Ján Mazák - Autor je bývalý predseda Ústavného súdu a emeritný generálny advokát Súdneho dvora EÚ.

Prvým novembrovým dňom sa začína účinnosť ústavného zákona č. 255/2025 Z. z., teda novely ústavy. Medzitým sa však stala udalosť, ktorú vnímam ako dosť rozpačitý „uvítací moment".

Je ňou prijatie odporúčania Výboru ministrov členským štátom Rady Európy o rovnoprávnosti osôb s intersexuálnymi znakmi CM/Rec(2025)7. Prijali ho 7. októbra na zasadnutí zástupcov ministrov.

Takéto a podobné odporúčania sa zväčša stretávajú len s bežnou pozornosťou štátov, ktoré sa podieľali na ich prijatí. Spravidla nasledujú úvahy o tom, ako a v akom rozsahu ich zapracovať do právneho poriadku.

O odporúčaní CM/Rec(2025)7 to neplatí.

Odporúčania verzus novela ústavy 2025

Odporúčanie CM/Rec(2025)7 v záverečnej IX. časti obsahuje, ako obvykle, požiadavky na jeho implementáciu. Členské štáty by sa mali usilovať o to, aby v spolupráci medzi sebou zabezpečili ochranu práv a slobôd osôb s intersexuálnymi charakteristikami, najmä práva na ochranu ich súkromného a rodinného života, a o to, aby sa tieto práva mohli uplatňovať aj v cezhraničných situáciách. Rovnako by mali prijať účinné opatrenia na zabezpečenie výmeny osvedčených postupov a informácií týkajúcich sa legislatívy a opatrení na účinnú podporu rovnosti a ochranu osôb s intersexuálnymi charakteristikami.

Zástupca vlády Slovenskej republiky (ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí) súhlasil s obsahom odporúčania, zjavne bez pripomienok.

Vo viacerých prípadoch vládna moc také odporúčania, napriek tomu, že nemajú právnu záväznosť, uviedla, aspoň čiastočne, do praxe. Napríklad vo vzťahu k právnej pomoci, v prístupe k spravodlivosti, ale aj ďalších.

Na odporúčaní o rovnoprávnosti osôb s intersexuálnymi znakmi je pikantné to, že bolo aprobované naším ministerstvom iba niekoľko dní po schválení zmeny ústavy. Podľa nej poznáme iba dve pohlavia: mužské a ženské. Ide o zjavný rozpor, ktorého dôvod je neznámy.

Aj mäkké právo je právo

Áno, odporúčania Výboru ministrov Rady Európy nie sú pre členské štáty Rady Európy právne záväzné. Slúžia ako „mäkké právo" (soft law). Fungujú ako politická motivácia vlád. Ide o povzbudenie, aby zosúladili svoje národné legislatívne a praktické postupy s ústavnými štandardmi Rady Európy. Odporúčania nie sú právne vynútiteľné rovnakým spôsobom ako zmluvy a konvencie. Majú len právnu a politickú váhu. Presadzujú sa, spravidla dobrovoľne, hoci zavše v imitovanom rozsahu, v členských štátoch Rady Európy prijatím potrebnej legislatívy alebo uvádzaním do praxe na podklade už existujúcich zákonov.

Nepriamym, ale účinným prostriedkom presadenia odporúčania je pravidelný monitoring toho, ako sa uplatňuje v členských štátoch. K tomu pristupuje rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorej odporúčania Výboru ministrov zohrávajú svoju nezastupiteľnú úlohu.

Nestáva sa, či nemalo by sa stávať, že by členský štát hlasoval za prijatie odporúčania a potom ho odložil bez akéhokoľvek zohľadnenia vo svojom právnom poriadku. Je to síce mäkké právo, no predsa len právo.

Aký vnútroštátny postup orgánov verejnej moci môžeme v tejto situácii očakávať? Skúsme si namodelovať určité situácie, ktoré môžu, teoreticky, ale aj prakticky, nastať.

Čo urobí parlament 

Článok 52a ústavy od 1. novembra 2025 účinne ustanovuje: Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy.

Po tejto vete v ústave sa zdá nepredstaviteľné, aby sa odporúčanie o rovnoprávnosti osôb s intersexuálnymi znakmi pretavilo do návrhu legislatívneho aktu, zákona alebo hoci len právneho predpisu.

Možnosť transponovať (prijať zákony alebo novelizovať existujúce predpisy tak, aby boli v súlade so smernicou alebo odporúčaním – pozn. red.) toto odporúčanie do slovenského právneho poriadku v relácii Sobotné dialógy odmietol poslanec Národnej rady Roman Michelko. Podľa neho by  zákon na zrovnoprávnenie osôb s intersexuálnymi znakmi skončil na Ústavnom súde, kde by bol isto vyhlásený za protiústavný, či dokonca by Ústavný súd rozhodol aj o dočasnom pozastavení účinnosti takého zákonného aktu.

Také jednoznačné predvídanie rozhodovania Ústavného súdu je, napriek slobode prejavu, ktorá patrí aj poslancovi Národnej rady, nenáležité a dosť nekompetentné.

No stálo by za úvahu, dnes, zajtra, po najbližších voľbách alebo hocikedy v budúcnosti, prijať zákon, v ktorom by sa zákonodarca pokúsil o rehabilitáciu ľudí, ktorí sa nedajú jasne zaradiť k mužskému alebo ženskému pohlaviu. Spolu s vyhlásením o ich plnej, ničím neobmedzenej ľudskej dôstojnosti a rovnosti v právach.

Taký zákon by bol nepochybne napadnutý v konaní o súlade právnych predpisov. Asi s jednoduchým odkazom na zmenu ústavy: veď predsa máme len mužské a ženské pohlavie.

Dilema pre Ústavný súd? Azda ani nie!

Nemyslím, že by rozhodovanie pléna Ústavného súdu o takom návrhu bolo poznačené osobitnými nárokmi na vytvorenie nejakej špecifickej doktríny. Postačovalo by držať sa existujúcej, stabilizovanej judikatúry, právnych názorov, ku ktorým sa Ústavný súd hlási desaťročia. Aj pod vplyvom členstva Slovenska v Európskej únii a v Rade Európy.

Spomeniem niektoré zásadné východiská:

Implementácia odporúčania CM/Rec(2025)7 by bola posudzovaná – napriek tomu, že nejde o právne záväzný dokument – iba ako naplnenie článku 1 ods. 2 ústavy. Podľa neho Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

Ďalším oporným bodom na rozhodovanie Ústavného súdu by mal byť predovšetkým článok 12 ods. 1 a 2 ústavy. Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým, aj bez ohľadu na pohlavie (!). Z toho vyplýva, že nemožno nikoho z dôvodu pohlavia poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Citované časti slovenskej ústavy neboli jej ostatnou novelou zmenené, doplnené, prípadne zrušené. Článok 52a ústavy však ustanovuje: Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy.

Základné práva a slobody sa však garantujú bez ohľadu na pohlavie. Nielen tým, ktorí majú biologicky určené mužské alebo ženské pohlavie. To z článku 52a ústavy nevyčítate. Osoba, u ktorej nie je takto jednoznačne určené pohlavie, preto nesmie byť na svojich základných právach a slobodách nijako poškodzovaná alebo znevýhodňovaná. Vrátane práva na rovnaké zaobchádzanie. V živote, v práci, v rodine, v súkromí, vo verejných funkciách atď.

Ústavný súd by pri skúmaní zákona opierajúceho sa o odporúčanie CM/Rec(2025)7 nemohol obísť ani právo Európskej únie, Chartu základných práv EÚ, rozsudky Súdneho dvora EÚ. Skrátka, právo uznávajúce a rešpektujúce v celom rozsahu osoby s intersexuálnymi znakmi ako rovnocenných jednotlivcov. A ak sa k tomu pridajú rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, máme „vymaľované".

Zákon implementujúci odporúčanie CM/Rec(2025)7 by musel byť testovaný zo všetkých uvedených hľadísk. Jeho atakovanie na Ústavnom súde by preto nemalo byť úspešné. Dokonca aj bez odvolávania sa na materiálne jadro ústavy.

Ako by sa to mohlo dotknúť jednotlivcov

Po schválení odporúčania CM/Rec(2025)7 aj vládou Slovenskej republiky sa nedá vylúčiť jeho použitie v právnej praxi.

Napríklad osoba s intersexuálnymi znakmi požiada o to, aby v jej identifikačnom dokumente (občiansky preukaz, pas) bolo vyznačené jej pohlavie, biologicky určené ako intersexualita.

Predpokladajme, že by v administratívnom konaní neuspela.

Obrana je pomerne jednoduchá: odvolanie, všeobecná správna žaloba, kasačná sťažnosť, ústavná sťažnosť na Ústavný súd, prípadne sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva alebo predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ.

Odhadnúť, na ktorom stupni súdnej ochrany, aj so zohľadnením odporúčania CM/Rec(2025)7, by taká osoba mohla rátať s prelomením vedeckého nezmyslu obsiahnutého v článku 52a ústavy, podľa ktorého uznávame len biologicky určené mužské a ženské pohlavie, sa nedá.

K zlomu by malo dôjsť. Už aj preto, aby sme nevyšli na totálny ústavný posmech.

Uvažujme už teraz o náprave

Zrážka medzi obsahom novely ústavy 2025 a požiadavkami odporúčania CM/Rec(2025)7 len predznamenáva budúce podobné anomálie pri výklade a používaní základného zákona účinného od 1. novembra 2025.

Prídu ďalšie, zbytočné spory. Doma aj na európskej úrovni.

Nebolo by lepšie vrátiť sa z kratšej cesty? Recept je zrejmý. Postačuje napísať  jednu vetu. Zabudnime, ak ich rovno nezrušíme, na ústavné normy, ktoré sú a budú živnou pôdou na permanentné porušovanie základných práv a slobôd, diskrimináciu osôb, porušovanie našich medzinárodných záväzkov a rozladenie celého ústavného a právneho poriadku.