viaiuris.sk |
Jednou z úloh súdnej rady je posilňovať dôveru verejnosti v súdnictvo, s čím súvisí aj zamedzovanie verbálnym útokom politikov či verejne činných osôb na sudcov a súdy. Od nástupu štvrtej vlády Roberta Fica začali takéto útoky zo strany vládnych politikov, ministrov či samotného premiéra na sudcov pribúdať, preto VIA IURIS analyzovala verejné vyjadrenia, diskusie a uznesenia súdnej rady od septembra 2023.
Výroky herca posudzujú prísnejšie než výroky ministra
Analýza VIA IURIS ukázala, že súdna rada pri svojich reakciách nerozlišuje, kto je autorom možného verbálneho útoku na sudcov. Kritické vyjdrenia aktívnych občanov, novinárov či hercov posudzuje často rovnako prísne alebo ešte prísnejšie než vyjadrenia vládnych politikov či dokonca premiéra. A to je problém, pretože kým občania nemajú žiaden vplyv na justíciu, ministri či premiér môžu aktívne zasiahnuť do súdnictva, preto majú ich útoky na sudcov úplne inú váhu.
Veľkým systémovým problémom je aj to, že pri posudzovaní verbálnych útokov na sudcov nepoužíva súdna rada žiadne transparentne definované a predvídateľné kritériá. Dokonca nepoužíva ani kritériá, ktoré vyplývajú z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva či ústavného súdu, resp. tieto kritériá aplikuje selektívne, nekonzistentne až náhodilo.
Uznesenia bez kritérií
Prijaté uznesenia súdnej rady sú zvyčajne všeobecné a neobsahujú ani náznak kritérií, ktorými súdna rada posudzovala sporné prejavy. V niektorých uzneseniach súdna rada konkrétne uvádza, že ide o „poslankyne národnej rady“ alebo „predstaviteľov zákonodarnej moci“, v iných sa však už neuvádza, že ide napr. o bývalého predsedu najvyššieho súdu a predsedu súdnej rady.
Podobne v niektorých prípadoch vyzýva médiá na zdržanlivosť, inokedy však nie. Podľa akých kritérií aplikuje rozdielne parametre uznesení, nie je jasné. Pri absencii ustálených kritérií, podľa ktorých sa vyjadrenia vyhodnocujú, hrozí, že nedôjde k uplatneniu rovnakého metra na autorov útokov voči sudcom.
“Súdna rada je ústavný orgán a tak by mala aj pracovať, zdržanlivo, odborne, s nadhľadom. Má byť ochrancom súdnictva, nie nástrojom mocenského boja. Ak však vo vzťahu ku kritikom sudcov a súdnictva vystupuje zo svojej role a nepostupuje podľa kritérií európskych súdov či nášho ústavného súdu, ohrozuje tým nielen dôveryhodnosť súdnictva, ale predovšetkým dôveryhodnosť seba samej,” upozorňuje Eva Kováčechová, advokátka spolupracujúca s VIA IURIS.
Robia to, za čo iných kritizujú
Niektorí z členov a členiek súdnej rady nerešpektujú vlastné postoje ku kritike sudcov a vyjadrujú sa spôsobom, aký na svojich zasadnutiach a v prijatých uzneseniach sami kritizujú. Sarkasticky až ironicky sa vyjadrujú nielen o osobách mimo justície, s ktorých názormi nesúhlasia, ale prekvapivé je, že sa dehonestujúco vyjadrujú aj o niektorých sudcoch či bývalých členoch súdnej rady.
Osobitne dehonestujúco sa na zasadnutiach súdnej rady jej niektorí členovia a členky vyjadrujú o bývalom predsedovi Jánovi Mazákovi a dokonca o sudcoch, ktorých by súdna rada mala chrániť. Častým terčom znevažujúcich vyjadrení sú niektorí sudcovia špecializovaného trestného súdu a najvyššieho správneho súdu.
Predsedníčka prekračuje svoje právomoci
Analýza VIA IURIS ukázala aj to, že v niektorých prípadoch sa k verbálnym útokom či k sporným vyjadreniam na adresu sudcov vyjadruje osobitne predsedníčka súdnej rady na oficiálnom webe inštitúcie alebosamostatnou tlačovou správou, a to aj v situácii, keď sa rovnakým vyjadrením následne zaoberá aj súdna rada.
Kompetencie súdnej rady sú pritom zadefinované priamo v ústave. Vyplýva z nich, že predsedníčka riadi a organizuje činnosť súdnej rady, nemá však kompetenciu sama verejne komunikovať postoje k bodom, ku ktorým súdna rada ešte neprijala spoločné uznesenie či stanovisko.