Ako zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva?

| 11.07.2016; Pravda; mut. , názory , s. 27; Darina Ličková | názor |

Zdroj: Archív HN

Otázka smeruje na ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú. Jej rezort ako ústredný orgán správy pre súdy a väzenstvo riadi všeobecné súdy prostredníctvom riadiacich pracovníkov krajských a okresných súdov. Platí ústavný princíp, že štát nesie zodpovednosť za zlé organizovanie súdneho systému a konkrétnych súdov. Jednoducho povedané, ministerka spravodlivosti neriadi sudcov (keďže platí princíp sudcovskej nezávislosti), ale riadi súdy a má povinnosť reagovať na plynulosť a rýchlosť súdneho konania, celkový stav reštančných vecí (veci staršie ako jeden rok) a cez dohľadovú a kontrolnú činnosť eliminovať prieťahy v súdnom konaní. 

Podľa Porovnávacieho prehľadu krajín EÚ v oblasti netrestného súdnictva (Európska komisia, roky 2013 ‑ 2015) Slovenskej republike vo vnímaní nezávislého súdnictva patrí posledná priečka. Slovensku sa nedarí skrátiť priemernú dĺžku súdneho konania v občianskoprávnych a v obchodnoprávnych veciach. V roku 2015 sa zvýšila priemerná dĺžka konania v občianskoprávnych veciach na 14,4 mesiaca, v obchodnoprávnych veciach na 15,8 mesiaca. Dlhodobo sa nedarí skrátiť dĺžku konkurzných konaní. 

Úvaha o rozhodovaní, súdnej rade a elitách.

Rozhodli sme, zabudnite..... alebo...... O elitách .

Teória :

            Podľa oficiálneho výkladu pre význam slova elita, je ňou časť ľudí, ktorí v sociálnej skupine, inštitúcii alebo spoločenstve zaujímajú najvýznamnejšie postavenie.

 

            Podľa zákonov v demokratických systémoch spoločnosť dobrovoľne odovzdala právomoc rozhodovať o sebe sudcom podľa presne stanovených pravidiel, čím ich povýšila na spoločenskú elitu.

 

            Podľa teórie štátu je moderný elitizmus založený na predstave „kompetentnosti odborníkov“ v rozhodovaní a nekompetentnosti širokých vrstiev spoločnosti.

 

Prax:

 

            Zákony pre súdnu prax v súčasnosti kladú prísne požiadavky na presvedčivé a zrozumiteľné odôvodňovanie súdnych rozhodnutí, aby dotknutí účastníci súdnych sporov alebo trestne stíhané osoby vedeli čomu sudca uveril a čomu nie, čo ho presvedčilo pre konkrétne rozhodnutie a prečo aplikoval konkrétny paragraf a nie iný.

Utečenci vo svetle vývoja azylového práva na Slovensku a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

JUDr. Elena Berthotyová, PhD.

sudkyňa Najvyššieho súdu SR – Správneho kolégia od roku 2005,

špecialista na problematiku rozhodovania vo veciach azylu

a cudzineckých vecí.

V justícii pôsobí od roku 1991 ako justičná čakateľka Mestského súdu v Bratislave, ako sudkyňa Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu Bratislava. Od roku 2009 je členkou medzinárodnej asociácie azylových sudcov (IARLJ).

Autorka článku sa v tematických blokoch zoradených podľa najčastejších námietok žiadateľov o azyl venuje zásadným rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach azylu s cieľom poukázať na niektoré výkladové trendy, ktorými najvyšší súd zákon o azyle a niektoré medzinárodné dohovory vykladá.

Pred rokom 1989 otázka poskytovania azylu v Československu prakticky neexistovala. Vtedajšie zriadenie riešilo celkom iné problémy a snažilo sa predovšetkým zabrániť zvyšujúcemu sa odlivu svojich vlastných občanov do demokratických krajín. Neexistujú žiadne oficiálne štatistiky o počte osôb, ktoré z bývalého Československa či už legálne alebo nelegálne odišli a požiadali o štatút utečenca a už vôbec neexistujú štatistiky o tom, koľko z nich štatút utečenca v zahraničí získalo. Jedna skutočnosť je však známa, a to, že ani jeden občan Československa nebol vrátený naspäť do krajiny, s tým, že mu tu nehrozí nebezpečenstvo prenasledovania.

Po páde železnej opony v roku 1989 postupne získavala na význame potreba upraviť celú oblasť azylového práva. Súviselo to jednak s etablovaním demokratických inštitúcií a právneho štátu vôbec, jednak s rastom životnej úrovne v SR. Stali sme sa tak súčasťou nielen slobodnej, ale aj ekonomicky prosperujúcejšej časti sveta, čo so sebou prináša narastajúci počet žiadateľov o azyl. Po prvom pokuse o úpravu tejto oblasti, predstavovanú zákonom č. 498/1990 Zb. o utečencoch, v roku 2002 bol prijatý zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.2003. Snažil sa reagovať na moderné medzinárodné inštrumenty v tejto oblasti, rovnako ako aj na právo Európskej únie.

Zhodnotenie zmien v slovenskej justícii v roku 2015

Rok 2015 bol pokračovaním začatého  ozdravného procesu po výmene vrcholného vedenia justície v roku 2014, ale najväčšie problémy - neprimerane dlhé súdne konania a nízka dôveryhodnosť zostávajú nevyriešené.

Pozitíva:

Najväčšie zmeny sa diali na Najvyššom súde SR. Jeho predsedníčka  za uplynulý rok prijala  opatrenia, ktorými  sanovala  mnohé problémy, zanechané od  jej predchodcu. Nastavila vyvážený rozvrh práce, vrátila sudcom ich špecializáciu. Najvyšší súd sa po dlhých rokoch posilnil kvalitnými sudcami z krajských súdov.   Zbierka rozhodnutí súdov SR a stanovísk Najvyššieho súdu sa začala  obohacovať o významné rozhodnutia, ktoré majú schopnosť vplývať na zabezpečenie jednoty a zákonnosti rozhodovania súdov na nižších stupňoch. V kolégiách došlo k zjednocovaniu rozdielnych rozhodnutí senátov. Všetky tieto zmeny bude mať šancu spoznať v blízkej budúcnosti konečný spotrebiteľ justície, teda ten, ktorý sa na ňu obráti s dôverou, že rozhodne o veci zákonný sudca, a to spravodlivo a v primeranej lehote.

Z Á S A D Y S U D C O V S K E J E T I K Y

P r e a m b u l a

Súdna rada Slovenskej republiky, ako ústavný orgán zabezpečujúci nezávislé postavenie súdnej moci od ostatných orgánov verejnej moci

 

1/ majúc na zreteli, že na európskej úrovni je právo každej osoby na nezávislý a nestranný súd právom, ktoré je zárukou dodržiavania ľudských práv a základných slobôd podľa čl. 6 Dohovoru a príslušnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva,

 

2/ uvedomujúc si, že pravidlá etického správania sa sudcov sú dôležitým faktorom pre zvýšenie dôvery v justičný systém, pre ochranu ľudských práv a posilnenie myšlienky právneho štátu ako aj pre prevenciu a obmedzenie korupcie v justičnom systéme

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Úvahy, články, návrhy

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.