant je pravdepodobnejšia? Vychádzajme teoreticky z premisy, že zhruba 10 % sudcov je skutočne nositeľom hodnôt, ktoré sa nebojí prezentovať navonok. Ďalších zhruba 10 % sudcov môže predstavovať skupinu, klan, ktorý pôsobí v rámci threemových väzieb. Zostáva nám 80 %-tná  tzv. mlčiaca väčšina. Vo svojej práci som poznal protagonistov všetkých troch táborov a môžem povedať,  že niekedy sú ťažko rozpoznateľní, a často sa na osi času a rôznych premenných prelínajú. Z hľadiska morálno-etických štandardov ma nateraz protagonisti 10 %-tných skupín nezaujímajú. U nich je to jasné. Otázkou je, akými štandardami, princípmi a motiváciami sa riadi mlčiaca väčšina sudcov. A tu treba veľmi opatrne postupovať a citlivo hodnotiť.

Cez prizmu očisty justície.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt očista justície| 19. januára 2020 | JUDr. Mária Laufová | autorka je emeritná sudkyňa |

 

,,Za kľúčové považujem, aby úsilie o reformu justície nestroskotalo na nereformovateľnosti celej spoločnosti. Pretože účinnosť a rešpektovanie akýchkoľvek noriem je priamo úmerné vyspelosti spoločnosti a jej schopnosti uvedomovať si vlastné sebadeštrukčné sily.“

Prof. Alexandra Krsková v rozhovore pre Otvorené právo.

 

,,Prajú si elity právny štát, dostatočne silný a dostatočne autonómny  (ktorý by dopadal i na nich) , praje si to vôbec zmätená spoločnosť ?...Má stredná Európa sebaúctu? Je pripravená na hľadanie miery  vecí , miery  medzi slobodou a verejnými dobrami, medzi osobným úspechom a solidaritou, aktivitou a zdržanlivosťou a a ohľadmi ? Ak áno, z akých zdrojov má  pritom čerpať ?“.

 Problém sebaúcty: Úvodná poznámka, Prof. Pavel Holländer ,,Právo a dobro v ústavnej demokracii.“

Tieto slová  boli vyslovené asi  pred 13 rokmi.

Ako riešiť kauzy v justícii – stačí málo, treba zverejňovať čo najviac

Zo zasadnutia súdnej rady. Foto N – Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Pavol Žilinčík | 2. septembra 2019 |

Zo zasadnutia súdnej rady. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jankovská, Baránik a iné kauzy v slovenskej justícii sú aj príležitosťou na jej zlepšenie.

Autor je člen súdnej rady

Súdnu radu čaká horúca jeseň. Nejde len o blížiacu sa voľbu predsedu Najvyššieho súdu, ktorá bude podobne dôležitá ako tá pred piatimi rokmi. Riešime aj situáciu, keď sa telefóny niekoľkých sudcov a štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej stali predmetom vyšetrovania Národnej kriminálnej agentúry. Podľa dostupných informácií ide o podozrenie zo zneužívania právomoci a korupčnej činnosti, možno súvisiacej s osobou podozrivou z objednávky vraždy.

Predsedníčka súdnej rady Lenka Praženková reagovala tlačovým vyhlásením. Okrem iného v ňom uviedla, že sa v týchto dňoch obracia na Úrad špeciálnej prokuratúry so žiadosťou o informáciu „v právnej veci týkajúcej sa dotknutých sudcov, na základe ktorej zváži svoje ďalšie kroky a postupy“. Pani predsedníčku som preto požiadal, aby nám svoju žiadosť na prokuratúru tiež zaslala. Súdna rada ako kolektívny orgán má totiž „vyhodnocovať informácie o konaní sudcu, ktoré je nezlučiteľné s predpokladmi sudcovskej spôsobilosti, získané od súdov, iných orgánov verejnej moci alebo zistené z vlastnej činnosti“. Odpoveď zo sekretariátu ma však prekvapila: informáciu údajne členovia rady dostanú až „pred zasadnutím súdnej rady, ktoré sa uskutoční 30. septembra 2019“.

Päť dôvodov, prečo v súčasnosti nebyť sudcom, a čo s tým má Štefan Harabin

| dennikn.sk | 13. marca 2019 10:55 | Katarína Javorčíková |

Kľúčové mocenské pozície si aj s výraznou podporou sudcov v justícii udržali tí, čo boli Harabinovi najbližšie.

Autorka je emeritná sudkyňa,
bývalá prezidentka združenia Sudcovia „Za otvorenú justíciu“

Keď som po dlhých rokoch práce sudcu dospela postupne k rozhodnutiu, že túto prácu už ďalej nechcem robiť, predpokladala som, že túto kapitolu života úplne uzavriem a sústredím sa výlučne na prácu s právom iným spôsobom.

Bola mi však venovaná kniha Veroniky Prušovej s komentármi Mariána Leška „Harabin“. Vrátila ma do rokov minulých, do histórie slovenskej justície, ktorá je aj mojou osobnou históriou, a táto retrospektíva ma doviedla k analýze dôvodov, prečo už v súčasnosti nechcem byť sudcom.

Dôvod prvý: Čo bolo, bolo – zabudnite

Sudcom som sa stala začiatkom 90. rokov v čase mečiarizmu, keď sa ešte len začínali snahy sudcov o etablovanie súdnej moci ako tretej rovnocennej moci v štáte. Hlavným nositeľom týchto aktivít bola v tom čase silná stavovská organizácia sudcov Združenie sudcov Slovenska, vo významnej miere podporovaná aj zo zahraničných fondov krajín EÚ.

Kniha Harabin je dôslednou faktografiou o tom, ako vtedy sudcovia na jednej strane postupne získavali formálny status ústavných činiteľov, postavených na roveň poslancov parlamentu a členov vlády, a na druhej strane o tom, ako medzi nimi postupne nastával rozkol a polarizácia pod stále silnejúcim vplyvom Štefana Harabina a jeho podporovateľov.

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Úvahy, články, návrhy

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.