Malo a má to zmysel

(Derniéra a ouvertúra ZOJ)

Aktivity väčšiny (dnes už starších) sudcov sympatizujúcich s aktivitami “Zojky”, ktoré presahovali riešenie im pridelených prípadov, nezačali v časoch, kedy sme krútili hlavami nad nezmyselnými krokmi vtedajšieho vedenia justície voči kolegom, ktorí sa odvážili niečo kritické povedať alebo napísať a disciplinárne konania slúžili ako nástroj pomsty. My sa poznáme už od konca osemdesiatych rokov, kedy sme sa (najmä v Banskej Bystrici) stretávali a špekulovali nad tým, ako presadiť model vskutku nezávislej justície neriadenej politickými stranami a súkromnými záujmami. Hovorili sme o tom nahlas. Okrem iného boli pritom Juraj Majchrák a Ludvík Bradáč. Na predposlednom stretnutí ZOJ na prelome septembra a októbra tohto roku na Šachtičkách (opäť pri Banskej Bystrici) , ktorého výsledky sa pokúsim v tomto príspevku zosumarizovať, už Juraj, bohužiaľ, nemohol byť. Ludvík prišiel. Vedeli sme, že nám drží palce a Juraj za svojho života to robil tiež. Pevne verím, že by skonštatoval to isté čo Ludvík – malo to zmysel.

Dospeli sme (a sme starší). Nenariekam nad tým, že väčšina kolegov necíti potrebu vyjadrovať sa k všeobecnejším témam a boli ticho, keď sa napríklad znášali hromy blesky nad kolegom, ktorý sa so svojim názorom na stav vecí týkajúcich sa jeho povolania, podelil aj s prezidentom republiky. Mimochodom, zdržanlivosť patrí k našim povinnostiam. Neplačem ani nad tým, že väčšina našich kolegov uprednostňuje ochranu oprávnených záujmov sudcov spôsobom, ktorý si dovolím nazvať korporativistickým. V podstate rozumiem tomu, že sa ozývajú len vtedy, keď sa cítia byť ohrození pri útokoch na “statusové” práva sudcov. Sú zdržanliví. V konečnom dôsledku som rád tomu, že zhruba tretina sudcov rozumela aj nám, ktorí sme cítili potrebu systém otvoriť. Totiž, stalo sa, čo sme chceli. Aj vďaka témam, ktoré sme otvorili, aj vďaka vetám, ktoré sme povedali. Dôvod na dôstojnú rozlúčku…

Boli sme za “otvorenie sa, transparentnosť”… Medzi časťou kolegov som registroval “sprofanovanie” týchto slov. A to ma mrzí. Preto nekončíme a nelúčime sa. Sme však vskutku starší, a už necítime potrebu zaštiťovať naše názory právnickou osobou. Neprehrali sme – naopak. “System is important, people are everything” (Systém je dôležitý, ľudia sú všetko), povedal raz na už dávnejšie konanej konferencii terajší člen Súdnej rady SR Pavol Žilinčík. A systém je dnes už v poriadku – umožňuje kritickú výmenu názorov medzi jednotlivými mocami v štáte, tieto sú primerane štandardizované a s výnimkou plejády rôznych ironických slangizmov a nadávok z úst nemenovaného, hoc všetkým známeho milovníka konšpiračných médií a zatracovateľa mainstreamu, sa všetko deje v rámci aspoň relatívnej slušnosti. To, čo je v Žilinčíkovom slogane “everything” (všetko), pokiaľ nezavedieme stavovský štát, združenia sudcov ani iné právnické osoby nezmenia. To zmenia len duše, názory, slová a činy konkrétnych ľudí.

Mimochodom, mainstream…  tiež ho nemám rád. Najmä v hudbe, literatúre, kinematografii. Nielen kvôli tomu som  často v menšine a v podstate sa tam cítim komfortne a sám sebou – podobne ako moji súpútnici v ZOJ. A tak, či už “menšinovo” alebo “väčšinovo” budeme hovoriť to, čo doteraz. Nerezignujeme na vysvetľovanie výhod otvorenosti akéhokoľvek systému, tvrdíme a budeme tvrdiť naďalej, že ani justícia sa nemusí nasrdene “ježiť” pri akejkoľvek kritike – vysvetľovanie a primeraná komunikácia je cesta, ktorá “otvára brány” aj k verejnosti (mimochodom, otváranie brán bolo jedným z mottom “otcov a matiek zakladateľov” ZOJ). Nedôvera v justíciu (chvalabohu, mierne klesajúca) je nespochybniteľný fakt. Môžeme sa sporiť o tom, čo je jej príčinou (určite ide o komplex príčin)  a mediálna dezinterpretácia niektorých faktov nie je zanedbateľný fenomén, ja a moji kolegovia v ZOJ však presadzujeme nápravu aj prostredníctvom úprimného pohľadu do zrkadla.  Ak takýto pohľad odhalí zlyhanie, treba ho priznať, ak preukázateľne zlyhal “útočník”, treba mu to “spočítať” .

ZOJ podľa svojich stanov chcela

- presadzovať taký model súdnictva, ktorého hlavnými atribútmi bude otvorenosť a transparentnosť pre občanov, ako zdroja moci v demokratickom a právnom štáte,

- aktívne a iniciatívne chrániť nezávislosť súdnej moci pred vonkajšími aj vnútornými vplyvmi,

- posilňovať zodpovednosť sudcov za výkon súdnej moci.

To všetko bude robiť aj naďalej, ale už nie ako inštitúcia, ale voľné spoločenstvo ľudí, ktorí spolu začali ako , “nezávislá iniciatíva” a k takejto forme činnosti sa aj vracajú. Sme otvorení komunikácii, proti nikomu nebojujeme, chceme diskutovať a myslíme si, že to má zmysel. Naďalej budeme spravovať svoju stránku www.sudcovia.sk a komunikovať s nami môžete cez e mailovú adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. . Členovia bývalého prezídia ZOJ sa dohodli, že komunikovať za nezávislú iniciatívu budú v rovnocennom postavení hovorcovia JUDr. Elena Berthotyová a JUDr. Ján Hrubala.

Na tomto mieste mi dovoľte poďakovať všetkým našim členom, sympatizantom i podporovateľom. Vďaka patrí členom našej Konzultačnej rady i dlhoročnej prezidentke ZOJ JUDr. Kataríne Javorčíkovej, ktorá spolu s našou “miniadministratívou” (vďaka najmä Vlaste, Lackovi a Miškovi) okrem iného obetavo manažovala nudnú a fakt takmer každodennú administráciu našich aktivít. Vskutku si vážim kolegov, ktorí podpísali  “Päť viet” a som presvedčený nielen o tom, že v tej dobe išlo o akt statočnosti, ale i o tom, že obavy vyslovené v týchto vetách v tej dobe mali reálny základ. Kolegov, ktorí nám nerozumeli, prípadne obviňovali z akéhosi politikárčenia sa snažím pochopiť, hoci mi to veľmi nejde. Dovolím si im pripomenúť, že nikto z vedenia ZOJ nekandidoval do “platených kariérnych funkcií”, a naopak, boli sme to my, ktorí poukazovali na politizáciu rôznych personálnych nominácií. Ale ak je politikárčením otvorené presadzovanie princípov, tak sme politikárčili. A budeme aj naďalej.  Malo a má to zmysel.   

Ospravedlňujem sa za možno príliš osobný spôsob napísania tohto príspevku, ale inak som to tentoraz  nevedel. 

Ján Hrubala

hovorca iniciatívy “Za otvorenú justíciu”

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Hosť (capcara ondrej)

    Chceli ste presadzovať lepšie súdnictvo ale skorumpovaní klientelizmom súdcovia a prokurátori sú silnejší v kranflekoch,preto sa Vám to nepodarí! Je tu jediná možnosť ako to napraviť a to voliť za prezidenta JUDr.Harabina a vec s klientelickými súdcami a prokurátormi je vyriešená. Tu uvádzam príklad ako prokurátori kašlú na Nálezy ÚSSR. Nepodarilo sa mi vložiť list, ktorý mi poslal skorumpovaný klientelizmom prokurátor Kubík.
    C a p c a r a O n d r e j Ždiarska 23 040 12 Košice

    Ministerstvo vnútra SR 11.01.2019
    Prezídium Policajného zboru
    národná kriminálna agentúra
    Pribinova 2
    812 72 Bratislava



    Vec:
    Podnet na preskúmanie zákonnosti ,, Žiadosť“ č.4 Kn 281/18/88-9 zo dňa 12.12.2018 v jedinečnom súbehu podľa § 62 ods.1) v súbehu s § 196 ods.1) Trestného poriadku, týmto podávam tr.oznámenie pre porušenie § 350 , § 326 ods.2 písm.c)Tr.zákona, § 339 ods.1)Tr.zákona,porušenie § 2 ods.10 Tr.poriadku,porušenie § 344 ods.2 písm.b,c,d)Tr.zákona,porušenie §5 zákona o prokuratúre na JUDr.Jána Kubíka, prokurátor KP.Košice.

    Dňa 14.09.2018 som poslal:

    C a p c a r a O n d r e j Ždiarska 23 040 12 Košice


    JUDr.Jaromír Čižnár 14.09.2018
    Generálny prokurátor SR
    Štúrova 2, 812 85 Bratislava 1


    Vec
    Podnet na preskúmanie zákonnosti Uznesenia JUDr.Matej Čintala, prokurátor Okresnej prokuratúry Košice č.1 Pn 886/18/8802-6 zo dňa 25.09.2018 v jedinečnom súbehu podľa § 62 ods.1) v súbehu s § 196 ods.1)
    2
    Trestného poriadku, týmto podávam tr.oznámenie pre porušenie § 326 ods.2 písm.c)Tr.zákona, § 339 ods.1)Tr.zákona,porušenie § 2 ods.10 Tr.poriadku,porušenie § 344 ods.2 písm.b,c,d)Tr.zákona,porušenie §5 zákona o prokuratúre na JUDr.Mateja Čintalu.
    Dňa 31.05.2018 som poslal OR PZ Košice,Ul.Rampová č.7 Tr.oznámenie:
    Podľa ustanovenia § 62 ods.1) v súbehu s § 196 ods.1) Trestného poriadku, týmto podávam trestné oznámenie pre porušenie § 326 ods.ods.3 písm.c),ods.2 písm.b),Tr.zákona,porušenie ustanovenia čl.26 Ústavy SR,porušenie nálezu Ústavného súdu SR č.II.ÚS 44/00-133 vyšetrovateľkou mjr.MVDr.Lucia Šebáková.

    Dňa 24.09.2018 mi bolo doručené Uznesenie č.1 Pn 88/18/8802-6 zo dňa 25.09.2018, v ktorom skorumpovaný klientelizmom prokurátor Okr.prokuratúry Košice 1 JUDr.Matej Čintala ma vedome uvádza do omylu a naviac mi hrubo bráni v realizácii mojích práv danné zákonom a Ústavou SR!!

    Tento skorumpovaný klientelizmom prokurátor už v úvode Uznesenia píše:

    Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I vo veci podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomocí verejného činiteĺa podľa § 326 ods.1 písm.a)tr.zákona,takto...............

    Tento skorumpovaný klientelizmom prokurátor nie, že je lenivý ale nevie ani čítať!!!!
    Moja osoba podala na policajtku Šebovú Tr.oznámenie v tomto znení:

    trestné oznámenie pre porušenie § 326 ods.ods.3 písm.c),ods.2 písm.b),Tr.zákona!!!!
    2
    c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd.
    b) na chránenej osobe,
    Kde tento prokurátor vidí napísané:
    § 326 ods.1 písm.a)tr.zákona????????
    a) vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,
    Skorumpovaný klientelizmom prokurátor Čintala ďalej píše:
    Uznesením vyšetrovateľa MV SR..............na tomto skutkovom základe, že
    vyšetrovateľka ORPZ,OKP Košice v roku 2018 v Košiciach na svojom pracovisku na ul.Rampovej počas trestného konania,realizovala pod ČVS:ORP-771/2 VYS-KE-2018,postupovala v rozpore s Trestným poriadkom,lebo do uvedeného vyšetrovacieho spisu nevložila listinné dôkazy,a to dve prílohy,ktoré spolu s trestným oznámením zo dňa 13.04.2018 na uvedenú súčasť doručil oznamovateľ Ondrej Capcara,a tieto jej musel opakovane doložiť počas výsluchu dňa 07.05.2018.
    Tento skorumpovaný klientelizmom prokurátor z mojej osoby robí hlupáka?
    Sám je hlupák!!!
    Policajtka Šebová mi bezdôvodne odmietla aby som si nahrál na záznamové zariadenie audio nahrávku mojho výsluchu!!!!!!!
    1) Som skorumpovanú klientelizmom policajtku Šebovú upozornil,že som nedoslýchavý(choroba s povolania).
    2) Upozornil som ju na na to,že podľa čl.26 Ústavy SR a nálezu Ústavného súdu SR č.II.ÚS 44/00-133 mám na túto činnosť právo!!!!!!! Napriek tomu mi bolo policajtkou Šebovou zakázané výsluch nahrávať!!


    3
    Ďalej skorumpovaný klientelizmom prokurátor Čintala v Uznesení píše samé nesmysly,ktoré sú chaotické, nerelevantné a právne neakceptovateľné!!!!
    A teraz to najpodstatnejšie:
    Nielenže prokurátor Čintala je skorumpovaný klientelizmom, ale plagiátorsky opísal publikáciu zo dňa 19.03.2015 Lubomíra Macháčka, ktorú skopíroval z internetu a vložil ju do Uznesenia a drzo napísal,že sa stotožňuje s týmto právnym názorom ,ako keby Lubomír Macháček bol odborníkom na audio nahrávky pri výsluchu svedka pred OČTK!!!
    Skorumpovaný klientelizmom prokurátor Čintala zrejme nevie čítať!
    V publikácii Lubomíra Macháčka zo dňa 19.03.2015 sa nikde nevyskytuje zákaz audio nahrávky na hlavnom pojednávaní!!!!!!!!!!!!!
    V článku vidím,že zákonodárca zakázal vyhotovenie obrazových záznamov alebo obrazovozvukových záznamov!!!!!!!!!!!
    Hlúpy a skorumpovaný klientelizmom prokurátor Čintala asi nepozná zákony!!!!!!
    Svojou aroganciou moci dáva na javo svojú nadriadenosť nad obyčajnými ľuďmi, s ktorých daní žije,tak ako to robili Hitleroví stúpenci alebo komunistická ŠTB!!
    Pochopil som hlbku morálneho bahna, v ktorom sa tento prokurátor pohybuje!
    Skorumpovaný klientelizmom prokurátor Čintala by mal vedieť:



    Zákon 160/2015Z.z CSP
    § 175

    4
    Uskutočňovanie a zaznamenávanie priebehu pojednávania pomocou technických zariadení
    (1)

    Priebeh pojednávania sa zaznamenáva podľa § 98 a 99.
    (2)
    Súd môže so súhlasom strán uskutočniť pojednávanie prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie.
    (3)
    Priebeh pojednávania si môže strana a jej zástupca zaznamenať pomocou technických zariadení určených na zaznamenávanie zvuku; túto skutočnosť vopred oznámi súdu.

    Takže skorumpovaný klientelizmom prokurátor Čintala a jeho súkmenovkyňa Šebová porušili zákony SR,čím mi odopreli právo na informácie !!!!!!!!!!!!!!!!!!!
    Je zaujímavé,že prokurátor Čintala sa nepriklonil k právne relevantnej odpovedi ďaľšieho diskutujucého,zrejme vysokoškolského vzdelaného hosťa,ktorý to svojím správnym právnym výkladom vysvetlil asi takto:

    Prikladám

    Neznamy Nick
    Z nálezu Ústavného súdu SR >
    „Sloboda prejavu a právo na informácie sa zaručujú podľa čl. 26 ústavy, pričom ústavou upravené (a pritom jediné) obmedzenia ich výkonu sú upravené v čl. 26 ods. 4. Medzi tieto obmedzenia patrí aj „ochrana práv a slobôd iných". Pri uplatňovaní týchto základných práv ide o vytvorenie primeranej rovnováhy medzi právom na informácie na strane jednej a právom na súkromie toho (tých), o ktorom sa informácie získavajú, pričom sa uznáva, že u osôb verejného záujmu dochádza k zúženiu priestoru ich súkromnej sféry, v dôsledku čoho sa primerane znižuje aj úroveň ochrany ich osobnostných práv. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vo svojej rezolúcii 1165 z 26. júna 1998 venovanej právu na súkromie uvádza, že verejne činné osoby musia rešpektovať, že osobitné postavenie, ktoré
    5
    zastávajú v spoločnosti (a v mnohých prípadoch na základe svojho vlastného rozhodnutia), automaticky vyvoláva tlak na ich súkromie". Každá osoba vystupujúca na verejnosti musí (a v dôsledku toho) strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad takouto svojou činnosťou."
    „Podľa právneho názoru ústavného súdu za súčasť základného práva na
    súkromie a ani za prejav osobnej povahy (v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka) nemožno u verejného činiteľa -- zamestnanca mestskej polície považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Zatiaľ čo do súkromia osôb, a teda aj do predmetu ochrany osobnosti patria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry (písomnosti osobnej povahy, zvukové záznamy prejavov osobnej povahy), v prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej, a nie súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie."
    „V prípade výkonu ústavných alebo zákonných právomocí verejných činiteľov na verejnosti ide totiž o takú ich činnosť, ktorá podlieha (môže podliehať) rôznym služobným príkazom, usmerneniam, ako aj zákonnému režimu kontroly buď odbornej, alebo laickej verejnosti. Verejnosť sa k spôsobu, akým verejní činitelia vykonávajú svoje ústavné alebo zákonné právomoci, môže vyjadrovať napríklad prostredníctvom otázok, sťažností a pod. Otázkou verejného záujmu je (a v dôsledku uvedeného) preto slobodné získavanie informácií o spôsoboch, akým verejní činitelia vykonávajú na verejnosti svoje ústavné alebo zákonné právomoci. Verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou. Takémuto právnemu režimu prirodzene nepodliehajú otázky spadajúce do rozsahu základného práva na súkromie fyzickej osoby."




    Geon Dybon
    Ako správne autor článku poznamenal analógia v trestnom práve procesnom je prípustná tam, kde analogické použitie ustanovení Trestného poriadku nie je vylúčené zo svojej podstaty (tam kde Tr. por. vyslovene prikazuje alebo zakazuje určité konanie, napr. odvolacie dôvody, atď.), a zároveň za splnenia podmienky, že takáto analógia nie je v neprospech obvineného. Čo ma však zarazilo, a to najmä vzhľadom na nadpis (a
    6
    podnadpis) článku, z ktorého je možné dovodiť, že autor sa v článku venuje vyhotovovaniu záznamov v prípravnom konaní bez ohľadu na ich formu, je, že autor sa žiadnym spôsobom nevyjadruje k tomu, prečo by sa na vyhotovovanie (konkrétne) zvukového záznamu úkonov prípravného konania nemohlo per analogiam aplikovať ust. § 253 ods. 4 Tr. por., ktoré bez ďalšieho umožňuje vyhotovovanie takéhoto záznamu z hlavného
    pojednávania. Ani argument, ktorý autor článku použil, že prípravné konanie je, na rozdiel od súdnej fázy trestného konania, neverejné neopodstatňuje záver, že takýto záznam nie je možné počas úkonov v prípravnom konaní vyhotovovať. Prípravné konanie je síce neverejné, avšak niet žiadneho dôvodu, aby si osoby, ktoré majú právo sa úkonu prípravného konania zúčastniť a žiadať vyhotovenie a odovzdanie zápisnice o ňom (teda nie verejnosť), nemohli o jeho priebehu vyhotoviť taktiež zvukový záznam. Takáto analógia je naviac pre obvineného jednoznačne prospešná. Nehovoriac o tom, že takýto výklad ust. § 253 ods. 4 Tr. por. je účelný aj z hľadiska kontroly zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní. Preto nevidím jediný dôvod, prečo by si osoba, ktorá vystupuje v procesnom postavení svedka, poškodeného, zúčastnenej osoby alebo obvineného nemohla vyhotovovať zvukový záznam z úkonu prípravného konania na ktorom sa má právo podľa Trestného poriadku zúčastniť. Z tohto hľadiska sa mi javí ako absurdný argument autora článku, že vyhotovovavnie zvukového (alebo akéhokoľvek iného záznamu) je len snahou o vlastnú prezentáciu dotknutej osoby pred verejnosťou (neviem, akým spôsobom, by tak táto osoba mala prostredníctvom týchto záznamov robiť /zo strany autora sa mi to javí ako trošku ješitné tvrdenie - a zároveň arbitrárny argument -, na základe čoho sa domnievam, že autor je zhrdeným predstaviteľom niektorého z orgánov činných v trestnom konaní/), keďže tá by tak mohla robiť aj prostredníctvom inej formy záznamu, napríklad zápisnice, do ktorej by žiadala zapísať doslovný priebeh celého úkonu. V tejto súvislosti si na záver dovoľujem dodať, že prípravné konanie tak, ako ho upravuje súčasný Trestný poriadok je síce založené na tzv. inkvizičnom princípe, čo však netreba stotožňovať so stredovekým inkvizičným trestným konaním, kedy vyšetrujúce orgány utajene, v prítmí temnice, vymáhali mučením na obvinenom priznanie. Orgán činný v trestnom konaní, ako inštitúcia súčasného, tzv. liberálne demokratického štátu (bez ohľadu na to, či takým naozaj je), je povinný strpieť kontrolu svojej činnosti nech je vykonávaná akýmkoľvek spôsobom. Zasahovať do nej by mal preto len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, a preto v prípade, ak osoba na úkone prípravného konania zúčastnená, takýto úkon ruší alebo sa k orgánu, ktorý úkon vykonáva správa urážlivo (či už z dôvodu domnelej prezentácie pred verejnosťou alebo akéhokoľvek iného dôvodu), má takýto orgán iné
    7
    prostriedky, ako zabezpečiť riadny priebeh úkonu (napr. poriadková pokuta). Správanie sa osoby zúčastnenej na úkone však za žiadnych okolností nesmie byť dôvodom pre znemožnenie kontroly takéhoto orgánu, a to aj zvukovým záznamom, ktorý nakoniec slúži aj ako dôkaz svedčiaci o rušivom prípadne urážlivom správaní sa takejto osoby. Závery ku ktorým autor v článku dospieva sú preto pre mňa z vyššie uvedených dôvodov
    neakceptovateľné a nemajú oporu v zákone, ani v zásadách, ktoré naše trestné konanie skrz ústavy ovládajú.


    Geon Dybon
    Človek, čo bez hanby napíše do diskusie na odbornom právnom webe, že osoba v určitom procesnom postavení nemá určité právo len preto, že určitý právny predpis "upravuje práva a povinnosti", pričom toto určité právo výslovne nepríznáva, sám nemá právo označovať názor druhého za neobhájiteľný. Ako osoba znalá právnej teórie určite viete, že práva a povinnosti upravujú všetky právne predpisy, o tom predsa právo ako také je, pokiaľ sa nemýlim. To však neznamená, že ak právny predpis určité právo výslovne neustanovuje, tak takéto právo osoba nemá, čo bez ďalšieho platí aj v prípade verejnoprávneho predpisu, a to za podmienok, ktoré som uviedol vyššie. Nakoniec, takýto záver je konštantne judikovaný aj najvyššími súdnymi orgánmi Českej a Slovenskej republiky (viď. napr. Uznesenie NS ČR sp.zn. 5 Tdo 345/2003), a treba dodať, že nielen nimi. Určite je Vám v tejto súvislosti známy taktiež čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Aké sú teda v tejto veci Vaše KONKRÉTNE argumenty proti záveru, ku ktorému som dospel vo svojom prípsevku, a ktorý som aj riadne odôvodnil (čo vy evidentne považujete pri vyslovovaní vlastných tvrdení za zbytočné)?


    Pretože boli hrubo porušené moje práva dane Ústavou SR čl.26,Tr.zákonom a nálezom Ústavného súdu uplatňujem si ako satisfakciu náhradu v peňažnej výške 1659,69 euro od Okr.prokuratúry Košice I.
    Žiadam aby sa začalo trestné stíhanie policajtky Šebovej,tak ako je to uvedené v trestnom oznámení zo dňa 31.05.2018
    Žiadam o Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

    V zmysle § 15 (1) zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci Vás žiadame o prerokovanie mojho návrhu na uspokojenie
    8
    nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom Okresnej prokuratúry Košice I.


    S pozdravom


    Dňa 02.01.2019 mi bol doručený doporučený list č.4 Kn 281/18/8800-9 zo dňa 12.12.2018, v ktorom mi prokurátor JUDr.Kubík moje trestné podanie na policajtku Šebákovú zamietol bez adekvatného právneho vysvetlenia.Tento prokurátor agresiou moci a svojvolne odôvodnil správnosť konania policajtky Šebákovej takto:

    Na podklade tejto žiadosti som preskúmal predložený na vec vzťahujúci vyšetrovací spis spolu so spisom okresnej prokuratúry a zistil som, že Vámi uvádzané skutočnosti nie su relevantné,pretože obe Vami napadnuté rozhodnutia sú vecne správne a boli vydané v súlade so zákonom.

    Tento skorumpovaný klientelizmom prokurátor Kubík mi ale neobjasnil vecne správne a právne na akých paragrafových znení prišiel k tomuto rozprávkovému záveru??????????????????????????????????

    Žiadam aby Odôvodnenie v liste JUDr.Jána Kubíka,prokurátora KP Košice č. 4 Kn 281/18/8800-9 zo dňa 12.12.2018 bolo ako chaotické, nezákonné, svojvolné, napísané spôsobom skorumpovane klientelizmom a odporujúcimu zákonom SR zamietnuté.

    Žiadam aby prokurátor JUDr.Ján Kubík niesol trestnoprávnu zodpovednosť pre horeuvedené porušenie § znení Tr.zákona.

    Žiadam aby sa začalo tr.stíhanie pre porušenie mojí občianských práv tak ako mi ich poskytuje ÚS SR.

    S pozdravom

    Prikladám list č. 4 Kn 281/18/8800-9 zo dňa 12.12.2018

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Úvahy, články, návrhy Malo a má to zmysel

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri