Pamela Záleská – Okresný súd Nitra:

Skutočnosti, na ktoré poukazujete a ktoré rozoberáte vo Vašej úvahe, nevznikli včera a ani pred rokom. Ide o dlhodobo prehliadané a podceňované defekty, ignorovaním ktorých prichádza k narastaniu zložitosti viacerých problémov. Je to ako bujnenie rakoviny a za to bujnenie môžu predovšetkým jednotlivé vlády SR a nespôsobilosť jednotlivých ich úradníkov, ktorí nášmu  rezortu nerozumejú, náš rezort nepoznajú a míňajú čas a peniaze na vedenie žabomyších vojen, na horúce ihly, s ktorými šijú malé záplaty na justičné diery, ktoré svojou nekompetentnosťou, márnomyseľnosťou a malomeštiactvom zväčšujú.

Podnet k preťaženým súdom

Jarmila Jánošová, Okresný súd Banská Bystrica – podnet k preťaženým súdom :

K problematike nerovnomernej zaťaženosti súdov  chcem uviesť, že mám vedomosť o tom, že vo Francúzsku existuje/resp.existoval cca pred 15 rokmi/ inštitút tzv.lietajúceho sudcu.Jedná sa o mladých sudcov, ktorí súhlasia s tým, že určitú dobu/cca 5 rokov/, môžu byť prideľovaní podľa potreby na rôzne súdy. Myslím, že majú za to aj finančné príplatky a ak sa osvedčia, stanú sa sudcami na časove neobmedzenú dobu.

Odpoveď ZOJ:

Inštitút tzv. lietajúceho sudcu využívajú aj Španieli a Portugalci, a myslím, že je to dobrá cesta na preklenutie dlhodobých rozdielov v zaťaženosti súdov na dobu, pokiaľ sa neoptimalizuje ich personálne obsadenie.  Túto myšlienku sme už niekoľkokrát otvorili pri novelách zákonov, ale nikdy sa to neprevzalo v takejto podobe. U nás sme niekde na polceste v § 12 zákona O sudcoch. Máme možnosť dočasného pridelenia sudcu s jeho súhlasom na iný súd (aj rovnakého stupňa) v záujme riadneho zabezpečenia chodu súdnictva, s tým, že plat mu zostáva rovnaký a má nárok na preplatenie zvýšených nákladov spojených s cestovaním. V praxi to však je „bezzubé riešenie“, lebo koľkí sudcovia Vám dajú súhlas, aby z lepšie obsadeného súdu išli do horších podmienok na preťaženom súde?

Muselo by sa to nastaviť inak. Napríklad tak, aby sa to vzťahovalo na novoprijatých sudcov, ktorí by v rámci kraja ( v obvode ktorého je súd, na ktorý boli vymenovaní) mohli byť podľa potreby dočasne preložení  na iný (preťažený) súd aj bez ich súhlasu počas prvých 5 rokov výkonu ich funkcie . Samozrejme za úhradu nákladov a mohli by v tomto období dostávať aj určitý príplatok k platu ako kompenzáciu. Tento problém zatiaľ nie je riešený ani v novele , ktorá sa aktuálne pripravuje. Veľmi dôležitý bude ministerský audit na súdoch, podľa výsledkov ktorého sa prehodnotia počty sudcov na všetkých súdoch.

Ďakujeme za podnet a radi privítame aj ďalšie.

K. Javorčíková

Miesto pre názory z prostredia justície o justícii

1. Katarína Javočíková, sudkyňa Krajského súdu v Bratislave - k práci na permanentne preťažených súdoch:

 

Žijeme v rýchlej dobe, v ktorej efektivita a čo najvyššie čísla je prvoradý fetiš, ktorému sa podriaďuje všetko ostatné. Aj ľudské zdravie v zdravotníctve, kvalita vzdelávania našich detí v školstve, či súdne rozhodnutia v súdnictve.

DILEMA SUDCU

Úvaha na tému súdnej štatistiky a kvality rozhodovania sudcov

Žijeme v rýchlej dobe, v ktorej efektivita a čo najvyššie čísla je prvoradý fetiš, ktorému sa podriaďuje všetko ostatné. Aj ľudské zdravie v zdravotníctve, kvalita vzdelávania našich detí v školstve, či súdne rozhodnutia v súdnictve.

Súdy a sudcovia boli a sú aj v súčasnosti posudzovaní najmä podľa množstva súdnych vecí, ktoré rozhodli, koľko nevybavených vecí im zostalo  a ako dlho im rozhodovanie trvalo. Prieťahy v súdnych konaniach sú ako stigma, ktorej sa treba za každú cenu zbaviť. Veď za každou vecou sú ľudia, ktorí čakajú na spravodlivosť.... áno, je to tak.

Obmedziť však vnímanie ľudí čakajúcich na súdnu ochranu len na to, aby sa k nej čo najrýchlejšie dostali, je rovnaká chyba, ako nútiť lekárov vyšetriť ako „na páse“ čo najviac pacientov a ešte aj zdravotníctvu ušetriť. Výsledkom je množstvo nespokojných pacientov, ktorí dostali len povrchnú zdravotnú pomoc, lebo nebol čas riadne zistiť ich diagnózu a predpísať správny liek.

Kritická úvaha Výber slovenských kandidátov na sudcov medzinárodných súdov

Karikatúra: Shooty (denník N)

Aktuálne odmietnutie Radoslava Procházku ako kandidáta na post sudcu Všeobecného súdu Európskej únie (ďalej len “VSEÚ”) tzv. poradným výborom 255 (vysvetlenie viď nižšie v texte, pre účely tohto článku ďalej označovaný ako “Výbor 255”) poukazuje jednoznačne na to aký hlboký a vážný problém má Slovenská republika s obsadzovaním medzinárodných súdnych postov. Slovenská republika v tejto oblasti utŕžila veľkú medzinárodnú hanbu a nie je to žiaľ po prvý krát.

 

Predkladaný článok[1] predstavuje kritickú úvahu na tému obsadzovania postov v európskych súdnych orgánoch Slovenskou republikou. Táto problematika je pomerne obsiahla a do veľkej miery širšej laickej verejnosti neznáma (pre širokú verejnosť aj abstraktná čo vyplýva z povahy európskych súdov a ich rozhodovacej praxe). Účelom článku je podnietiť verejnú debatu na túto tému, čo je určite legitímna otázka najmä v kontexte doterajšieho priebehu výberu kandidátov ako uvidíme v samotnom článku. Článok nie je cielenou kritikou alebo vyzdvihovaním konkrétneho kandidáta ale kritickým popisom stavu, ktorý v tejto oblasti v Slovenskej republike prevláda.  Samozrejme z hľadiska celistvosti informácií sa uvádzajú konkrétne mená a okolnosti, ktoré sú verejne známe a overiteľné. Pre úplnosť je popísaný priebeh voľby kandidátov na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len “ESĽP”) a VSEÚ. Konkrétne závery si  môžu urobiť čitatelia sami.  Pre účely ďalšieho posúdenia je preto vhodné začať malým poohliadnutím do histórie.

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Úvahy, články, návrhy

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.