Cez prizmu očisty justície.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt očista justície| 19. januára 2020 | JUDr. Mária Laufová | autorka je emeritná sudkyňa |

 

,,Za kľúčové považujem, aby úsilie o reformu justície nestroskotalo na nereformovateľnosti celej spoločnosti. Pretože účinnosť a rešpektovanie akýchkoľvek noriem je priamo úmerné vyspelosti spoločnosti a jej schopnosti uvedomovať si vlastné sebadeštrukčné sily.“

Prof. Alexandra Krsková v rozhovore pre Otvorené právo.

 

,,Prajú si elity právny štát, dostatočne silný a dostatočne autonómny  (ktorý by dopadal i na nich) , praje si to vôbec zmätená spoločnosť ?...Má stredná Európa sebaúctu? Je pripravená na hľadanie miery  vecí , miery  medzi slobodou a verejnými dobrami, medzi osobným úspechom a solidaritou, aktivitou a zdržanlivosťou a a ohľadmi ? Ak áno, z akých zdrojov má  pritom čerpať ?“.

 Problém sebaúcty: Úvodná poznámka, Prof. Pavel Holländer ,,Právo a dobro v ústavnej demokracii.“

Tieto slová  boli vyslovené asi  pred 13 rokmi.

,,Ak veríme, že veľká časť policajtov, prokurátorov , sudcov a právnikov sú čestní ľudia, pri takom masívnom útoku na právny štát, akého sme svedkami, už nemôžu byť len mlčiacou väčšinou. Lebo systém, ktorí mal zastaviť ľudí  ako Monika Jankovská alebo Dobroslav Trnka, nie je anonymná mašinéria, ale tvoria ho reálni ľudia na všetkých úrovniach polície, prokuratúry a súdov. Nastal čas, aby prehlušili tých,  ktorí čakajú na nejakého ďalšieho Kočnera, aby im dopomohol k peniazom a pocitu moci.“

Beata Balogová , úvodné slová denníka Sme 10.1.2020

Tieto slová boli vyslovené začiatkom tohto roka.

 

V prílohe Téma plus o právnom štáte denníka  SME  bol uverejnený rozhovor s Prof. Jánom Mazákom, bývalým predsedom Ústavného súdu. Jeho slová považujem za kľúčové stanovisko k súčasnému stavu slovenskej spoločnosti ako takej. Lebo policajti ,prokurátori a sudcovia sú jej súčasťou a vzišli z nej. Kľúčovým  postrehom je konštatovanie, že „v súčasnom stave  justičného marazmu je nepredstaviteľné, aby sa sudcovia zúčastňovali akýchkoľvek návštev, posedení a večierkov organizovaných a platených advokátmi. Bez ohľadu na skutočnosť, kto by bol všetko účastníkom takýchto akcií. Nikto zo sudcov, a pokiaľ tak učinila predsedníčka vrcholného sudcovského orgánu, je to ďalší signál  úpadku sudcovského stavu. Domnievam sa, že v  krajinách západnej Európy by sa taký predstaviteľ okamžite vzdal zastávaného postu. Nielen členstva v komisii zriadenej  Ssdnou radou na očistu justície, ale funkcie vôbec. Urobil by sebareflexiu  a stiahol by sa do úzadia. To by bol relevantný signál smerujúci  ako do vnútra justície, a aj do spoločnosti o tom, že sudcovia to mienia so samo očistným procesom vážne a úprimne.“

Je pravdou, že  vedúci činitelia (nie jeden),  v prípadoch  prešľapoch v justícii tieto neriešili alebo bagatelizovali, ak dokonca neschvaľovali a sami sa na nich podieľali,  iniciovali. Avšak tento postoj mnohokrát zavrhnutiahodného konania vedúcich justičných  činiteľov  sa odohrával v priestore ostatných sudcov, v kolektívoch  sudcov.... A dialo sa to za ich  hlbokého mlčania.  Jednotlivci sa   postavili zlu, bránili nespravodlivo prenasledovaných sudcov,  boli následne pranierovaní,  prenasledovaní , opäť za hlbokého  mlčania väčšiny.  Môže byť potom  mlčiaca väčšina slušná....stačí vyhlásenie mlčiacej väčšiny, že oni sú tí slušní ?.....spytujme si svedomie.

V koľkých krajinách Európskej únie je v rámci justície zriadený špecializovaný  trestný súd, súdna rada...? Pripomeňme si odôvodnenia, prečo boli tieto inštitúcie zriadené u nás, ako sa postupne vyvíjala situácia v týchto inštitúciách, kto bol  a je na ich čele v súčasnosti. Započúvajme sa do zvukových záznamov zo zasadaní Súdnej rady SR najmä v minulosti, keď bol jej predsedom pán Štefan Harabín,  čo všetko sa dialo za hlbokého mlčania väčšiny . A deje sa aj dnes....

A bývalý predseda Okresného súdu Bratislava III David Lindtner.....podľa môjho názoru je stelesnením sofistikovaného zla. Priznal sa k stykom s Kočnerom  s odôvodnením, že nevedel, že je toxický... nič neoľutoval. Povedal, že ľutuje len to, čo neurobil. Prerušil si výkon funkcie sudcu  bez akejkoľvek sebareflexie, pokory a hanby. Za hlbokého mlčania väčšiny... Dal sa zapísať do advokátskej komory. Pár advokátov vyslovilo rozhorčenie, ale advokátska komora ich prehlušila.... a mlčiaca väčšina advokátov....

Prof.  Mazák veľmi presne opísal stav spoločností v zahraničí, v západnej Európe. ,,Nový sudca   vstupuje do systému, v ktorom slová korupcia, úplatkárstvo,  zaujatosť sú tri krát preškrtnuté, V ktorom nikto netrpí falošnou kolegialitou, krytím prešľapov druhých.“ Ako nápravu vidí v zmene  formy výberu nových sudcov. ,,Spôsobilosť sa skladá z viacerých komponentov,  všeobecnej vzdelanosti, vedomosti z práva, schopnosť analytického myslenia,  potvrdenie logického úsudku a nespochybniteľná morálna integrita potvrdená predchádzajúcim pôsobením! Zmena  obsahového zamerania, žiadne skúšanie á la právnická fakulta! „

Za tohto stavu v justícii, prokuratúre,  ostatných právnikov, na  pozadí mlčania ostatných členov týchto  štruktúr,  nemôžeme predpokladať,  že spoločnosť by uverila schopnosti samo očisty  justície. Počas celej existencie Slovenskej republiky sa tak nestalo, priam sa situácia zhoršovala.

Nech sa čokoľvek udeje v spoločnosti čo by nasvedčovalo snahe o nápravu, napr. zadržanie Dobroslava Trnku, je  to pre spoločnosť ďalšia neprávosť, za ktorou vidia nekalú spoluúčasť ostatných. Nech  by postup prokurátora o jeho prepustení z väzby bol akokoľvek právne relevantný. Všetko  nepredstaviteľné zlo Dobroslav Trnka robil na pozadí hlbokého mlčania kolegov prokurátorov....už nikto  neverí, že akákoľvek snaha o nápravu a zmenu je myslená úprimne. Bez hlbokej sebareflexie  mlčiacej väčšiny.

Preto nie je možné sa pozastavovať nad skutočnosťou, že v súčasnom stave predvolebného zápasu  politické strany bodujú v rámci programov na zmene stavu  pri poskytovaní spravodlivosti, na zlepšeni právneho štátu.

Politici, ako aj  sudcovia  sú súčasťou tejto spoločnosti, ktorá sama vykazuje znaky  úpadku. V spoločnosti  sú zakorenené  hlboko rozšírené cost benefit analýzy, kedy sa zákon vyplatí porušiť a kedy nie (vypočítané na základe pravdepodobnosti pristihnutia a výšky trestu vis á vís  možnému zisku, Tomáš  Sedláček:  Ekonomie dobra a zla). To všetko na pozadí  mnohých ťažko a statočne pracujúcich, lekárov, žien za pásom, všetci nekonečné hodiny bez oddychu, nedostatočne odmeňovaní,  ľudí bez domova na uliciach... Obrazom porušovania tak skvelého Zákonníka práce je český dokument Saši  Uhlovej  Hranice práce.

Teda ani politici nemôžu byť bez vlastnej sebareflexie  nositeľmi očisty.

Je výlučne v moci sudcov, prokurátorov, policajtov, ostatných právnikoch, všetkých,  nielen jednotlivcov, aby presvedčili spoločnosť ,že sú schopní samo očisty.

 V   sudcovskej komunite je veľa slušných, poctivých a čestných sudcov, aj takých, ktorí nemlčia. Konajú pre dobro a očistu justície, je potrebné ich počúvať a spolupodieľať sa na ich činnosti.

Domnievam sa preto, že je nevyhnutné, aby sa sudcovia snažili napr.   verejne diskutovať o Etickom kódexe, o stave  v justícii, samozrejme rešpektujúc prezumpciu neviny jednotlivcov, a vysielali tak  do spoločnosti rôzne  signály smerujúce k samo očiste justície. Aby spoločnosť presvedčili. Lebo  doposiaľ sa tak nestalo.

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Úvahy, články, návrhy Cez prizmu očisty justície.

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri