ZOJ | Katarína Javorčíková

Žalobca nemôže zároveň ovládať toho kto je sudcom.
Harabinove praktiky sa vracajú zadnými dverami.
Justícia má chrániť občanov, nie mocných.
Poslušní sudcovia nechránia spravodlivosť, ale vládnu moc.
Za krátky čas má parlament rozhodovať o zmene disciplinárnych senátov Najvyššieho správneho súdu. Vláda Roberta Fica a minister spravodlivosti Boris Susko tvrdia, že ide len o úpravu mechanizmu. V skutočnosti je to nebezpečný návrat do čias, keď nepohodlní sudcovia boli šikanovaní a umlčovaní cez zmanipulované disciplinárne konania.
Harabinov tieň stále nad justíciou
Spomeňme si na rok 2009. Jeden zo sudcov Najvyššieho súdu Peter Paluda mal odvahu podať trestné oznámenie na vtedajšieho predsedu tohto súdu Štefana Harabina, ktorý bol súčasne aj šéfom Súdnej rady. Upozornil na jeho nezákonné zásahy do rozhodovania sudcov Najvyššieho súdu a na svojvoľné zmeny v rozvrhu práce.
Výsledok? Nie Harabin, ale tento sudca čelil disciplinárnemu návrhu, a to rovno s požiadavkou na najvyšší trest, jeho odvolanie z funkcie sudcu. Petrovi Paludovi súčasne Súdna rada na takmer dva roky pozastavila výkon funkcie sudcu, a napriek tomu disciplinárny senát za celý tento čas o disciplinárnom návrhu nerozhodol. Niet sa čo diviť, pretože členov disciplinárnych senátov v tomto čase volila Súdna rada na čele so Štefanom Harabinom. Takto vyzerala „spravodlivosť“, keď žalobcom bola Súdna rada a zároveň tá istá rada ovládala disciplinárne senáty.
Klasický príklad mocenskej šikany sa skončil až po zmene vlády, zákonov a zásahu novej ministerky spravodlivosti, vďaka čomu sa sudca Peter Paluda mohol zas vrátiť späť do práce.
A toto bol len jeden z mnohých šikanóznych disciplinárnych konaní z obdobia, kedy justíciu ovládal Harabin s jeho podporovateľmi. Sudcovia pochopili, že ak verejne vyjadria kritický názor riskujú svoju profesionálnu kariéru a zo dňa na deň sa môžu ocitnúť „doma“ pod reálnou hrozbou straty talára. Drvivá väčšina sudcov preto zostala ticho.
Reforma, ktorá mala dať spravodlivosti chrbtovú kosť
Práve takéto prípady viedli k reforme a od roku 2022 rozhodujú o disciplinárnych návrhoch voči sudcom senáty Najvyššieho správneho súdu. V nich majú väčšinu profesionálni sudcovia tohto súdu, a len menšinu tvoria prísediaci sudcovia z radov občanov volení Súdnou radou. Tento model oddelil žalobcu od rozhodcu a posilnil nezávislosť sudcov.
Ficova vláda: návrat k starým časom
Dnes však Ficova vláda navrhuje zmenu, ktorá vráti disciplinárne senáty pod kontrolu Súdnej rady. Tá má opäť obsadzovať väčšinu členov disciplinárnych senátov – hoci je sama oprávnená podávať disciplinárne návrhy na sudcov a teda priamo stojí na strane žalobcu. Sudcovia Najvyššieho správneho súdu by boli odsunutí na vedľajšiu koľaj.
Čo to znamená v praxi? Ak sa sudca znepáči politickému vedeniu krajiny a samotnej Súdnej rade, môže postačovať, aby Súdna rada na neho podala disciplinárny návrh na orgán, ktorý o návrhu rozhoduje a ktorý Súdna rada väčšinovo ovláda. A bude to fungovať presne tak, ako to fungovalo v Harabinových časoch.
Namiesto nezávislosti poslušnosť
Vláda hovorí o „efektívnejšom systéme“. Pravda je jednoduchšia, ide o návrat k modelu, ktorý umožňuje trestať sudcov nie za porušenie zákona, ale za to, že si dovolia mať vlastný názor alebo nerozhodujú podľa predstáv vládnucej moci.
Nepohodlný sudca, ktorý upozorní na zneužívanie moci, riskuje, že bude vyradený zo systému. Že ho disciplinárny senát, ovládaný žalobcom, pripraví o funkciu. Toto nie je reforma. Toto je pokus získať poslušných sudcov a umlčať tých, ktorí nechcú mlčať.
Posledné slovo majú poslanci parlamentu
Poslanci budú o krátky čas hlasovať o tom, či sa slovenská justícia posunie dopredu – alebo sa vráti späť k Harabinovým praktikám.
Ak poslanci zmenu odhlasujú, otvoria cestu k rovnakým praktikám aké zažil sudca Peter Paluda a mnohí ďalší sudcovia z nedávnej minulosti. A spravodlivosť stratí to najcennejšie – nezávislosť.
Chceme sudcov nezávislých, alebo poslušných?
Nezabúdajme, že ak dnes sudca riskuje kariéru za vlastný názor, zajtra riskuje občan spravodlivosť.
11. septembra 2025
Katarína Javorčíková
autorka je emeritná sudkyňa