Language Switcher

Vyberte váš jazyk

dennikn.sk | Elena Berthotyová, Autorka je sudkyňou Najvyššieho správneho súdu

Mohutné utečenecké vlny, ktoré zasiahli Európu pred vypuknutím vojny na Ukrajine, sa Slovenska dotkli minimálne. Príliv utečencov v dôsledku občianskej vojny v bývalej Juhoslávii (1991 – 1995) pocítilo najmä čerstvo zjednotené Nemecko. V reakcii na tento nebývalý exodus prijala Európska únia smernicu o dočasnej ochrane. Mala byť aktivovaná aj v prípade, ak do Únie príde naraz veľký počet utečencov z vojnou postihnutej krajiny. Umožňovala členským štátom v skrátenom a zjednodušenom konaní udeľovať dočasnú ochranu.

Táto smernica nebola aktivovaná ani počas leta 2015, keď Európa v dôsledku takzvanej Arabskej jari čelila príchodu viac ako milióna utečencov. Nestalo sa to ani počas utečeneckej krízy v rokoch 2016 a 2017, keď Európa zažila exodus viac ako dvoch miliónov utečencov, najmä z Afganistanu, Iraku a Sýrie. Najústretovejšími k nim boli Švédsko, Nemecko a Rakúsko. Úspešnosť žiadostí o azyl presiahla 80 percent.

Rezervovaný prístup Slovenska a zásah súdnej moci

Najmä roky 2015 – 2017 môžeme pokojne nazvať rokmi utečencov v Európe. Neplatilo to pre Slovensko. Počet žiadostí o azyl totiž dosiahol nepatrné číslo 642. Slovensko patrilo ku krajinám, ktoré odmietli povinné kvóty a prerozdeľovanie utečencov. Prijatie 149 asýrskych kresťanských utečencov z Iraku bolo iba ústupkom voči návrhu na prerozdelenie utečencov. Gestom dobrej vôle bola aj ponuka Slovenska o dočasnom premiestnení 500 sýrskych žiadateľov o azyl, ktorí boli registrovaní v Rakúsku a čakali u nás na rozhodnutie.

Napokon ani ostatná utečenecká vlna z Afganistanu sa Slovenska výraznejšie nedotkla. Taliban sa zmocnil všetkých hraničných priechodov. Letisko v Kábule zostalo jedinou bezpečnou cestou z Afganistanu. Z krajiny sa podarilo utiecť tisícom Afgancov. Napriek tomu, že slovenský vládny špeciál priviezol na slovenské územie v septembri 2021 desiatky najohrozenejších, ani jeden z nich nedostal azyl.

Pomohla im afganská režisérka Sahraa Karimi (riaditeľka Afhgan filmu). Žiadatelia s ňou pracovali na filmoch, ktoré sa venovali postaveniu žien v afganskej spoločnosti. Jej filmová tvorba vychádza z presvedčenia o potrebe podpory a emancipácie práv žien a dievčat v Afganistane. Podľa žiadateľov o azyl režisérka jednoznačne vyjadruje určitý politický názor na postavenie žien v Afganistane, ktorý je kritický a absolútne protirečivý k tomu, ako na nich hľadí Taliban.

Migračný úrad im poskytol doplnkovú ochranu na obdobie jedného roka. Tieto prípady sa dostali až na Najvyšší správny súd. V zrušujúcich rozsudkoch prikázal migračnému úradu, aby ich posúdil z hľadiska možného prenasledovania za imputované (prisudzované) politické presvedčenie. Migračnému úradu tiež vytkol neaktuálnosť správ o krajine pôvodu, z ktorých vychádzal.

Kto uteká, nemusí ešte byť utečencom

Človek, ktorý uteká zo svojej krajiny vyhnaný strachom o svoj život či slobodu, nemusí byť utečencom v právnom zmysle slova. Kto je a kto nie je utečencom, stanovuje Ženevská konvencia o utečencoch z roku 1951. Chráni len tých, ktorí sú prenasledovaní z rasových, náboženských, národnostných, sociálno-skupinových, politických dôvodov. Utečencom podľa konvencie teda nie je ten, kto uteká pred trestom, chudobou či klimatickými podmienkami.

Utečencom dokonca nie je ani ten, kto uteká pred vojnou. Toho má chrániť práve štatút dočasného útočiska. Konvencia nechráni ani toho, komu je poskytnutá ochrana iných orgánov OSN, než je UNHCR. Takou ochranou je UNRWA, ktorá chráni Palestínčanov vysídlených v dôsledku palestínskej vojny v roku 1948 a následných konfliktov.

Napokon je z ochrany podľa konvencie vylúčená osoba, ktorá vzbudzuje vážne podozrenie, že spáchala zločin proti mieru, ľudskosti, vojnový zločin, vážny nepolitický zločin mimo krajiny svojho útočiska, alebo je vinná z prečinov proti cieľom a zásadám OSN. Konvencia tak chráni obyvateľstvo krajiny, ktorá poskytuje azyl, pred osobami, ktoré utekajú pred trestným stíhaním či potrestaním za takýto skutok. Takéto osoby totiž nie sú utečencami, pretože utečenec je obeťou, resp. potenciálnou obeťou bezprávia. Nesmie byť osobou utekajúcou pred zákonom.

Definícia utečenca v Ženevskej konvencii prevzatá do azylového zákona je nadčasová a univerzálna. Nepotrebuje žiadnu zmenu ani revíziu, a to ani v súvislosti s utečeneckými vlnami, ktoré zasiahli v ostatnom čase náš kontinent. Po ozajstnej všeľudskej zmene volá skôr náš postoj k utečencom.

Vojna na Ukrajine a zmena našich postojov

Hoci utečenecké vlny sa Slovensku do vypuknutia vojny na Ukrajine vyhýbali, v súčasnosti je Slovensko po prvýkrát v novodobých dejinách konfrontované s prílivom odídencov z vojnou postihnutej krajiny. Kvôli odídencom z Ukrajiny bola 4. marca 2022 aktivovaná smernica o ich dočasnej ochrane. Aktivoval sa inštitút dočasného útočiska a prijali sa opatrenia na ochranu odídencov.

Odídenci z Ukrajiny poskytli Slovensku šancu napraviť si reputáciu z prístupu k utečencom. Akúsi opravnú „skúšku z ľudskosti". Je pôsobivé, že od začiatku vojny na Ukrajine sme svedkami prílevu podpory od občianskej spoločnosti, ale aj od vlády. Slovensko aktivovalo spiaci inštitút dočasného útočiska a prijalo tzv. lex Ukrajina. Od začiatku napadnutia Ukrajiny Ruskom vstúpilo na územie Slovenska 1 405 019 Ukrajincov, od 1. 3. 2022 bolo udelených 115 748 dočasných útočísk. Odídenci síce môžu byť zamestnaní, nemôžu však podnikať. Na škodu nás všetkých.

Utečenci vytvárajú živnú pôdu pre populizmus v Európe aj na Slovensku. Ambícia zneužívať utečeneckú tému však u nás naráža na konkrétne čísla.

Na Slovensku od roku 1993 o azyl požiadalo 60 433 žiadateľov a bol udelený 927 osobám. Doplnková ochrana, ktorá sa poskytuje od roku 2007, bola poskytnutá 865 žiadateľom. Konanie bolo zastavané v 50 485 prípadoch z dôvodu, že žiadatelia opustili územie Slovenska. Tieto čísla hovoria o tom, že Slovensko nebolo ich cieľovou krajinou. Počty žiadostí o azyl potvrdzujú, že utečenecké vlny, ktoré zasiahli Európu, sa nás dotkli minimálne. Počet udelených azylov ďalej ukazuje, že hlboko zaostávame za ostatnými krajinami, čo nasvedčuje, že v účasti na solidarite s tými, ktorí pomoc poskytujú, a tými, ktorí vyhľadávajú medzinárodnoprávnu ochranu, máme stále rezervy.

Chýbajú nasledovníci Nansena

Európe, v ktorej sa prebúdza nacionalizmus šíriaci nenávisť voči utečencom, dnes chýba osobnosť, akou bol Fridtjof Wedel-Jarlsberg Nansen. Univerzálny velikán 20. storočia, ktorý významným spôsobom ovplyvnil pohľad na utečencov a svet medzinárodného súžitia. Jeho misia po 1. svetovej vojne zabezpečila návrat 430-tisíc zajatcov z 30 rôznych krajín. Rozmiestnil milióny utečencov z Ruska po ruskej revolúcii.

Z európskych osobností sa mu priblížila iba Angela Merkelová, ktorá však pre svoju ústretovosť k utečencom strácala politickú podporu. Osobitne v našej spoločnosti sme boli svedkami nárastu odporu voči utečencom v čase utečeneckých kríz, ktoré sa nás takmer nedotkli. Sme svedkami nárastu nenávisti voči inakosti, ktorá sa z online sveta prelieva aj do toho reálneho.

Nezostáva však iné než čakať na nášho Nansena.

Buďme ľudskí za každých okolností

Vojna na Ukrajine sa nás dotýka bezprostrednou blízkosťou. Odídenci sú ľudia ako my, navyše rozumieme ich jazyku aj dôvodu, prečo utekajú z krajiny. Sme preto k nim ústretovejší, ľudskejší. Ale aký je rozdiel medzi ukrajinskou matkou, ktorá uteká so svojimi deťmi z vojnou zmietanej krajiny, a matkou afganskou, irackou alebo sýrskou? Utečenci sa nikdy nerozhodli narodiť v krajinách, v ktorých sa bojuje. Riskujú životy doma aj na ceste za slobodou a znesiteľným životom. Idú do neznáma a veria v budúcnosť. Stretávajú sa však aj s odmietaním, ba aj s nenávisťou. V lepšom prípade sú označovaní za migrantov, ktorí nám chcú vziať prácu, prípadne ohroziť našu bezpečnosť.

Namiesto súťaženia o to, kto sa prvý dostane do vesmíru či k potopenému Titanicu alebo kto má najničivejšie zbrane, by mali krajiny súťažiť o to, kto vyrieši problém utečencov. Aby nemuseli utekať zo svojej krajiny. Pretože ak by sa okolnosti zmenili, utečencom by mohol byť ktokoľvek. Utečencom by ste mohli byť vy aj ja. Mali by sme zmeniť postoj k utečencom, ale aj k tým, ktorí sú pre inakosť v menšine. Aby sme nevytvorili novodobých utečencov.

Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.