dennikn.sk | Veronika Prušová

Katarína Roskoványi ešte ako štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti. Foto -TASR

Hoci sa pôvodne zdalo, že súdnu radu čaká ťažká voľba, hlasovanie bolo pomerne jednoznačné. Prokurátorka generálnej prokuratúry Katarína Roskoványi získala 12 zo 16 hlasov.

„Stretli sa tu dve silné kandidátky a bude to veľmi ťažká voľba," povedal člen súdnej rady Peter Šamko na začiatku voľby uchádzačiek o post sudkyne Európskeho súdu pre ľudské práva. Výsledok hlasovania ukázal, že silná bola pre členov súdnej rady len jedna z nich.

Katarína Roskoványi, ešte donedávna štátna tajomníčka a aktuálne prokurátorka generálnej prokuratúry, zvíťazila jednoznačne. Od šestnástich členov rady získala dvanásť hlasov.

Jej protikandidátku, sudkyňu Správneho súdu v Bratislave a členku súdnej rady Danu Jelinkovú Dudzíkovú, podporili len štyria kolegovia. 

Hlasovanie bolo len doplnením slovenskej kandidátnej listiny. Každá krajina totiž musí Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy navrhnúť trojicu mien, z ktorých vyberie jedno. Predtým však kandidátku musí odsúhlasiť vláda. A tam už súdna rada v minulosti narazila. Aj preto sa voľba kandidátov naťahovala.

O Roskoványi sa nedávno hovorilo po náhlom odvolaní z postu štátnej tajomníčky, jej meno sa v minulosti spomínalo v súvislosti s Marianom Kočnerom. Ten o prokurátorke písal, že ju má na sto percent podchytenú. Súdna rada sa tým vôbec nezaoberala.

So Suskom sa nerozišli v dobrom

Zvolenie Roskoványi prekvapilo, pred voľbou sa skôr očakávalo, že uspeje Jelinková Dudzíková. Navrhla ju predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová aj ďalší člen súdnej rady, košický sudca Ľuboš Kunay.

Roskoványi do voľby navrhol sudca Peter Šamko. O tom, že bude kandidovať, sa začalo hovoriť krátko po jej odvolaní z postu štátnej tajomníčky. Bolo to 12. novembra, na program rokovania vlády sa tento bod dostal náhle.

Keď sa Denník N pýtal, prečo minister spravodlivosti Boris Susko navrhol Roskoványi odvolať, tlačové oddelenie bolo stručné. „Otázky personálneho charakteru nebudeme komentovať. Každý riadiaci pracovník vrátane ministra má právo si vybrať, s kým bude spolupracovať," napísali z ministerstva a poďakovali Roskoványi za odvedenú prácu.

Štátna tajomníčka na rozlúčku poslala zamestnancom e-mail, v ktorom bola o čosi konkrétnejšia. Oznámila, že jej cesta na ministerstve sa končí, „keďže naša ďalšia spolupráca s pánom ministrom sa stala nemožnou pre odlišné odborné právne názory, pre mňa v kľúčových oblastiach". Svoje slová nespresnila.

Svojej „cesty" na ministerstve sa len okrajovo dotkla aj počas prezentácie pred súdnou radou. Hovorila, že od profesie prokurátorky si odskočila dva razy. Prvýkrát, keď išla na ročnú stáž na ESĽP, kde následne pôsobila aj štyri mesiace ako právnička. Toto obdobie označila za najlepšie v jej živote. „Konečne som mala pocit, že robím niečo, čo dáva zmysel," povedala.

Viac sa venovala ESĽP a stáži na tomto súde. Vysvetľovala, že až tam sa pozrela na ľudské práva aj z inej perspektívy a v plnej miere si uvedomila, že za každým spisom je konkrétny človek, ľudský osud.

„My prokurátori, ale ani sudcovia či advokáti často nerozmýšľame nad porušovaním ľudských práv, pokiaľ sa nás to osobne netýka. Asi by sme sa voči niečomu takému nedokázali ani brániť, lebo máme predstavu, že nám sa to nemôže stať," dodala v prezentácii.

Riešila obete násilia. Tak sa dostala aj ku Kočnerovej kauze

Už v úvode spomenula rozhodnutia ESĽP, ktoré ju zaujali. Obe sa týkali obetí násilia. Prvé sa týkalo 18-ročnej ženy z Cypru, ktorú pod vplyvom alkoholu aj drog znásilnili. Druhé rozhodnutie sa týkalo Francúzska a 13-, 14-, 15-ročných obetí sexuálneho násilia. V oboch prípadoch vnútroštátne orgány obetiam neuverili.

Keď Roskoványi o prípadoch hovorila, bolo zrejmé, že jej táto téma nie je cudzia. Vysvetľovala, prečo je dôležité, aby pri výsluchoch obetí boli v takýchto prípadoch ženy vyšetrovateľky a aj psychológovia. Apelovala na to, že je dôležité, aby orgány činné v trestnom konaní postupovali pri vyšetrovaní takýchto prípadov mimoriadne zodpovedne od začiatku a veľmi citlivo hodnotili výpovede obetí.

Násiliu na ženách sa Roskoványi venuje aj na svojom facebookovom profile. A je to aj téma, ktorá ju prepojila s kauzou Technopol a dnes už právoplatne odsúdeným podvodníkom Marianom Kočnerom. Roskoványi totiž v minulosti pomáhala Denise Pávkovej, Kočnerovej známej a podozrivej z toho, že o akcie Technopolu obrala vtedajšieho manžela. Pávková sa totiž označila za obeť domáceho násilia.

Na otázku, či sa pozná s Kočnerom, neodpovedala. Nevedela vysvetliť, prečo o nej písal ako o svojej prokurátorke. Komunikácia Kočnera v aplikácii Threema zachytila aj to, ako oligarchovi Norbertovi Bödörovi v roku 2018 písal o tom, koho má podchyteného na generálnej prokuratúre. Spomenul aj Roskoványi.

„Taktiež som nikdy nerozhodovala žiadnu vec v súvislosti s pánom Kočnerom ani som nebola požiadaná, aby som sa v akejkoľvek jeho trestnej veci angažovala. V čase, keď som bola zoznámená s pani Pávkovou, bola obyčajnou ženou, voči ktorej nebolo vedené žiadne trestné konanie, a nevidela som dôvod, prečo jej neporadiť," hovorí prokurátorka. Musela vraj konať, keď sa dozvedela o porušení zákona.

Najväčší hendikep Slovenska? Väzba a odposluchy

O Kočnerovi a Pávkovej nemusela Roskoványi počas dvojhodinového vypočutia hovoriť ani raz. Nik zo súdnej rady sa na to nespýtal. Odpovedať napríklad musela na otázku, kde na Slovensku vidí najväčší hendikep v dodržiavaní ľudských práv.

„Už sa to lepší, ale určite to boli trestné konania. Ako sa zneužívalo odpočúvanie a väzba," reagovala pomerne pohotovo. Zdôraznila, že prokurátor by mal vždy vedieť riadne odôvodniť väzbu.

Trestný sudca Peter Šamko sa jej opýtal aj na aktuálnu tému – prílepok, ktorý narýchlo prijal parlament a určuje nové znenie zákona pre posudzovanie výpovedí spolupracujúcich obvinených označovaných laicky ako kajúcnikov. Sudca to označil za zlú zmenu.

„Nie je to najšťastnejšie riešenie," zareagovala Roskoványi.

Témou vypočutia bola aj novela ústavy zo septembra, ktorou vládna moc presadila ústavné ukotvenie dvoch pohlaví. Ešte donedávna štátna tajomníčka povedala, že s novelou nemá problém. Viac tento názor rozvíjať nemusela.

Sudkyňa Jelinková Dudzíková: Novelu ústavy vítam

Roskoványi bola v odpovediach oveľa stručnejšia ako jej protikandidátka, sudkyňa Jelinková Dudzíková. „Ja 26. september považujem za deň, s ktorým som sa absolútne stotožnila," vyhlásila po otázkach členov súdnej rady. „Pre mňa to bol pozitívny deň. Novelu ústavy vítam," dodala.

Vysvetlila, že hovorí z pozície matky aj osoby, ktorá presadzuje, aby „expanzívna legislatíva" Európskej únie rešpektovala naše vnútroštátne nastavenie.

O novele ústavy bývalý sudca Súdneho dvora Európskej únie Daniel Šváby napísal, že „európska kultúra troch nerozlučných hodnôt (demokracie, právneho štátu a dodržiavania základných práv) sa nám stáva znova cudzou".

Podľa mnohých mimovládnych organizácií novela najviac oslabila ľudské práva od vzniku Slovenskej republiky.

Dana Jelínková Dudzíková. Foto N – Vladimír Šimíček

Jelinková Dudzíková zaujala aj odpoveďami o slobode prejavu sudcu. Reagovala citátom francúzskeho filozofa Voltaira: „Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to." Myslí si, že to platí do bodu, kým niekto nevyzýva na násilie.

Členka súdnej rady je sudkyňou päť rokov. A hoci je to pomerne krátky čas, získala si dôveru sudcov zo západného Slovenska, ktorí ju v roku 2022 zvolili do súdnej rady.

Známa je aj tým, že podala v roku 2021 žalobu voči vtedajšej ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej, ku ktorej sa pridala aj aktuálna podpredsedníčka súdnej rady Ayše Pružinec Eren a sudca Patrik Števík. Dotkli sa ich Kolíkovej vyjadrenia v rádiu Expres.

Na otázku moderátora Branislava Závodského, či sa reforme súdnictva bránia skorumpovaní sudcovia, Kolíková povedala: „Určite aj tí sa bránia, pretože už ten spôsob korupcie bude zložitejší..." Nikoho priamo nemenovala.

Trojica žalobu nedávno zo súdu stiahla, spravili tak krátko pred prvým pojednávaním. Urobili tak po tom, čo na webe ministerstva spravodlivosti pribudlo ospravedlnenie.

„Aj napriek tomu, že ministerstvo spravodlivosti nemá vplyv na vyjadrenia svojho ministra, prijmite, prosím, všetci tí, ktorých sa vyjadrenie bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej dotklo, úprimné ospravedlnenie za jej slová, ktorými nekorektným spôsobom vytvára dojem o spojení časti svojich názorových oponentov so spoločensky negatívnymi javmi v podobe korupčného správania, čím podľa ministerstva spravodlivosti prispela k nedôvodnému riziku zásahu do osobnej integrity sudcov," napísalo ministerstvo pod vedením Borisa Suska.

K žalobe sa dostala počas vypočutia sudkyňa len okrajovo. No pri otázke, kde sú limity slobody prejavu sudcu, povedala, že „sudca má etickú povinnosť postaviť sa na obranu fungovania demokracie a právneho štátu". Musí ale dávať pozor, aby ho vyjadrenia nediskvalifikovali z rozhodovania.