Warning: include(/www/s/u/u23979/public_html/attachments/article/press.php) [function.include]: failed to open stream: No such file or directory in /www/s/u/u23979/public_html/libraries/import.php on line 2

Warning: include(/www/s/u/u23979/public_html/attachments/article/press.php) [function.include]: failed to open stream: No such file or directory in /www/s/u/u23979/public_html/libraries/import.php on line 2

Warning: include() [function.include]: Failed opening '/www/s/u/u23979/public_html/attachments/article/press.php' for inclusion (include_path='.:/usr/local/php53/share/pear') in /www/s/u/u23979/public_html/libraries/import.php on line 2
Malo a má to zmysel

Malo a má to zmysel

(Derniéra a ouvertúra ZOJ)

Aktivity väčšiny (dnes už starších) sudcov sympatizujúcich s aktivitami “Zojky”, ktoré presahovali riešenie im pridelených prípadov, nezačali v časoch, kedy sme krútili hlavami nad nezmyselnými krokmi vtedajšieho vedenia justície voči kolegom, ktorí sa odvážili niečo kritické povedať alebo napísať a disciplinárne konania slúžili ako nástroj pomsty. My sa poznáme už od konca osemdesiatych rokov, kedy sme sa (najmä v Banskej Bystrici) stretávali a špekulovali nad tým, ako presadiť model vskutku nezávislej justície neriadenej politickými stranami a súkromnými záujmami. Hovorili sme o tom nahlas. Okrem iného boli pritom Juraj Majchrák a Ludvík Bradáč. Na predposlednom stretnutí ZOJ na prelome septembra a októbra tohto roku na Šachtičkách (opäť pri Banskej Bystrici) , ktorého výsledky sa pokúsim v tomto príspevku zosumarizovať, už Juraj, bohužiaľ, nemohol byť. Ludvík prišiel. Vedeli sme, že nám drží palce a Juraj za svojho života to robil tiež. Pevne verím, že by skonštatoval to isté čo Ludvík – malo to zmysel.

Dospeli sme (a sme starší). Nenariekam nad tým, že väčšina kolegov necíti potrebu vyjadrovať sa k všeobecnejším témam a boli ticho, keď sa napríklad znášali hromy blesky nad kolegom, ktorý sa so svojim názorom na stav vecí týkajúcich sa jeho povolania, podelil aj s prezidentom republiky. Mimochodom, zdržanlivosť patrí k našim povinnostiam. Neplačem ani nad tým, že väčšina našich kolegov uprednostňuje ochranu oprávnených záujmov sudcov spôsobom, ktorý si dovolím nazvať korporativistickým. V podstate rozumiem tomu, že sa ozývajú len vtedy, keď sa cítia byť ohrození pri útokoch na “statusové” práva sudcov. Sú zdržanliví. V konečnom dôsledku som rád tomu, že zhruba tretina sudcov rozumela aj nám, ktorí sme cítili potrebu systém otvoriť. Totiž, stalo sa, čo sme chceli. Aj vďaka témam, ktoré sme otvorili, aj vďaka vetám, ktoré sme povedali. Dôvod na dôstojnú rozlúčku…

Boli sme za “otvorenie sa, transparentnosť”… Medzi časťou kolegov som registroval “sprofanovanie” týchto slov. A to ma mrzí. Preto nekončíme a nelúčime sa. Sme však vskutku starší, a už necítime potrebu zaštiťovať naše názory právnickou osobou. Neprehrali sme – naopak. “System is important, people are everything” (Systém je dôležitý, ľudia sú všetko), povedal raz na už dávnejšie konanej konferencii terajší člen Súdnej rady SR Pavol Žilinčík. A systém je dnes už v poriadku – umožňuje kritickú výmenu názorov medzi jednotlivými mocami v štáte, tieto sú primerane štandardizované a s výnimkou plejády rôznych ironických slangizmov a nadávok z úst nemenovaného, hoc všetkým známeho milovníka konšpiračných médií a zatracovateľa mainstreamu, sa všetko deje v rámci aspoň relatívnej slušnosti. To, čo je v Žilinčíkovom slogane “everything” (všetko), pokiaľ nezavedieme stavovský štát, združenia sudcov ani iné právnické osoby nezmenia. To zmenia len duše, názory, slová a činy konkrétnych ľudí.

Mimochodom, mainstream…  tiež ho nemám rád. Najmä v hudbe, literatúre, kinematografii. Nielen kvôli tomu som  často v menšine a v podstate sa tam cítim komfortne a sám sebou – podobne ako moji súpútnici v ZOJ. A tak, či už “menšinovo” alebo “väčšinovo” budeme hovoriť to, čo doteraz. Nerezignujeme na vysvetľovanie výhod otvorenosti akéhokoľvek systému, tvrdíme a budeme tvrdiť naďalej, že ani justícia sa nemusí nasrdene “ježiť” pri akejkoľvek kritike – vysvetľovanie a primeraná komunikácia je cesta, ktorá “otvára brány” aj k verejnosti (mimochodom, otváranie brán bolo jedným z mottom “otcov a matiek zakladateľov” ZOJ). Nedôvera v justíciu (chvalabohu, mierne klesajúca) je nespochybniteľný fakt. Môžeme sa sporiť o tom, čo je jej príčinou (určite ide o komplex príčin)  a mediálna dezinterpretácia niektorých faktov nie je zanedbateľný fenomén, ja a moji kolegovia v ZOJ však presadzujeme nápravu aj prostredníctvom úprimného pohľadu do zrkadla.  Ak takýto pohľad odhalí zlyhanie, treba ho priznať, ak preukázateľne zlyhal “útočník”, treba mu to “spočítať” .

ZOJ podľa svojich stanov chcela

- presadzovať taký model súdnictva, ktorého hlavnými atribútmi bude otvorenosť a transparentnosť pre občanov, ako zdroja moci v demokratickom a právnom štáte,

- aktívne a iniciatívne chrániť nezávislosť súdnej moci pred vonkajšími aj vnútornými vplyvmi,

- posilňovať zodpovednosť sudcov za výkon súdnej moci.

To všetko bude robiť aj naďalej, ale už nie ako inštitúcia, ale voľné spoločenstvo ľudí, ktorí spolu začali ako , “nezávislá iniciatíva” a k takejto forme činnosti sa aj vracajú. Sme otvorení komunikácii, proti nikomu nebojujeme, chceme diskutovať a myslíme si, že to má zmysel. Naďalej budeme spravovať svoju stránku www.sudcovia.sk a komunikovať s nami môžete cez e mailovú adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. . Členovia bývalého prezídia ZOJ sa dohodli, že komunikovať za nezávislú iniciatívu budú v rovnocennom postavení hovorcovia JUDr. Elena Berthotyová a JUDr. Ján Hrubala.

Na tomto mieste mi dovoľte poďakovať všetkým našim členom, sympatizantom i podporovateľom. Vďaka patrí členom našej Konzultačnej rady i dlhoročnej prezidentke ZOJ JUDr. Kataríne Javorčíkovej, ktorá spolu s našou “miniadministratívou” (vďaka najmä Vlaste, Lackovi a Miškovi) okrem iného obetavo manažovala nudnú a fakt takmer každodennú administráciu našich aktivít. Vskutku si vážim kolegov, ktorí podpísali  “Päť viet” a som presvedčený nielen o tom, že v tej dobe išlo o akt statočnosti, ale i o tom, že obavy vyslovené v týchto vetách v tej dobe mali reálny základ. Kolegov, ktorí nám nerozumeli, prípadne obviňovali z akéhosi politikárčenia sa snažím pochopiť, hoci mi to veľmi nejde. Dovolím si im pripomenúť, že nikto z vedenia ZOJ nekandidoval do “platených kariérnych funkcií”, a naopak, boli sme to my, ktorí poukazovali na politizáciu rôznych personálnych nominácií. Ale ak je politikárčením otvorené presadzovanie princípov, tak sme politikárčili. A budeme aj naďalej.  Malo a má to zmysel.   

Ospravedlňujem sa za možno príliš osobný spôsob napísania tohto príspevku, ale inak som to tentoraz  nevedel. 

Ján Hrubala

hovorca iniciatívy “Za otvorenú justíciu”

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Úvahy, články, návrhy Malo a má to zmysel

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Naši partneri