Troj a päťbodková hádanka

| Ján Hrubala, sudca Špecializovaného trestného súdu | foto: Leo |

Pripusťme, že Štefan Harabin o veciach uvažuje pozitívne, bojuje za kvalitnú justíciu a jej odburinenie od lenivých, zbytočne politizujúcich a nepracujúcich sudcov. Tých kvalitných sa dokáže zastať a jeho rozlišujúci úsudok medzi týmito dvomi skupinami je ak nie prinajmenšom správny, tak aspoň pozitívne motivovaný. Zlí „kritici“ nie sú v práve a médiá povrchné až zlomyseľné.   Mimochodom, myslím si, že nemám právo absolútne vylučovať takýto stav, snažím sa držať si odstup od absolutisticky moralizujúcich aktérov debaty, pravdou však je, že so Štefanom Harabinom v mnohom nesúhlasím. Avšak ešte raz - pripusťme, že je to tak... A poďme sa pozrieť, čo by sa v takomto prípade dialo v štandardnej spoločnosti pozostávajúcej z kriticky rozmýšľajúcich ľudí (vrátane sudcov).

Kritická (väčšinová) masa sudcov by sa ho vehementne zastávala, bojovala za svoju i jeho očistu od mediálneho nánosu a prevaha objektívnych a nespochybniteľných argumentov by z výkrikov kritikov a médií urobila znôšku trápnych argumentov.

Ak by Štefan Harabin pravdu preukázateľne nemal, vznikla by kritická (väčšinová) masa jeho oponentov (vrátane sudcov) a argumentačne by „názorovú bitku“ zvládli tak, že ani v radoch sudcov by neexistovala nejak zvlášť početná skupina sudcov, ktorá by s terajším predsedom Najvyššieho súdu SR súhlasila a nebodaj by ho bola ochotná nominovať na významnú pozíciu.

Udial sa jeden alebo druhý z pohľadu autora tohto príspevku jedine možný „logický“ scenár ? Odpovedať slovom „nie“ musí aj naozaj zarputilý optimista. To však ešte samo o sebe, nemusí odpovedať na otázku, či Štefan Harabin má alebo nemá pravdu, a či je neprávom prenasledovaným bojovníkom za spravodlivosť alebo pomstychtivým glosátorom diania (nielen v justícii), ktorého tvrdenia faktov často nie sú pravdivé a hodnotiace súdy neprimerané.

            Formálno-logicky vzaté a berúc do úvahy nezvratné fakty vyplývajúce z prebiehajúcej debaty o justícii sú možné len nasledovné scenáre a vysvetlenia :  

  1. Harabin má pravdu, sudcovia to vedia, v boji za dobrú vec je však často sám, jeho sympatizanti majú „x“ dôvodov na to, aby sa do debaty o princípoch nezapájali, chýba im jeho vehemencia i ... . Majú ..... .
  2. Kritickej mase tých, ktorých sa táto debata týka je jedno, kto má pravdu, mnoho vecí zazlievajú jednej i druhej strane, jasne formulované postoje sú v menšine, ostatným chýba chuť zapájať sa do debaty, vehemencia i ... . Tiež majú ..... .
  3. Harabin nemá pravdu, veľká väčšina tých, ktorých sa táto debata týka to vie, dokonca im vadí, že podľa nich často „prekračuje hranice“. Aj im chýba .... , ktorú nachádzajú len v debatách pri káve s kolegami a priateľmi, v rámci ktorej, tých, ktorí sa ozvú, povzbudzujú. Inak majú ..... .

Judikát roka

Dňa 1. apríla 2014 týždenník TREND v spolupráci s Nadáciou otvorenej spoločnosti po prvý krát v histórii Slovenska udelili ocenenie Judikát roka. Založili tak tradíciu výberu rozhodnutí súdov, ktoré významne ovplyvňujú právo a prostredníctvom neho celú spoločnosť. Prvé ocenenie získalo rozhodnutie senátu Najvyššieho súdu SR v zložení predseda senátu JUDr. Rudolf Čirč a členovia JUDr. Ivan Machyniak a Ladislav Górász,  zo dňa 27. júna  2013 sp. zn. 6Cdo 169/2011.

Označené rozhodnutie  je  pre právnu prax významné z dôvodu, že je vzhľadom na svoje vyargumentované odôvodnenie podložené  judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva inštruktážnym návodom pre rozhodovanie všeobecných súdov Slovenskej republiky pri kolízii dvoch práv, a to práva na slobodu prejavu a práva na  ochranu osobnosti. Rozhodnutie obsahuje všetky najvýznamnejšie právne prostriedky, ktoré sú relevantné pri kolízii  týchto dvoch práv.

Prílohy:
Stiahnuť tento súbor (30001_subor.pdf)Víťazný judikát roka[ ]213 Kb

Náš najskúsenejší politik nám ukazuje odvrátenú stranu politiky.

Je pred nami druhé kolo prezidentských volieb a ja u bežných ľudí vnímam dosť veľkú  ľahostajnosť a skepsu prameniacu z množstva sklamaní z politikov, ktorí pred voľbami nešetria sľubmi, ktoré väčšinou nesplnia, alebo len čiastočne. V súvislosti s prezidentskými voľbami z úst kandidáta na funkciu prezidenta republiky, pána Róberta Fica veľa počúvame, že je pripravený pre Slovensko, že má politické a štátnické skúsenosti, pričom podľa jeho názoru jeho súper vo volebnom ringu, pán Andrej Kiska, v tomto smere veľmi zaostáva.

Ani dvadsať rokov pôsobenia v politike ešte neoprávňuje žiadneho politika na chválenie sa a vystatovanie.  Dosť politikov ani za veľmi dlhú dobu pôsobenia v politike veľa toho pre našu republiku a jej občanov neurobili, mnohí si nestihli osvojiť ani základy politickej kultúry. Ani kandidátovi na prezidenta Slovenskej republiky pánovi Róbertovi Ficovi viac ako dvadsaťročné pôsobenie v politike asi ešte neposkytlo dosť skúseností (alebo ide o politickú deformáciu?) na to, aby sa nedopustil takého veľkého politického amaterizmu, akým je spôsob, ktorým strana SMER na čele s ním, v súčasnosti presadzuje legislatívne zmeny týkajúce sa súdnictva.

K napísaniu tohto článku ma inšpirovalo Vyhlásenie nezávislej sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu ( ZOJ ). Toto vyhlásenie priamo reaguje na to, čo si predsavzal pred prezidentskými voľbami riešiť kandidát na prezidenta pán Róbert Fico v oblasti súdnictva a na podnet ktorého sa začal proces prípravy legislatívnych zmien týkajúcich sa súdnej moci na Slovensku. Príslušné návrhy sú už v Národnej rade SR na prerokovanie a schválenie.  Z otvoreného listu sudcov vyplýva, že k legislatívnym návrhom neboli robené žiadne spoločné odborné diskusie zo sudcami, že k snahám výkonnej a zákonodarnej moci nezaujala žiadne stanovisko Súdna rada SR a ani sudcovské rady. Vyhlásenie sudcov jednoznačne hovorí o tom, že je neprijateľné, aby boli zavedené bezpečnostné previerky sudcov a aby bola daná možnosť ich odvolania inak, ako v rámci riadneho disciplinárneho a trestného konania. Sudcovia majú svoje pripomienky aj k spôsobu kreovania súdnej rady. Je zaujímavé, že za jediný pozitívny krok pokladajú návrh zmeny na oddelenie predsedu Najvyššieho súdu SR a predsedu Súdnej rady SR.

Názor skúsenej sudkyne a mladého právnika

| ilustračné foto: Leo |

K prieskumu verejnej mienky na tému ,,Postoj verejnosti k súdnictvu“ a k stanovisku  ZOJ k pripravovaným zmenám j súdnictve.

Prieskum vykonala agentúra Fokus   prostredníctvom vyškolených anketárov metódou štandardizovaných rozhovorov „face to face interviews“. Táto  metóda je stále najčastejšie používaná kvantitatívna metóda  výskumu. Rozhovory môžu byť vedené v domácnosti respondenta, alebo na pracovisku, v halách, dokonca na ulici. Teda nie poštou pomocou dotazníkov, alebo telefonicky.

Výberové znaky respondentov: pohlavie, vek, vzdelanie, národnosť, veľkosť sídla, región.

Výsledok  vykonaného prieskumu v skratke spočíva v zistení, že súdy sú nedôveryhodné lebo sú skorumpované, konajú dlho, sú zlé zákony nie súdnictvo.

Možno som zle pozerala, ale nezistila som údaj o tom, aké otázky boli respondentom kladené, či anketár  zisťoval prameň znalosti respondenta  o súdnictve z vlastnej skúsenosti, zo skúsenosti príbuzného, priateľa, alebo nemá žiadnu takú skúsenosť, o výkone súdnictva má vedomosti a znalosti len z médií.

Dobrá správa – zásada modernej verejnej správy

Odborný článok - JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD, sudkyne Najvyššieho súdu SR.

Dobrá správa – zásada modernej verejnej správy

Prílohy:
Stiahnuť tento súbor (BSA_12_web.pdf)BSA_12_web.pdf[ ]737 Kb
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Úvahy, články, návrhy

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.