Zásadné oproti doterajším rozhodnutiam je, že súd Matejovi Drličkovi nezakázal používať len konkrétne pomenovania ministerky, ale zakázal mu verejné vyjadrenia všeobecne.

Drličkovi nariadil, aby sa zdržal vyjadrení o Šimkovičovej vo verejnom priestore.

Nezakázal mu spomínať konkrétne pomenovania, ako sa napríklad pred rokom stalo v spore internetového agresora Daniela Bombica s Denníkom N. Vtedy novinám súd zakázal písať o Bombicovi ako o extrémistovi, antisemitovi a neonacistovi.

V prípade Šimkovičovej sa musí bývalý riaditeľ SND zdržať akýchkoľvek „nepravdivých a hodnotiacich výrokov, úsudkov a názorov“. Je povinný „zdržať sa ďalšieho zasahovania do dobrej povesti žalobkyne akoukoľvek inou formou verejných vyjadrení alebo inými prostriedkami“. Nariadenie sa vzťahuje na printové, elektronické médiá vrátane blogov, ako aj sociálnych sietí.

Šimkovičová odôvodnila svoj návrh na neodkladné opatrenie tým, že Drlička ju „označuje za neonacistku a prirovnáva ju ku gestapu“.

Ako súdy hľadali slová gestapo a neonacistka

Ministerka argumentovala najmä Drličkovým rozhovorom pre slovenskú verziu DVTV z konca januára tohto roka. Jeho titulok znel: Drlička: Šimkovičová je neonacistka a treba to otvorene hovoriť. Ten, kto si ju zastáva – kolaboruje.

Súd skúmal aj rozhovor pre český podcast Kam jdeš? V tomto rozhovore odvolaný riaditeľ povedal, že „Martina Šimkovičová, čo je akože regulérna neonacistka…“

Krajský súd posúdil, že týmto výrokom mohol odvolaný riaditeľ SND zasiahnuť do ministerkiných práv.

Zaujímavý moment v rozhodovaní sa týka rozhovoru pre slovenskú DVTV, pri ktorom Šimkovičová argumentovala slovami neonacistka a gestapo.

Súdy však mali problém s tým, že verejne dostupná je len kratšia odomknutá verzia tohto rozhovoru – a mali ťažkosti už pri dokazovaní existencie týchto výrokov.

Súd v rozhodnutí dokonca uznal, že nenašiel sporný výrok Drličku ani po prehratí si verejne dostupnej časti rozhovoru v DVTV.

„Či je však obsiahnutý vo zvyšnej časti tohto dôkazu, prístupnej len pre predplatiteľov DVTV, sa odvolaciemu súdu nepodarilo zistiť,“ dodal senát krajského súdu.

Podobne nenašiel ani výrok o gestape.

Keďže rozhovor má titulok Drlička: Šimkovičová je neonacistka a treba to otvorene hovoriť. Ten, kto si ju zastáva – kolaboruje, je pravdepodobné, že minimálne slovo neonacistka v ňom padlo. V odomknutej časti rozhovoru takéto výroky však naozaj nie sú.

Slovenská DVTV bola krátko trvajúcim projektom bývalého novinára RTVS Mira Frindta, ktorý spolupracoval s českou DVTV. Dnes už sa jeho projekt volá PubliQ a na jeho webe je aj zamknutý rozhovor s Drličkom.

Mestský súd, ktorý ako súd nižšej inštancie odmietol najskôr vydať predbežné opatrenie voči Drličkovi, sa dokonca uspokojil s tým, že takéto výroky v predloženom odomknutom videu nie sú: „Žalovaný sa však v rozhovore osobne nevyjadril negatívne a urážlivo na osobu žalobkyne, neoznačil ju za neonacistku ani ju neprirovnal ku gestapu,“ napísal Mestský súd.

Mestský a ani krajský súd sa teda nedostali k obsahu zamknutej časti a ani nevedeli posúdiť, či tieto slová Drlička naozaj povedal.

Úspešnejšie už boli súdy pri hľadaní druhého výroku – je už v úvode rozhovoru pre videoblog Kam jdeš a Drlička tam povedal: „Martina Šimkovičová, čo je akože regulérna neonacistka…“

Drlička: Ďalej budem hovoriť o práci ministerstva a o stave kultúry

Šimkovičová odvolala Drličku vlani v auguste. Patrí k jej najväčším kritikom. Vyjadroval sa k ministerke aj po odvolaní, čo ministerka uvádza ako dôvod podania žaloby. V rámci tejto žaloby požiadala aj o vydanie neodkladného opatrenia.

Ministerka podala návrh ešte vo februári, Mestský súd Bratislava IV však najskôr jej návrhu dvakrát nevyhovel, a preto sa rozhodovanie o neodkladnom opatrení naťahovalo.

Najskôr Krajský súd v Bratislave rozhodovanie o neodkladnom opatrení vrátil prvostupňovému súdu, a keď ten v júli opäť návrhu nevyhovel, rozhodol senát predsedníčky Zity Leimbergerovej a sudkýň Evy Mészárosovej a Silvie Walterovej. Rozhodnutie o zákaze vyjadrovať sa na adresu Šimkovičovej prijal tento senát krajského súdu jednohlasne.

„Absolútne sa podriadim súdnemu rozhodnutiu, ale neviem ho rešpektovať, a preto podnikám ďalšie právne kroky,“ reagoval Drlička. Tvrdí, že od 6. decembra nebude môcť vôbec komentovať ministerku. „Ale viem, aj naďalej budem, hovoriť o práci ministerstva, o ministerských organizáciách, o stave kultúry, o Fonde na podporu umenia alebo Slovenskom národnom divadle,“ dodal.

„Nemôžu mi zakázať komentovať dosahy činnosti ministerstva na kultúrnu scénu. Zmení sa len to, že keď dostanem otázky o pani ministerke, odpoviem vetnými členmi, ktoré sa k nej konkrétne nebudú usúvzťažňovať. Bude to vlastne zamlčaný podmet,“ hovorí Drlička.

O reakciu na neodkladné opatrenie sme požiadali aj ministerstvo kultúry. Ministerka Šimkovičová zatiaľ na otázky nereagovala.

Okrem prirovnaní Šimkovičovej prekážali aj „fotografie, ktoré neboli scenzurované“

Ministerka odôvodnila svoju žalobu a návrh na vydanie predbežného opatrenia aj tým, že Drlička sa o nej vyjadroval aj po šiestich mesiacoch od svojho odvolania z postu riaditeľa SND.

Šimkovičová tvrdila súdu, že Drlička ju „označuje za neonacistku a prirovnáva ju ku gestapu, a preto je nevyhnutné, aby súd okamžite zjednal nápravu daného stavu a zakázal tak žalovanému verejne sa negatívne a urážlivo vyjadrovať na adresu žalobkyne“.

V rámci súdnych ťahaníc Šimkovičová dodala, že žalovaný naďalej zverejňuje prostredníctvom periodík s celoštátnou pôsobnosťou a sociálnych sietí „citlivé a nepravdivé informácie s jediným cieľom: očierniť ju pred širokou verejnosťou“.

Šimkovičová sa sťažovala aj na to, že „žalovaný uvádza v médiách nepravdivé a účelové tvrdenia prostredníctvom uverejnenia jej fotografií, ktoré neboli scenzurované“. Zverejnením podoby ministerky tak „značne zasiahol do jej práva na ochranu podobizne a práva na súkromie“, napísala súdu.

Odvolací súd pripomenul, že Drlička svoje vyjadrenie o Šimkovičovej, že „je akože regulérna neonacistka“, nerozporoval. Bránil sa tým, že išlo o hodnotiaci úsudok.

Hodnotiace úsudky majú vo verejnom priestore spravidla väčšiu ochranu z pohľadu slobody slova ako vecné tvrdenia.

Tento výrok bol podľa Krajského súdu v Bratislave „nesporne spôsobilý zasiahnuť jej osobnostné práva“. Odvolací súd bol presvedčený, že v čase, keď Šimkovičová podala návrh na neodkladné opatrenie, teda vo februári tohto roka, „by bez okamžitej úpravy pomerov bolo jej právo ohrozené“.

Krajský súd rozhodol po necelých desiatich mesiacoch od Šimkovičovej podania.

Prečítajte si tiež

Matej Drlička: Ako občan prosím koaličných politikov, aby zastavili besnenie Lukáša Machalu a Martiny Šimkovičovej

Krajský súd upozorňuje ministerku, že nemusí uniesť dôkazné bremeno

Senát odvolacieho súdu všeobecne konštatoval, že ministerka dostatočne odôvodnila potrebu vydať neodkladné opatrenie. Prvostupňovému súdu vytkol, že nedostatočne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, respektíve že k nim nepristúpil dôsledne.

Mestský súd Bratislava IV totiž návrhy na neodkladné opatrenie zamietol, pretože na rozdiel od krajského súdu nenašiel v Drličkových vystúpeniach také vyjadrenia, ktoré by mohli ministerku zasiahnuť. Mestský súd vytkol Šimkovičovej, že nepredložila priame dôkazy, ktoré by dokazovali konkrétne Drličkove výroky – a že ako žalobkyňa nesie dôkazné bremeno. V tomto bode Mestský súd poukazoval práve na to, že v odomknutej časti rozhovoru pre DVTV nenašiel slová neonacistka a gestapo.

Mestský súd v tomto bode konštatoval, že ministerkou predložené rozhovory sú predovšetkým o veciach verejných, týkajúcich sa prevažne kultúry, prípadne „objasňuje osobné motivácie, ambície a ciele angažovania sa vo verejnom živote“.

Na základe toho súd prvej inštancie konštatoval, že sporný rozhovor odvolaného riaditeľa SND sa týkal jeho kandidatúry na post riaditeľa Divadla Pavla Országha Hviezdoslava, o spolupráci s Oskarom Rózsom a súčasných aktivitách.

Krajský súd mu zasa vytkol, že „k fáze vykonania a následného hodnotenia jednotlivých dôkazov nepristúpil dôsledne“.

To však išlo ešte o rozhodovanie o predbežnom opatrení – a nie o podstate žaloby Šimkovičovej.

Aj Krajský súd pritom v rozhodnutí ministerku upozornil, že predložené dôkazy nemusia stačiť na to, aby spor napokon vyhrala. „Odvolací súd si na tomto mieste dovoľuje žalobkyňu upozorniť, že na základe takto označených (predložených) dôkazov sa vystavuje možnému riziku neunesenia dôkazného bremena,“ píše sa v rozhodnutí.

Prvostupňový súd pripomenul aj to, že Šimkovičová aj Drlička sú osobami verejného záujmu, mali by teda obaja zniesť väčšiu mieru kritiky.

Krajský súd na záver uznesenia konštatuje, že je možné proti nemu podať dovolanie, no len z vymedzených dôvodov.

Ako to skúsila už pri Hvoreckom a Németh a čo teraz hovorí Machala

Ministerka Šimkovičová vlani na jeseň podala trestné oznámenie aj na spisovateľa Michala Hvoreckého. Nepáčil sa jej komentár, v ktorom Hvorecký ministerku a Tomáša Tarabu označil za neofašistov.

Hvorecký aj ministerka Šimkovičová boli vo veci vypovedať na polícii. Hvorecký spomínal, že ho šokovalo, čo ministerka na výsluchu rozprávala – napríklad že na ňu poštval nemeckú televíziu, že hrubo nadáva a že za ním stojí organizovaná skupina. Polícia následne trestné oznámenie odmietla a prípad uzatvorila.

Ministerka kultúry zakročila aj proti umelkyni Ilone Németh, ktorá bola jednou z iniciátoriek masovej výzvy na odstúpenie ministerky. Aj toto trestné oznámenie polícia po vyšetrovaní odmietla.

Rozhodnutie už komentoval Lukáš Machala, Šimkovičovej generálny tajomník služobného úradu na ministerstve. „Progresívci ochutnali vlastnú kašu,“ tvrdí Machala a hovorí, že „tento pán zrazu vyplakáva o slobode slova“.

„Pán Drlička, neplačte, neurážajte pani ministerku a užívajte si právo, že sa môžete aspoň hájiť na súde. Druhej strane takéto práva dopriate nebývajú,“ vyhlásil Machala.