dennikn.sk | Mária Benedikovičová

Dušan Kováčik v momente, keď ho v máji 2022 priamo z Najvyššieho súdu brali do väzenia. Od minulého leta je doma vďaka Borisovi Suskovi. Foto N – Tomáš Benedikovič
Dovolací senát Najvyššieho súdu spochybnil dvoch sudcov, ktorí rozhodovali o Dušanovi Kováčikovi. Policajtovi Pavlovi Ďurkovi vyčíta aj súkromnú komunikáciu a poznámku o harpúnach.
Prípad sa musí znova otvoriť a posúdiť, či je Kováčik vinný alebo nie. Ak by ho aj opätovne odsúdili, vládna koalícia medzičasom znížila tresty za korupciu, čo nahráva bývalému špeciálnemu prokurátorovi.
Päťčlenný dovolací senát Najvyššieho súdu prakticky celý prípad spochybnil, zrušil odsudzujúce rozsudky Špecializovaného trestného súdu aj Najvyššieho súdu.
Celé sa to udialo po tom, ako minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru v auguste 2024 nečakane vstúpil do Kováčikovej kauzy a podal dovolanie v jeho prospech. Zároveň rozhodol, že bývalý špeciálny prokurátor pôjde z väznice domov, kým sa to neuzavrie.
Oznam, že vyhlásia rozhodnutie o dovolaní, sa na webovej stránke Najvyššieho súdu objavil len vo štvrtok ráno s tým, že sa to udeje hneď v ten deň o 14. hodine.
Na vyhlásení rozhodnutia na Najvyššom súde v Bratislave 63-ročný Kováčik nebol.
Žije v Skalke nad Váhom neďaleko Trenčína, kde trávi svoj dôchodok, a po dnešku má otvorenú cestu k tomu, že si už nebude musieť obliecť väzenskú rovnošatu.
O tom, že sa Kováčik dal skorumpovať a od mafie zobral úplatok 50-tisíc eur, boli presvedčení všetci štyria sudcovia, ktorí jeho prípad posudzovali. Teraz dovolací senát Najvyššieho súdu dvoch z tejto štvorice sudcov spochybnil, že boli zaujatí.
Ide o sudcu Najvyššieho súdu Petra Hatalu a sudkyňu Pamelu Záleskú zo Špecializovaného trestného súdu, na ktorú dlhodobo slovne útočí Robert Fico.
Robert Fico a Dušan Kováčik. Foto N – Tomáš Benedikovič/TASR
Sudkyňa: Policajt má vyšetrovať, nemá loviť
Ďalej spochybnili aj policajta, kolegu Jána Čurillu Pavla Ďurku, ktorý vyšetroval túto korupčnú kauzu Kováčika a nazhromaždil dôkazy, ktoré viedli k tomu, že v máji 2022 dostal osemročné väzenie a peňažný trest 100-tisíc eur.
Podľa dovolacieho senátu Najvyššieho súdu mal byť Ďurka vylúčený pre zaujatosť. Predsedníčka senátu Martina Zeleňáková pri vyhlasovaní rozhodnutia nespomenula ani jedno konkrétne pochybenie, ktorého sa mal policajt pri vyšetrovaní dopustiť.
Tento názov akcii vymyslel práve Ďurka.
„Myslím, že nikomu netreba vysvetľovať, o čo ide," vravela sudkyňa narážajúc na názov Moby Dick. (Je to názov románu Hermana Melvillea, v ktorom vystupuje obrovská veľryba Moby Dick. – pozn. red.) Zeleňáková potom hneď prešla k tomu, že Kováčik kedysi neúspešne namietal zaujatosť Ďurku aj poukazovaním na súkromnú komunikáciu, ktorú tento policajt cez aplikáciu WhatsApp viedol s kolegami pred piatimi rokmi.
„Spoločnú debatu vyšetrovateľ začína vyjadrením: ‚Nabrúste harpúny.' A v podstate celé to komentovanie priebehu rozhodovania o väzbe sa nesie vo vulgárnom duchu," hovorila o súkromnej komunikácii sudkyňa Zeleňáková.
„Je treba uviesť, že vyšetrovateľ má vyšetrovať. Nemá loviť," komentovala Zeleňáková s tým, že policajt má objasňovať skutočnosti v prospech aj neprospech obvineného. „A tu sú vlastne použité také vyjadrenia, ktoré naznačujú, že vyšetrovateľovi je jedno, čo obhajca rozpráva, nerozpráva, čo obhajca predloží."
Dušan Kováčik v momente, keď ho v októbri 2020 zadržali v rámci akcie Moby Dick a skončil v putách. Foto – TASR
Túto súkromnú komunikáciu policajtov cez WhatsApp často využívajú koaliční politici vrátane premiéra Fica na spochybňovanie čurillovcov. Ďurka v minulosti hovoril, že v súkromí sa rozprávajú vulgárne, ale v práci vždy postupovali profesionálne a podľa zákonov.
To, že súkromná komunikácia s vulgarizmami môže byť problém, si podľa slov sudkyne Zeleňákovej policajti vrátane Ďurku uvedomovali. Dôkazom podľa nej má byť, že v ďalšej komunikácii sa dohadovali o jej zmazaní.
„Pričom sa dohodli, že prechádzajú z WhatsAppu na Signál, lebo to už nie je tak ľahko dostihnuteľné. Toto v komplexe podľa názoru dovolacieho súdu vyvoláva znovu pochybnosti o zaujatosti aj samotného vyšetrovateľa. Je treba si uvedomiť, že spravodlivosť musí byť nielen daná, ale aj sa musí javiť, že je daná," uviedla Zeleňáková.
Kto sedel v dovolacom senáte Najvyššieho súdu
- predsedníčka senátu Martina Zeleňáková
- členovia senátu: Beáta Javorková, Dušan Szabó, Dušan Krč-Šebera, Jozef Šutka
Minister Susko zaútočil na médiá a opozíciu
Minister spravodlivosti Susko zo Smeru v reakcii napísal, že mu dal dovolací senát za pravdu. Kováčik podľa neho „dostane znovu šancu postaviť sa pred nezávislý súd. Nie pred médiá a opozičných politikov, ktorí v tom majú jasno aj bez súdov a išli doslova z kože vyskočiť, keď som si dovolil využiť svoju zákonnú právomoc, aby aj v prípade Dušana Kováčika mohlo padnúť spravodlivé a nespochybniteľné rozhodnutie".
Fico reagoval, že správu o Kováčikovi prijal „s veľkým zadosťučinením". Tvrdí, že Smer mal v tejto kauze pravdu.
Po dnešku je isté, že Kováčikov prípad sa prakticky vracia na začiatok Špecializovanému trestnému súdu. Ten môže rozhodnúť aj o jeho nevine. Ak sa znova potvrdí Kováčikova vina, kľúčovú rolu potom zohrá to, čo presadila štvrtá vláda Roberta Fica v trestných kódexoch – že odsúdení korupčníci majú mať nižšie tresty.
Kováčika v máji 2022 odsúdili za vynášanie zo spisov a prijatie úplatku od mafie na osem rokov, kedy spadal do trestnej sadzby 7 až 12 rokov. Vďaka Ficovej koalícii to je po novom 3 až 8 rokov. Po otvorení prípadu môže ešte dosiahnuť aj to, že sa „prehupne" do miernejšej sadzby 1 až 5 rokov.
Minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru. Foto N – Tomáš Benedikovič
Tieto sadzby sú pre laikov komplikované, ale súdení vedia, že to je podstatná okolnosť, ktorá sa môže postarať o to, že ostanú na slobode. Kováčik už strávil za mrežami vyše 2,5 roka, keďže sedel vo vyšetrovacej väzbe istý čas v rokoch 2020 až 2022 a potom aj vyše roka vo väzení do augusta 2024.
Pre pochopenie dnešnej situácie Kováčika uveďme príklad, aký sa stáva aj v praxi. Keď súd odsúdi páchateľa napríklad na štyri roky a dotyčný si už odsedel 2,5 roka, môže hneď žiadať o takzvané podmienečné prepustenie. Ak mu vyhovejú, vo väzenia si ani nemusí odpykať zvyšok trestu do štyroch rokov.
Bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika súdia aj v druhej korupčnej kauze, v tomto prípade bol zatiaľ neprávoplatne odsúdený za prijatie úplatku 50-tisíc eur za zametenie dvoch vyšetrovaných prípadov. Súd ho síce uznal vinným, ale trest mu už nezvýšil, zotrval na spomínaných ôsmich rokoch, ktoré sú po dnešku prakticky „pasé".
Dušan Kováčik po prepustení z väznice v auguste 2024 v Dubnici nad Váhom. Foto – Markíza (so súhlasom televízie)
Opozícia o návrate mafiánskeho štátu
Kým Susko vlani v auguste nepodal dovolanie v prospech Kováčika, celý prípad pôsobil uzavretý a osem rokov väzenia pre Kováčika ako definitívum. Opozíciu Suskov krok vtedy šokoval. Upozorňovala, že vládna moc ešte takto nezasiahla do trestných konaní, a hovorila o „návrate mafiánskeho štátu". Susko vtedy zatajoval dôvody svojho dovolania.
O vine Kováčika pritom boli presvedčení na základe dôkazov všetci štyria sudcovia, ktorí o ňom v jeho prvej korupčnej kauze rozhodovali. Podľa nich sa dostatočne preukázalo, že v roku 2017 za éry Smeru vo funkcii špeciálneho prokurátora zobral úplatok 50-tisíc eur za vybavenie prepustenia mafiánskeho bosa Ľubomíra Kudličku z vyšetrovacej väzby.
Ako Smeru záleží na osude Kováčika, ukázal predseda strany a premiér Robert Fico, keď ho v minulosti prišiel dvakrát podporiť aj na súd. Kováčika vydával za „obeť politického monsterprocesu".
Bývalý špeciálny prokurátor od začiatku vinu odmietal, vravel o vykonštruovanej kauze a mediálnom lynči.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ
Dovolací senát vidí v Záleskej rozsudku iróniu
Podľa dovolacieho senátu Najvyššieho súdu bola sudkyňa Záleská na špecializovanom súde zaujatá a nemala o Kováčikovi rozhodovať. Sudkyňa Zeleňáková hovorila, že Záleská v rozsudku o Kováčikovi hodnotila jeho obhajobu: „Ironicky. Minimálne ironicky." Podľa jej slov to nemusí byť problém, „ak k tomu nepristupuje nič iné".
Ďalej pokračovala, že Záleská má vzťah s novinárkou Denníka N Monikou Tódovou, čo podľa nej opäť nemusí byť samo osebe problémom, ale Záleská to vraj mala oznámiť stranám konania. Tie by sa už rozhodli, či by dali námietku zaujatosti.
Záleská v rozsudku o Kováčikovi písala, že nemal problém slúžiť mafii, no ako špeciálny prokurátor mal mafiánov stíhať, nie im pomáhať.
Sudkyňa Pamela Záleská. Foto N – Vladimír Šimíček
V prípade sudcu Najvyššieho súdu Hatalu sa vracala Zeleňáková do čias, keď bol Kováčik ešte vo vyšetrovacej väzbe a vyšiel novinový článok v Plus 7 dní, voči ktorému sa senát, v ktorom sedel Hatala, ohradil pre dezintepretáciu rozhodnutia. Hatala okrem toho ešte napísal list.
„Z ktorého plynie, že sa cíti byť dotknutý článkom. V zásade prenášal svoju frustráciu z tohto článku aj na obvineného, ktorého označuje zdrobneninami a inými neadekvátnymi výrazmi," hovorila o liste Zeleňáková na súde. Pripomenula, že Hatala potom oznámil svoju zaujatosť, no námietka zaujatosti dopadla tak, že nebol vylúčený.
To znamená, že kým iný senát nevidel problém v tom, aby Hatala rozhodoval o Kováčikovi, dovolací senát to teraz posúdil inak.
„Sudca má zákonnú povinnosť rozhodovať nestranne a nezaujato. Takisto je len človek, ale pokiaľ zareaguje na útok alebo atak zo strany človeka, novinára alebo kohokoľvek neadekvátne, môže ho táto nehodná reakcia vylúčiť z úkonov. A to je podľa názoru dovolacieho súdu aj tento prípad," podotkla Zeleňáková.
Hatala už nesúdi, je na dôchodku. Sudkyňu Záleskú sa pokúšajú cez disciplinárny návrh dostať zo Špecializovaného trestného súdu.
Nečakaný ťah koalície proti kajúcnikom
Do prípadu Kováčika môže zasiahnuť aj rýchla zmena pravidiel týkajúca sa spolupracujúcich obvinených. Koaličná väčšina ju v priebehu pár hodín pretlačila v parlamente, aj keď s ňou nečakane prišli politici Smeru a Hlasu len v stredu.
Podstatou schváleného koaličného návrhu je, že ak kajúcnikovi bol poskytnutý benefit v rámci jeho trestného stíhania a v minulosti v akomkoľvek trestnom konaní nevypovedal dostatočne či pravdivo, jeho výpoveď sa nemôže použiť ako dôkaz.
Kováčika pôvodne odsúdili na základe svedectiev podriadených prokurátorov, listinných dôkazov, ale aj na základe výpovede najznámejšieho spolupracujúceho obvineného Ľudovíta Makóa. Ten na súde svedčil, že sa so svojím priateľom Kováčikom v roku 2017 stretol v kaviarni a v obálke mu popod bundu posunul 50-tisíc eur za pomoc pri prepustení mafiánskeho bosa.
Kováčik si obálku s peniazmi podľa Makóa nenápadne strčil do tašky. Dopili kávu a rozlúčili sa, nemali strach, že ich odhalia a skončia za mrežami. Makó súdu opísal, že si boli sebou istí, lebo vládol Smer. Podľa jeho slov naplno fungoval systém „našich ľudí", ktorý im zabezpečoval beztrestnosť. Kováčik viedol špeciálnu prokuratúru, Makó bol šéfom daňových kriminalistov.
Ľudovít Makó a advokát Zoltán Perhács, keď v minulosti odchádzali zo súdu. Foto N – Tomáš Benedikovič
Makóa dlhodobo označuje koalícia vrátane Fica za klamára.
Sudkyňa Zeleňáková pri vyhlasovaní rozhodnutia o dovolaní v Kováčikovej kauze spomínala spolupracujúcich obvinených, ktorí svedčili proti Kováčikovi. Venovala sa práve posudzovaniu ich dôveryhodnosti v súvislosti s benefitmi. Z jej slov vyplynulo, že sa malo prihliadať na proporcionalitu, aké benefity získavali a akú závažnú trestnú činnosť odkrývali.
Podľa jej slov mal súd takisto posudzovať dôveryhodnosť kajúcnika „cez pohľad na to, že v budúcnosti mu môže byť práve výmenou za usvedčujúcu výpoveď zastavené trestné stíhanie, čiže môže mu byť ponúknutá úplná beztrestnosť". Či bol Makóovi takýto benefit priznaný, na súde neodznelo.