Stanovisko Sudcovskej rady KS v Košiciach k Výzve skupiny sudcov z 26.9.2009

1SprV/888/2009

Konštatujeme rešpektovanie práva každého sudcu na slobodu prejavu, a preto očakávame, že náš odlišný názor na stav justície bude rešpektovaný dôsledne.

Analýzu považujeme za nevyváženú (tendenčnú), keďže sa nezmieňuje vôbec o zásadných systémových zmenách v justícii, presadených najmä v legislatíve od roku 2006 a to na základe návrhov Súdnej rady SR, sudcovských rád a Združenia sudcov Slovenska.


Po roku 2006 došlo v legislatíve k náprave tých nedostatkov, ktoré výrazne zasahovali do nezávislosti súdnictva a boli  zavedené za ministrovania JUDr. D. Lipšica a podporované časťou členov výzvy.

Išlo najmä o nasledovné nedostatky, ktoré obsahovo boli v rozpore so štandardnými pravidlami výkonu súdnictva v Europskej únii.

Posilnilo sa postavenie Súdnej rady SR pri tvorbe východísk rozpočtu súdnictva, lebo jeho stanovisko sa stáva súčasťou návrhu štátneho rozpočtu, ktoré vláda predkladá Národnej rade SR a zároveň minister spravodlivosti je oprávnený určiť počet sudcov len po dohode so Súdnou radou SR.

Upravil sa postup pri dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu novou úpravou práva sudcu domáhať sa zrušenia rozhodnutia aj opakovane bez obmedzenia oproti pôvodnému stavu, keď o tom súdna rada  mohla rozhodnúť len jedenkrát.  Zároveň sa časovo obmedzilo trvanie dočasného pozastavenia na dva roky pri disciplinárnom previnení a tri roky pri trestnom čine (pôvodne bez časového obmedzenia).

Zmenila sa filozofia personálneho budovania sudcovského zboru uprednostňovaním justičných čakateľov úpravou ich odbornej prípravy na výkon funkcie sudcu zavedením činnosti školiteľa justičného čakateľa sudcom.

Obsahovo sa zosúladil proces a obsah majetkového priznania sudcov s ostatnými ústavnými činiteľmi, u ktorých je podávanie majetkových priznaní upravené ústavným zákonom č. 357/2004 Z.z., pričom už nepodlieha kontrole výkonnej moci.

V záujme zvýšenia kvality výkonu súdnictva u sudcov dočasne pridelených a vykonávajúcich stáž sa zaviedol nárok na náhradu zvýšených výdavkov. Rozšírila sa možnosť priznania odmeny sudcovi aj v súvislosti s výkonom súdnictva.

Odstránil sa neakceptovateľný stav zloženia disciplinárnych senátov v zmysle odporúčaní príslušných orgánov Európskej únie určením počtu dvoch sudcov v trojčlennom senáte a troch sudcov v päťčlennom senáte. Pri riešení priestupkov sa zabezpečilo odovzdanie a postúpenie veci vždy predstaviteľovi správy súdu na disciplinárne riešenie a neponechalo sa to na neopodstatnené postúpenie týmito orgánmi priamo disciplinárnemu súdu.

Došlo k zásadnej zmene pri úprave zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci jej zosúladením so štandardom platným v Európe odstránením neakceptovateľnej úpravy neobmedzenej zodpovednosti sudcu za akúkoľvek spôsobenú škodu (regresná náhrada prichádza do úvahy len ak previnenie sudcu bolo zistené v disciplinárnom konaní ako závažné disciplinárne previnenie alebo bolo zistené v trestnom konaní).

V personálnej oblasti došlo k navýšeniu počtu sudcov (asi 130 sudcov oproti stavu v roku 2006), čo výrazne pomáha pri včasnosti výkonu súdnictva. Po tomto období sa konečne neopakujú zásahy výkonnej a zákonodarnej moci do zákonnej garancie nezávislosti súdnictva tzv. zmrazovaním platov, pričom dobrovoľne vláda zabezpečila vyplatenie protiústavne nepriznaných štrnástych platov na základe nálezu Ústavného súdu SR. 

Pri nezohľadňovaní týchto pozitívnych zmien, ktoré výrazne posilňujú potrebné prvky nezávislosti súdnictva a zlepšujú podmienky výkonu súdnictva v záujme zabezpečenia ústavou garantovaného práva občana na včasné súdne rozhodnutie, je možné považovať uvedený materiál za jednostranný pri informovaní o stave justície.

Odmietame generalizovanie tvrdenia o závislosti sudcovských rád na osobe predsedu súdu, keďže sa nerešpektuje zásadná skutočnosť, že sudcovské rady sú zložené len zo sudcov volených tajným (nemanipulovateľným) hlasovaním sudcami, ktorých považuje väčšina sudcovského zboru za osoby z prirodzenou autoritou.

Skutočnosť, že orgán sudcovskej samosprávy realizuje ústavou upravenú súčinnosť s orgánmi správy súdov pri riadení a správe súdov aj bez konfliktov vôbec neznamená stratu nezávislosti a objektívnosti nášho rozhodovania.

Konflikty majú totiž opodstatnenie, len ak by správa súdu navrhovala riešenia, ktoré nezabezpečia vytvorenie čo najvhodnejších podmienok pre včasný výkon súdnictva, ako to ústava garantuje občanom vo vzťahu k štátu (nielen k súdom).

Obhajoba sudcov pred tvrdeným účelovým disciplinárnym postihom ich odstránením, ich zastrašovaním alebo šikanovaním je pochopiteľná. Je ovšem potrebné zároveň uviesť, že sa týka časti autorov tejto výzvy, ktorým nevadilo za ministrovania JUDr. D. Lipšica, že v masmédiách boli označení viacerí sudcovia za tzv. konkurznú mafiu a minister proklamoval ich vinu v čase neskončeného disciplinárneho konania, čo je v právnom štáte neprípustným zásahom výkonnej moci do moci súdnej. Ak by boli principiálni, museli by zhodne i v uvedenom období prejaviť verejný nesúhlas s účelovým zastrašovaním sudcov, ktorí aj boli následne spod obvinení oslobodení.

Niektorí sudcovia teda aj v minulosti sa cítili byť zastrašovaní vytváraním nátlaku na ich postih cez masmédiá, ale rešpektovali výlučné oprávnenie disciplinárnych senátov rozhodovať bez spoluúčasti neinformovanej laickej verejnosti.

Nie je možné sa stotožniť s tvrdením, že nie sú prijaté žiadne kritéria pre hodnotenie práce sudcov, vzhľadom na zákonnú úpravu o hodnotení sudcov v zmysle § 27 a nasl. zák. č. 385/2000 Z.z.  a v tejto súvislosti rozsah činnosti revízneho oddelenia, úpravu práva sudcu prejaviť nesúhlas s hodnotením jeho činnosti, ktorá vychádza z poznatkov viacerých na sebe nezávislých subjektov (predseda súdu, dovolací senát, odvolací senát, revízne oddelenie, prieskumná komisia, predseda kolégia).

Považujeme za neakceptovateľné vecne nepodložené všeobecné tvrdenie, že v právoplatne rozhodnutých veciach bolo rozhodnutie súdu závislé od účastníka konania a nie od predmetu konania a výsledkov dokazovania. Pri zákonnej úprave nepostihnuteľnosti sudcu za zákonné rozhodnutie nie je možné sa stotožniť s tvrdením, že sudca nie je objektívne nezávislý, ak je stranou v spore minister spravodlivosti alebo predseda súdnej rady. V tejto súvislosti je otázne, prečo to nebolo tvrdené, ak iný minister spravodlivosti, než JUDr. Harabin, bol účastníkom súdneho sporu.

Je samozrejmé, že v podmienkach výkonu súdnictva nastávajú rôzne problémy, na riešenie ktorých sú rôzne názory, ako v každom živom organizme. Nevylučujeme, že niektoré naznačené legislatívne námety by mohli napomôcť k ďalšiemu posilňovaniu nezávislosti súdnictva (napr. podpora odbornej špecializácie sudcov).

Je potrebné podotknúť, že zákonná úprava o možnosti odvolania sudcu za závažné disciplinárne previnenie v zmysle § 116 ods. 2 (nielen § 116 ods. 3) zák. č. 385/2000 Z.z. bola zavedená za predchádzajúcej vlády a za aktívnej spoluúčasti časti sudcov, ktorí súhlasia s výzvou, z čoho môže vyplývať aj záver o ich nekvalitnej legislatívnej práci.

Prenesenie rozhodovania o dočasnom pozastavení na disciplinárny súd z ústavného orgánu, ktorý reprezentuje nezávislosť súdnictva od ostatných orgánov verejnej moci v zmysle nálezu Ústavného súdu SR, predovšetkým v dôsledku výhrad k súčasnému personálnemu zloženiu Súdnej rady SR, je nesystémovým návrhom. Je totiž upravená zákonná možnosť na jeho personálnu obmenu, ale bez jej realizácie nie je slušné nerešpektovať vôľu celého sudcovského zboru prejavenú v tajných voľbách (okolo 1100 sudcov zúčastnených na voľbách členov Súdnej rady SR).

Záverom konštatujeme, že predložená analýza i výzva obsahovo nenavrhujú zásadné systémové zmeny na posilnenie súdnictva a javia sa ako emotívny prejav časti dotknutých sudcov.

Za zásadnú požiadavku naďalej považujeme posilňovanie kompetencií súdnych orgánov na úkor výkonnej moci, a to najmä v personálnej a ekonomickej oblasti, ako je to dlhodobo požadované Súdnou radou SR, sudcovskými radami a Združením sudcov Slovenska v záujme dosiahnutia štandardov nezávislosti súdnictva rešpektovaných v krajinách EÚ.

V Košiciach dňa 2.10.2009


Sudcovská rada
Krajského súdu v Košiciach

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Powered by Komento