dennin.sk |Mária Benedikovičová
Na post ministra spravodlivosti by chcel Smer dosadiť svojho poslanca Borisa Suska, ktorý pomáhal Robertovi Ficovi spochybňovať prácu vyšetrovateľov a pri hlasovaní o ruskej agresii na Ukrajine sa zdržal.
Patrí medzi zástancov sporného paragrafu 363, predsedovi Smeru Robertovi Ficovi pomáhal spochybňovať vyšetrovanie korupčných káuz. Obhajoval ho, keď mu vlani hrozilo väzobné stíhanie v kauze Súmrak, Ficovi sekundoval aj pri účelovo zostrihanej nahrávke čurillovcov.
Päťdesiattriročný vyštudovaný právnik Susko patrí medzi málo výrazné tváre Smeru. Je bratom bývalého šéfredaktora Playboya Petra Suska, ktorý bol neskôr hovorcom rezortu diplomacie a donedávna pôsobil ako slovenský veľvyslanec v Chorvátsku. Peter Susko povedal, že sa s bratom ešte nerozprával, či by mal byť členom vlády. „V tejto chvíli vám k tomu neviem povedať nič."
O politikovi Smeru Suskovi doposiaľ nebolo na verejnosti známe, že sa venuje jachtingu. Práve jachty odkrývajú, s kým sa kamaráti a v akých kruhoch sa pohybuje.
Slotov právnik „nástenkár"
Na jachtách sa objavoval s vplyvnými ľuďmi. Chodil aj na jachtárske preteky a súťažný tím tvoril s kontroverznými menami. V tímoch pritom nezvyknú byť neznámi ľudia, posádku lode tvoria členovia, ktorí si vzájomne dôverujú.
Na pretekoch v chorvátskom Šibeniku v jednom tíme súťažil napríklad s právnikom blízkym Jánovi Slotovi Jurajom Mravčákom, vyplýva zo zverejnenej výsledkovej listiny Elektrovod Cupu z roku 2011. Na jednej lodi s ním Susko pretekal už po škandalóznom nástenkovom tendri za 120 miliónov eur, do ktorého bol Mravčák zapletený. Bol spolumajiteľom víťaznej advokátskej firmy Avocat, ktorá zmanipulovanú zákazku získala v roku 2007 počas prvej vlády Roberta Fica, keď Smer vládol s Mečiarovým HZDS a Slotovou SNS.
Neskôr za túto zákazku, ktorú preslávil oznam visiaci len na nástenke ministerstva výstavby, odsúdili niekdajších ministrov za SNS Mariana Janušeka a Igora Štefanova.
Krátko po týchto pretekoch v Chorvátsku sa Susko prvýkrát dostal do Národnej rady. Už v roku 2012 kandidoval za Smer.
Mravčák ani Susko neprezradili nič o svojej známosti. Slotovi blízky právnik Mravčák po sekretárke odkázal, že sa do článku o Suskovi nevyjadrí. Ako sa k jachtingu dostal a ako sa spoznal s Mravčákom, neobjasnil ani politik Smeru, ktorý by mal obsadiť funkciu ministra spravodlivosti. Podľa neoficiálnych informácií v budúcej koalícii nemá nik výhrady voči jeho nominácii.
Malatinského známy
Z Ficových predošlých vlád bol známym jachtárom niekdajší minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Práve on pravidelne organizoval preteky Elektrovod Cup a stál aj za tými v Šibeniku spred vyše desiatich rokov, ktorých sa Susko zúčastnil v tíme spolu s Mravčákom, známym z nástenkovej kauzy.
S poslancom Smeru a jachtárom Suskom sa Malatinský zblížil v čase svojho ministrovania v druhej vláde Fica (2012 – 2016). Aj Malatinský musel vo funkcii vysvetľovať svoje kontakty s mocným podnikateľom. A to konkrétne väzby na zakladateľa Penty Jaroslava Haščáka, ktorému prenajímal vilu, Fico ho vtedy podržal.
Malatinský vraví o Suskovi, že sa jachtárskych podujatí zúčastňuje dlhé roky, na jachtárske výcviky chodili aj jeho deti. Neprekvapilo ho, že sa o ňom uvažuje ako o novom šéfovi rezortu spravodlivosti. „Vnímam ho ako veľmi schopného právnika, medzi poslancami Smeru je jeden z tých najlepších, čo sa týka odbornosti."
K jachtingu podľa Malatinského priviedol Suska jeho spolužiak z vysokej školy Andrej Holák, ktorý rovnako ako možný budúci minister vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského.
Do posádky idú tí, čo si spolu rozumejú
„Jachting je kolektívny šport. Posádku na lodiach tvoria priatelia alebo známi, čo spolu dobre vychádzajú. Ako tím potom chodia aj na preteky," vysvetľuje Malatinský, ako to chodí pri zostavovaní pretekárskych tímov. Potvrdzuje, že na jachtárske podujatia chodieval aj advokát Mravčák z Avocatu. „Rozprávali sme sa, ale nejako hlboko, blízko sa s ním nepoznám."
K Suskovi má podľa svojich slov blízko, ale nie natoľko, že by cestovali na spoločné dovolenky. „Máme na seba kontakt, vieme si zavolať," hovorí Malatinský, ktorý je momentálne prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Od nového ministra spravodlivosti očakáva lepšiu vymožiteľnosť práva. „Aby netrvali súdne spory neskutočne dlho."
Susko je oficiálne členom jachtárskeho klubu Danubia, donedávna zastával aj funkciu predsedu v neziskovej organizácii La Vela (po taliansky plachta), ktorá je už v likvidácii a vznikla s cieľom vychovať novú generáciu jachtárov a jachtárok.
Aj spomínaný Andrej Holák, ktorý mal Suska priviesť k jachtingu, býval súčasťou politikovho pretekárskeho tímu. A to už v časoch, keď sa Holák pohyboval v blízkosti vplyvných členov Smeru. V roku 2006 začínal u ministra dopravy Ľubomíra Vážneho ako vedúci služobného úradu, za vlády Ivety Radičovej robil poslaneckého asistenta Martinovi Glváčovi. Za jednofarebnej vlády Smeru dva roky pôsobil Holák ako štátny tajomník u ministra dopravy Jána Počiatka, bol jedným z členov hodnotiacej komisie v spornom tendri o elektronické mýto, ktorý vyhral Skytoll s ponukou presahujúcou 800 miliónov.
Potom Holák zastával pozíciu podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie, kde skončil v roku 2018. V súvislosti s pôsobením na ÚVO ho v júni 2021 obvinili v rámci akcie Mýtnik II pre podozrenie, že sa za éry Smeru podieľal na krytí predražených IT zákaziek na finančnej správe, pre ktoré momentálne súdia aj oligarchu blízkeho Ficovi Jozefa Brhela. Holákovi neskôr obvinenie zrušili.
Susko aj po opakovanej žiadosti ignoruje otázku, ako sa s Holákom spoznali. S Holákom sa telefonicky spojiť nepodarilo, otázky sme mu v piatok zaslali aj na mailovú adresu, ktorú má zverejnenú v rámci Slovenského zväzu jachtingu, no stanovisko doposiaľ neposkytol.
Podnikateľ Tahotný a biznis s pozemkami pri Triblavine
Ďalším Suskovým kontroverzným známym z jachty je Ronald Tahotný. Aj on býval súčasťou jeho pretekárskeho tímu spolu s Holákom. Tahotného meno rezonovalo najmä v súvislosti s pochybnou firmou Starland Holding vlastniacou lukratívne pozemky v okolí diaľničnej križovatky Triblavina neďaleko Bratislavy. Tahotný figuroval v predstavenstve spoločnosti v rokoch 2012 až 2021.
Roky sa o firme špekulovalo, kto za ňou v skutočnosti stojí – spájala sa s Istrokapitálom či J&T. Súd ju vlani oficiálne vymazal z protischránkového registra pre pochybnosti o ozajstných majiteľoch a nesmie obchodovať so štátom. Lenže dovtedy stihla spraviť biznis so štátom, ktorý od nej vykúpil pozemky pod diaľničnou križovatkou.
Hodnota pozemkov firmy v okolí, kde naplánovala veľký developerský projekt, niekoľkonásobne narástla vďaka zmene postoja Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá upustila od pôvodného plánu a presadzovala, že na tomto cestnom úseku bude jediná križovatka, voči čomu ľudia z okolitých obcí protestovali. Bolo to v čase, keď bol ministrom dopravy Ján Počiatek zo Smeru a štátnym tajomníkom už bol po spomínanom Andrejovi Holákovi člen Smeru Viktor Stromček. Práve Stromčekova firma podľa portálu aktuality.sk v minulosti spolupracovala so Starlandom, v ktorom mal významnú funkciu Tahotný.
Tahotný povedal, že už nechodí na jachtárske preteky so Suskom, sem-tam sa náhodne stretnú. S Denníkom N sa viac odmietol rozprávať so slovami, že sa nestotožňuje „s politikou, akou razí". Neskôr napísal, že si to rozmyslel, nech pošleme otázky, na tie od piatka neodpovedal.
Boris Susko ešte ako štátny tajomník na ministerstve životného prostredia sedí na zasadnutí vlády v roku 2018 vedľa Radka Kuruca, niekdajšej dvojky rezortu financií. Foto – TASR
Dvojka na životnom prostredí, prednášal v Sládkovičove
S pôsobením na ministerstve má Susko skúsenosti: počas vládnutia Smeru, SNS a Mosta-Híd (2016 – 2020) bol štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia.
V bratislavskom Starom Meste má vlastnú advokátsku kanceláriu. V minulosti prednášal na súkromnej Vysokej škole Danubius v Sládkovičove, ktorá od vzniku nemala dobrú povesť, zakladal ju niekdajší Suskov stranícky kolega Mojmír Mamojka. Ten v máji 2020 skončil ako ústavný sudca pre kontakty s Marianom Kočnerom.
Vo voľbách získal Susko len niečo vyše dvetisíc preferenčných hlasov, kým Fica krúžkovalo vyše pol milióna voličov Smeru. Keďže mal na kandidátke Smeru 19. miesto, dokázal sa udržať v parlamente a s najväčšou pravdepodobnosťou mieri do vlády.
V televíznych debatách sa častejšie objavoval počas pandémie v roku 2021, keď obviňoval vtedajšiu vládu Igora Matoviča zo zneužívania núdzového stavu. Aktívnejší bol opäť krátko pred voľbami, na sociálnych sieťach vystupoval v straníckych videách. Tesne pred voľbami poskytol aj rozhovor Mimi Šramovej, ktorá je známa servilnými rozhovormi s predstaviteľmi Smeru.
Vyjadril sa v ňom kriticky o predsedovi Súdnej rady Jánovi Mazákovi. „Ján Mazák nemá na čele súdnej rady čo robiť," povedal Susko 24. septembra v spomínanom rozhovore. Mazák, ktorý je v rade nominantom parlamentu, už minulý týždeň odkázal, že z funkcie sám neodíde, budú ho musieť odvolať.
Súdna rada je významný orgán, rozhoduje o tom, kto sa stane v budúcnosti sudcom, má dosah aj na kariérny postup sudcov a rokuje o dôležitých otázkach súdnictva.
Avizoval zavedenie poriadku, chránil Žilinku
Susko neprezradil, ako v koalícii uvažujú a čo by malo byť súčasťou „reformy trestného systému", ktorú spomína minulý týždeň podpísané memorandum nastupujúcej vládnej koalície Smeru, Hlasu a SNS.
„Nehnevajte sa, ale dohodli sme sa, že nebudeme komentovať tieto veci, pokiaľ nebudú ukončené rozhovory," odpísal na otázky Susko.
Pred voľbami Susko avizoval, že by mali prísť personálne výmeny, pretože právny štát je podľa neho zdemolovaný a je potrebné, „aby sme zaviedli poriadok, nie revanš". V koalícii sa hovorí o odstavení špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, jeho výmena však nie je možná bez zmeny zákona. Policajný prezident Śtefan Hamran už ohlásil, že končí ku koncu mesiaca. O jeho nástupcovi rozhodne nový minister vnútra.
Generálneho prokurátora Maroša Žilinku sa nádejný minister spravodlivosti zastával. O predošlej koalícii, najmä predstaviteľoch OĽaNO, SaS a Za ľudí, hovoril, že na Žilinku „útočili ako na inkvizičnom súde". Vlani začiatkom februára, zhruba tri týždne predtým, ako Rusko spustilo vojenskú agresiu na Ukrajine, Susko obhajoval Žilinku, ktorý čelil kritike pre svoju pracovnú cestu do Ruska.
„Nevidíme žiadny dôvod na spochybňovanie cesty generálneho prokurátora do Ruskej federácie," vyhlásil Susko vlani 5. februára a pridal, že otázkou dňa by malo byť, či je pripravovaná obranná zmluva s USA v súlade s ústavou.
Keď vo februári tohto roka, už rok po rozpútaní vojny proti Ukrajine, slovenský parlament schvaľoval uznesenie, že Rusko je teroristickým štátom, za bolo 78 poslancov, Susko sa zdržal rovnako ako Fico.
„Kritika paragrafu 363 je absurdná."
Keď parlament vlani rozhodoval, či dá súhlas, aby sa súd mohol zaoberať návrhom, či Fico pôjde do väzby v kauze Súmrak pre podozrenia, že zneužil štát a svoje postavenie premiéra, keď zverejňoval informácie o daňových problémoch niekdajšieho prezidenta Andreja Kisku a predsedu OĽaNO Igora Matoviča, Susko rozprával o politickom procese a útoku na slobodu prejavu poslanca.
„Je to pokus o zatvorenie úst politickému oponentovi. Ako inak sa dá chápať táto žiadosť ako útok na samotnú podstatu demokracie a právneho štátu?" pýtal sa na obranu Fica Susko. Obvinenie predsedu Smeru napokon zrušila generálna prokuratúra pomocou paragrafu 363, prípad sa stále vyšetruje, a preto Fico zatiaľ nemá isté, že nebude znova trestne stíhaný.
Susko v minulosti vystupoval proti okliešťovaniu paragrafu 363 Trestného poriadku, vďaka ktorému u Žilinku zbavili obvinení nielen Fica, ale aj nádejného ministra obrany Roberta Kaliňáka.
„Kritika paragrafu 363 je absurdná, je to taký hon na čarodejnice," rozprával Susko v lete minulý rok.
Prezumpcia neviny očami Borisa Suska
Možný budúci minister spravodlivosti sa v predvolebnom rozhovore s Mimi Šramovou venoval aj tomu, že sa nedodržiava prezumpcia neviny. „Všetci ľudia, kým nebudú právoplatne odsúdení, a nie že neprávoplatne, právoplatne odsúdení, to znamená, že už sa nebude dať odvolať, až vtedy sú vinní. Dovtedy sa majú stále považovať za nevinných a stále tu má platiť prezumpcia neviny," vravel týždeň pred voľbami Susko.
A pokračoval v obviňovaní orgánov činných v trestnom konaní a médií. „Dnes vidíme, či médiá, alebo samotné orgány činné v trestnom konaní už len tým, že vznesú obvinenie, už vlastne tých ľudí odsúdili aj popravili. (...) Tým ľuďom to ničí životy, životy celým ich rodinám. No kam sme sa to dostali s týmto právnym štátom?"
V rozhovore Susko ani raz nespomenul v súvislosti s nedodržiavaním prezumpcie neviny Fica, ktorý už roky označuje bývalého prezidenta Andreja Kisku a predsedu OĽaNO Igora Matoviča za daňových podvodníkov, hoci doposiaľ za takúto trestnú činnosť neboli právoplatne odsúdení. Okresný súd v Poprade minulý týždeň uznal Kisku za vinného z daňových podvodov, rozsudok však nie je právoplatný.
Robert Kaliňák a Robert Fico počas predvolebnej debaty v televízii JOJ. Foto N – Tomáš Benedikovič
O nahrávke čurillovcov zavádzal ako Fico
Susko vlani pomáhal Ficovi aj v spochybňovaní vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu, ktorí sa zaoberajú korupčnými prípadmi z éry Smeru. Šíril to isté čo predseda Smeru, že nahrávka usvedčuje čurillovcov, ako dostali za úlohu zničiť Smer, čo sa však ukázalo, že nie je pravda. Smer vytrhol slová z kontextu a púšťal len kúsok z nahrávky, ktorý mu vyhovoval.
„Počuli sme na nahrávkach legálne získaných, že vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry sa bavia o tom, že dostali pokyn spraviť Smer zločineckou skupinou. Z tejto nahrávky teda jasne vyplýva, že tieto konania sú účelové," vyhlásil v decembri 2022 v parlamente Susko a opakoval čo Fico, že vyšetrovania sú zmanipulované.
V skutočnosti sa však čurillovci bavili na nahrávke, ako predseda Hlasu Peter Pellegrini a „majster marketingu" Robert Fico prekrúcajú vyšetrovania a vytvárajú dojem, akoby policajti dostali za úlohu spraviť zo Smeru zločineckú skupinu.
Čo je dezinformácia? Kto má patent na pravdu?
Keď parlament v júni rokoval o programovom vyhlásení úradníckej vlády Ľudovíta Ódora, v rozprave sa Susko zamýšľal, že dokument hovorí o boji s dezinformáciami a aj potrebe rozvíjať kritické myslenie. „Tieto dve veci si navzájom odporujú. (...) Kto povie, čo je dezinformácia a čo je informácia? Kto má patent na pravdu v tejto oblasti?" pýtal sa Susko.
Bližšie rozoberal správu polície o dezinformáciách za rok 2021, z ktorej vyčítal, že najčastejšie zdieľanými dezinformáciami bolo spochybňovanie účinnosti a bezpečnosti očkovania, zdravotné následky nosenia rúšok a respirátorov. „Dnes sa ukazuje vo všetkých týchto prípadoch na základe nových vedeckých výskumov, že to všetko bola pravda."
„Čiže čo je dezinformácia? Kto určí, čo je informácia – dezinformácia, keď to, čo je dezinformácia a informácia, sa ukáže až po nejakom čase," hovoril Susko v parlamente, pričom očkovanie preukázateľne chránilo zaočkovaných.