Autorka je emeritná sudkyňa a bývalá členka Súdnej rady SR

Nedávny rozhovor so sudkyňou Ayše Pružinec Eren v relácii Tak takto s moderátorkou Ankou Žitnou, zdieľaný aj na stránke Súdnej rady SR, bol venovaný rozhodnutiu bratislavského sudcu Adama Hradského o žalobe skupiny policajtov označovaných ako čurillovci proti ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi. Súd ním pre nečinnosť žalovaného vyhovel žalobe v celom rozsahu bez nariadenia pojednávania a vykonania dokazovania formou takzvaného kontumačného rozsudku. Takýto postup umožňuje Civilný sporový poriadok.

Rozhovor vyvolal búrlivú diskusiu v justičnom prostredí. Zatiaľ čo Združenie sudcov Slovenska (ZSS) tvrdí, že sudkyňa neprekročila hranice prípustnej kritiky a len vecne hodnotila sporný kontumačný rozsudok, združenie sudcov Za otvorenú justíciu (ZOJ) a viacerí dotknutí sudcovia s týmto hodnotením zásadne nesúhlasia. Obsah a forma rozhovoru, ako aj kontext, v ktorom bol prezentovaný, naznačujú, že nešlo o odbornú diskusiu, ale o mediálny útok, ktorý degraduje prácu sudcov, zákonnosť ich rozhodnutí a spochybňuje aj nestrannosť justície.

Manipulatívny tón a bulvárny rámec rozhovoru

Rozhovor sa začal úvodnou upútavkou moderátorky „kto chce vedieť návod na rýchle a ľahké získanie desaťtisícov eur, nech si vypočuje tento rozhovor“, ktorá nastavila tón celého rozhovoru.

Paušálne spochybňovanie zákonnosti rozhodnutí, nielen jedného prípadu

K rozsudku sudcu Hradského sudkyňa uviedla, že v ňom nenachádza naplnenie účelu zákona, pretože sudca nemôže mechanicky rozhodovať ako robot bez použitia sudcovského citu. Osobitne pri žalobách na ochranu osobnosti by ona ako sudkyňa nikdy nerozhodla kontumačným rozsudkom.

Kritika sudkyne sa tak neobmedzila na špecifické okolnosti tohto konkrétneho kontumačného rozsudku, ale rozšírila sa na všetkých sudcov, ktorí kedy rozhodli kontumačne v žalobách na ochranu osobnosti, hoci to zákon umožňuje.

Naznačovanie, že konali nezákonne, je neprijateľné a je plošnou diskreditáciou stoviek sudcov. Najmä ak je rozhovor aj na oficiálnej stránke súdnej rady, čo poškodzuje povesť a autoritu dotknutých sudcov.

Vťahovanie nesúvisiacich a diskreditačných tém do rozhovoru (ad hominem)

V jednej pasáži rozhovoru moderátorka aj sudkyňa prešli nečakane od témy rozhovoru priamo k osobe sudcu Adama Hradského v súvislosti s tým, že bol spoluautorom podnetu súdnej rade na vyriešenie etickej dilemy blízkeho vzťahu medzi sudcom a novinárom, v kontexte vzťahu sudkyne Pamely Záleskej a novinárky Moniky Tódovej.

Moderátorka konštatovala, že v dôsledku tohto podnetu sa vyriešenie uvedenej etickej dilemy predĺžilo o takmer dva roky a teraz to už nikoho nezaujíma. Sudkyňa s tým súhlasila. Zamýšľali sa aj nad tým, či sudca Hradský spĺňa kritériá na prísnu apolitickosť sudcov.

Tieto témy absolútne nesúviseli s meritom rozhovoru, teda so sporným kontumačným rozsudkom, a dôvodne sa javí, že ich účelom bolo len spochybniť nestrannosť a charakter tohto sudcu. Ide o typický príklad diskusie ad hominem, keď sa namiesto vecnej diskusie rieši charakter, vlastnosti alebo osobné okolnosti oponenta.

Nevhodné fórum a načasovanie diskusie

Rozhovor bol zverejnený na internete len jeden deň po tom, ako sudkyňa Ayše Pružinec Eren vo funkcii podpredsedníčky súdnej rady na jej novembrom zasadnutí hlasovala za prijatie uznesenia na ochranu sudcu Hradského v súvislosti s jeho kontumačným rozsudkom. Sama tak odsúdila verejné útoky ministra vnútra a ďalších politikov vládnej koalície, ktorí spochybňovali zákonnosť tohto kontumačného rozsudku a diskreditovali aj osobu samotného sudcu.

Ak má sudkyňa Pružinec Eren iný právny názor ako jej kolegovia na využitie procesného postupu vydaním kontumačných rozsudkov v sporoch o ochranu osobnosti, primárne mala na túto tému iniciovať odbornú diskusiu interne medzi sudcami alebo na akademickej pôde, a až následne vystúpiť v mediálnej relácii, v ktorej chýbala okamžitá a kompetentná oponentúra.

Záver

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, najmä kontext a tón rozhovoru, plošnú kritiku rozhodovania sudcov a vťahovanie nesúvisiacich diskreditačných tém proti osobe konkrétneho sudcu, sú objektívne dôvody na záver, že rozhovor sudkyne Ayše Pružinec Eren nebol len prípustnou a spoločensky žiaducou vecnou kritikou súdnych rozhodnutí. Išlo o mediálne spochybňovanie rozhodnutia sudcu a jeho nestrannosti v konkrétnej veci, a súčasne spochybnenie zákonnosti rozhodnutí všetkých sudcov, ktorí rozhodli formou kontumačného rozsudku v obdobných veciach.

Súdna rada a Združenie sudcov Slovenska by mali riadne zvážiť tieto argumenty a prehodnotiť svoje benevolentné stanovisko k tomuto nešťastnému vystúpeniu sudkyne vo vysokej justičnej funkcii, reprezentujúcej celý sudcovský stav.