Reakcia na článok "Aristokrat justície si zvoli trest smrti".

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt mobbingJustičná mašinéria, mobbing....akýkoľvek mobbing, na ktoromkoľvek pracovisku je veľmi ťaživá osobná situácia,v ktorej sa ocitne dotknutá osoba. Najťaživejšie na tejto situácii ani nie je samotné zavrhnutiahodné konanie hlavného aktéra, ale ohlušujúce mlčanie okolia. Pocit absolútnej bezmocnosti , nespravodlivého  vyčlenenia zo života kolektívu spolupracovníkov ,ktorý až na jednotlivé výnimky, možno si žije svoj život v absolútnej  pohode,spokojne ďalej, akoby sa nič nedialo..... veď mňa sa to netýka.... chcem mať pokoj”. Táto situácia je asi jedna z najhorších v živote človeka,nakoľko v kolektíve spolupracovníkov prežívame väčšinu času, realizujeme si svoje pracovné ambície, um ,medziľudské vzťahy, priateľstvá a zrazu ostane človek  sám, voči zlu, ktoré sa na  neho valí a všetky väzby sa rútia. Človek stráca úplne pôdu pod nohami a ak sa k týmto trápeniam pridajú ešte osobné problémy, nemoc, je to veľmi ťažko zvládnuteľná situácia. 
 
Nezainteresovaní sa iba prizerajú , pýtajú sa... čo im povedať, o svojej hanbe, aspoň tak to dotknutý cíti...hanbí sa za to,čo sa mu deje, zlého, zákerného, zlomyseľného...
Všetka vynaliezavosť justičnej mašinérie je opísaná dôstojne samotným dotknutým Jurajom Majchrákom v jeho liste zo dňa 8.8.2000, ktorý je zverejnený aj na týchto stránkach. Koľko bôľu sa skrýva v týchto riadkoch. Bôľ statočného,spravodlivého a čestného človeka voči bezpráviu na ňom páchanom.
 
Zaznieva, že sa nesťažoval na výkon sudcovskej funkcie.... veď to bol jeho život, jeho bytostné poslanie, ale podmienky, za ktorých túto funkciu vykonával, tieto skutočnosti boli známe, všetci to vedeli, podmienky mobbingu... a ako ťažko sa vzdával svojho milovaného talára,vie len on sám ...už nám to nepovie...
 
Osobný život človeka ...život každého z nás je determinovaný toľkými počinmi , pôsobiacimi  z vonku aj z vnútra človeka, toľkými vlastnými rozhodnutiami, dobrými i zlými, náhodami, udalosťami .... 
Človek ustojí veľa, ale príde chvíľa, niekedy je to chvíľkový moment, kedy je na konci svojich ľudských síl, už nevládze,už nevládze uniesť dôsledky svojho /ne/konania, rezignuje, v celej podstate svojho bytia....fatálne...
každý z nás poznáme tieto chvíle samoty, beznádeje, keď už nevieme ako ďalej, nie vždy sa máme práve v tej chvíli  s kým  podeliť,
....skloňme sa s úctou k človeku, nesúďme, nehľadajme ex post prečo ..... v mene  a na pamiatku toho kto odišiel, so cťou a s láskou k tým, ktorých zanechal.
On sám by chcel, aby si ho jeho blízki niesli vo svojich srdciach takého aký bol, milujúci, chybujúci, dobrý, statočný, čestný a spravodlivý  človek.
 
Mária Laufová, sudkyňa v dôchodku

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Úvahy, články, návrhy Reakcia na článok "Aristokrat justície si zvoli trest smrti".

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Naši partneri