dennikn.sk | Veronika Prušová

Generálny prokurátor Maroš Žilinka. Foto N – Vladimír Šimíček

Iveta Kopčová od roku 2013 zodpovedala za chod Krajskej prokuratúry v Bratislave. Dohliadala teda aj na to, aby jej kolegovia nespôsobovali prieťahy v konaniach. V tom čase však už približne rok až dva ležali v pracovnej skrini Ivety Kopčovej dva spisy bez akéhokoľvek povšimnutia tejto prokurátorky.

Išlo o prípad úverového podvodu, z ktorého bol podozrivý Lórant Kósa, kamarát niekdajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. V druhom prípade išlo o spreneveru. Vyšetrovateľ navrhol podať prokurátorke obžalobu v oboch prípadoch, no ona nekonala.

Je možné, že tieto prípady by v skrini ležali ešte dlhšie ako osem rokov, no po zverejnení článku v Denníku N v roku 2019 sa už nebolo možné tváriť, akoby tieto prípady neexistovali. Kopčová prišla s vysvetlením, že na ne jednoducho zabudla.

V túto stredu si napriek tomu vypočula oslobodzujúci rozsudok. Sudca Mestského súdu Bratislava I Karol Posluch skonštatoval, že skutok, pre ktorý bola obžalovaná, nie je trestným činom. Videl v ňom maximálne disciplinárny priestupok.

 

Generálna prokuratúra. Foto – TASR

Kopčová sa disciplinárnej zodpovednosti vyhne. Generálny prokurátor Maroš Žilinka ju totiž tento rok odvolal z funkcie, keďže dovŕšila vek 65 rokov. Ak krajský súd prvostupňový verdikt potvrdí, Kopčová za vážne pochybenie nebude nijako potrestaná – ak neberieme do úvahy ako trest to, že v roku 2019 ju generálny prokurátor Jaromír Čižnár odvolal z funkcie krajskej prokurátorky. Spravil to po zverejnení informácií o jej nečinnosti.

Keď Kopčovú v roku 2021 obvinili, Čižnárov nástupca Žilinka jej pozastavil výkon funkcie. Odvtedy teda neúradovala.

S odvolaním už raz uspel

Rozsudok nie je právoplatný, prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove sa hneď po jeho vyhlásení odvolal. Už raz pritom s odvolaním uspel. Sudca Posluch oslobodzujúcim rozsudkom rozhodol aj pred rokom.

Ani vtedy nemal pochybnosti o tom, že Kopčová sa dopustila protiprávneho konania, nepovažoval to však za trestný čin. Na to, aby mohol skutok takto posúdiť, chýbali podľa neho dôkazy. Konkrétne dôkaz o tom, že sa Kopčová spismi nezaoberala preto, lebo na ňu pôsobil niekto z obvinených alebo niekto iný – kolega či funkcionár prokuratúry.

Sudcovi chýbal zištný motív konania tejto prokurátorky. „Za takto ustálenej dôkaznej situácie je súd názoru, že konanie dosahuje intenzitu disciplinárneho konania," povedal sudca v stredu.

S týmto názorom už na Krajskom súde v Bratislave „narazil". Senát predsedníčky Danice Veselovskej a členiek Denisy Mészárosovej a Márie Šimkovej mu spis v máji vrátil na nové rozhodnutie. Senát sa vtedy naplno stotožnil s argumentmi v odvolaní prokurátora. Prvostupňovému súdu vytkol, že sa dostatočne nezaoberal posúdením otázok trestnej zodpovednosti obžalovanej.

V odôvodnení rozhodnutia sudca Posluch podľa odvolacieho senátu „uviedol nepresné i nenáležité úvahy nekorešpondujúce s nesporne ustáleným skutkovým stavom". Právne úvahy prvostupňového súdu označil krajský súd za „povrchné a zjednodušené, najmä ak sa odvíjajú od toho, že nebol zistený zištný motív obžalovanej".

O spisoch klamala

Prokurátor v odvolaní zdôraznil, že Kopčová síce vinu priznala, ale až po medializácii. Dovtedy pritom o spisoch klamala. Z rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, že v rámci dokazovania sa preukázalo, že niektorý z kolegov prokurátorky (rozhodnutie je anonymizované) sa na stav konaní telefonicky pýtal a ona mu uviedla, že píše obžalobu. To evidentne nebola pravda.

„Po prevalení jej nekonania v médiách vo svojom písomnom vyjadrení adresovanom generálnej prokuratúre uviedla, že v danej veci nekonala z dôvodu, že sa viackrát sťahovala," opísal prešovský prokurátor argumentáciu Kopčovej.

Podľa neho bolo zrejmé, že o spisoch vedela, no úmyselne ich zatajovala a nekonala až do odhalenia svojej nečinnosti médiami a preverovania generálnou prokuratúrou.

Denník N na Kopčovej nečinnosť upozornil pred šiestimi rokmi, keď napísal o tom, že Kósov spis už osem rokov leží na prokuratúre. Krajská prokurátorka vtedy pochybenie priznala.

„Dĺžka prípravného konania bola ovplyvnená mojím vlastným pochybením, ku ktorému došlo v súvislosti s opakovaným sťahovaním sa v rámci viacerých kancelárií pri zmenách mojich vedúcich funkcií a vyšetrovací spis bol omylom založený do spisovne," reagovala Kopčová.

Na súde odmietla odpovedať na otázky

Na súde argumentovala aj pracovným zaťažením. „Išlo o profesionálne zlyhanie v dôsledku plnenia iných povinností námestníčky krajského prokurátora a neskôr krajskej prokurátorky," presviedčala. Keď už mala odpovedať na otázky, odmietla to.

Krajský súd pripomenul, že v dôsledku nečinnosti tejto prokurátorky nastali extrémne prieťahy v konaniach. Obvinení tak boli vystavení dlhoročnej právnej neistote. Prvostupňovému súdu vytkol, že sa nedostatočne oboznámil s listinnými dôkazmi a riadne ich nevyhodnotil.

Pri rušení pôvodného rozsudku krajský súd konštatoval, že prvostupňový súd musí na základe predložených listín „hodnotiť, či obžalovaná skutočne na dve trestné veci zabudla alebo v danom období vedela, že v nich nekoná".

Sudca Posluch napriek tomu zotrval na svojom pôvodnom právnom názore. Kopčová sa odmietla pri odchode zo súdu vyjadriť. Rovnako aj prešovský prokurátor.

S Kopčovou porovnávali u Žilinku aj premiérovho švagra

Prípad Kopčovej si všimli aj na generálnej prokuratúre, ako sa v posledných týždňoch ukázalo pri inej kauze. Konkrétne pri spore generálneho prokurátora Žilinku s krajským prokurátorom zo Žiliny Tomášom Baloghom, ktorého v utorok odvolal z funkcie.

Práve návrh na odvolanie vyvolal Baloghovu reakciu. Napísal list poslancom výboru pre obranu a bezpečnosť, kde hovoril, že Žilinka na neho tlačil pre dva spisy. Jeden sa týkal prípadu MH Manažment, kde je obvinený vedúci úradu vlády Juraj Gedra.

Druhý sa týkal premiérovho švagra, prokurátora Svetozára Chabadu a je v mnohom podobný kauze Kopčovej. Aj Chabada je od roku 2021 obvinený zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Ide o obvinenie, ktoré sa týka jeho pôsobenia na Okresnej prokuratúre Bratislava II, ktorej v minulosti aj šéfoval.

Pri mimoriadnej kontrole spisov zistili, že nekonal v niekoľkých prípadoch. V jednom desať rokov, v inom osem a pol roka. O aké prípady ide, nebolo nikdy verejne známe. Nie je známe ani to, koľko presne takýchto „spiacich" prípadov mal. Medializovaná bola informácia o tom, že ich bolo minimálne sedem.

Chabadov prípad sa stále naťahuje

A kým Kopčová v stredu spoznala už druhý verdikt, Chabadov prípad sa už štyri roky naťahuje. Je to tak aj pre postup žilinskej krajskej prokuratúry. Jeho prípad tam dozoroval Balogh, ktorý po ukončení vyšetrovania nesúhlasil s tým, aby bol premiérov švagor stíhaný pre úmyselný trestný čin, teda zneužitie právomoci verejného činiteľa.

Trval na tom, že išlo o marenie úlohy verejného činiteľa. Rozdiel je nielen vo výške trestnej sadzby, ale aj v tom, že ak by bol Chabada uznaný za vinného, tak v prípade nedbanlivostného činu by neprišiel o advokátsku licenciu.

Na generálnej prokuratúre najskôr so zmenou kvalifikácie podľa Balogha súhlasili, no po čase zmenili názor. V liste poslancom opísal, že vlani v novembri si ho v súvislosti s týmto prípadom zavolal generálny prokurátor.

„Pamätám si, že na tomto stretnutí pán generálny prokurátor názorne ukázal na viacero spisov, ktoré mal na stole, a povedal niečo v tom zmysle, že ak tie spisy niekto takto vidí a nekoná v nich, je to predsa úmysel. Na to som mu odpovedal, že zotrvávam na svojom názore, ktorý bol odlišný od jeho názoru," opísal Balogh stretnutie.

K Chabadovmu prípadu sa na generálnej prokuratúre vrátili aj tento rok v októbri, keď už Žilinka chystal odvolanie krajského prokurátora. Podľa Balogha vtedy generálny prokurátor argumentoval rozhodnutím Krajského súdu Bratislava v prípade Kopčová.

Žilinka hovoril, že krajský súd Baloghov právny názor o neúmyselnom zavinení jednoznačne vyvrátil. Verdikt krajského súdu mal byť pre žilinského prokurátora „pomôckou". Verdikt Mestského súdu Bratislava I teraz ukázal, že sa tento právny názor dal vysvetliť aj inak.