Foto N – Tomáš Benedikovič

dennikn.sk | Ján Mazák

Autor je bývalý predseda Súdnej rady SR

Dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v trestnej veci bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika vyhovel dovolaniu ministra spravodlivosti, zrušil predošlé rozhodnutia a vrátil vec Špecializovanému trestnému súdu.

Verejnosť bola okamžite konfrontovaná s rozsudkom v tejto citlivej a ozaj sledovanej trestnej kauzy. Ponúkneme dva rozdielne názory k takému výsledku dovolacieho konania. A niekoľko úvah navyše.

Stručná a neúplná analýza s kritickými poznámkami

Podrobíme rozsudok dovolacieho súdu podrobnej analýze s ľahkým kritickým tónom.

O dovolaní bolo rozhodnuté po takmer roku a pol, pričom dovolanie podané odsúdeným bolo podané ešte oveľa skôr a v podstate z rovnakých dôvodov, aké použil minister spravodlivosti.

Áno, dá sa pochopiť alebo aj nie to, že pravdepodobne došlo k oznámeniam o zaujatosti a skladaniu senátu z úplne nestranných sudcov. Ide o úkony, o ktorých sa nič nevie, ako ani o dôvodoch, ktoré k nim viedli. Ale ani rozhodovanie o skladbe zákonného senátu nie je ospravedlniteľným dôvodom na viac ako ročné až dvojročné obdobie neistoty, ako sa naloží s prvým a druhým dovolaním.

Lenže vo veci, v ktorej minister spravodlivosti prerušil výkon právoplatného trestu odňatia slobody, bez toho, aby existoval nejaký porovnateľný prípad pred nástupom Borisa Suska do úradu, bolo určite namieste konať a rozhodovať s vyšším stupňom naliehavosti.

Okrem toho odôvodnenie zrušujúceho rozsudku neukazuje z právneho hľadiska na osobitne náročný súdny prieskum predchádzajúcich konaní. A nech mi nikto nehovorí, že také konštatovanie bez znalosti spisu je príliš smelé. Nie je a plynie to z ústneho odôvodnenia predsedníčky senátu.

Dovolací senát postavil vrátenie veci Špecializovanému trestnému súdu na pochybnostiach o nezaujatosti sudkyne, ktorá rozhodla v prvom stupni, a na tom, že odvolací senát bol obsadený sudcom, u ktorého zistil nedostatok nestrannosti napriek tomu, že iný senát Najvyššieho súdu tohto sudcu nevylúčil z rozhodovania.

Senát sa pomerne originálne (nenájdete veľa takých dovolacích rozhodnutí, ak vôbec) venoval možnej zaujatosti vyšetrovateľa. Z ústneho odôvodnenia však nie je jasné, či na to postačovalo pomenovanie policajnej akcie ako Moby Dick, alebo boli prítomné aj nejaké iné okolnosti dokazujúce nedostatok nestrannosti. Základnou otázkou zostáva, či si také okolnosti nevšimol dozorujúci prokurátor. A oba predchádzajúce súdy?

V ústnom odôvodnení senát nespochybnil zákonnosť vykonávania dôkazov, o ktoré sa opieral výrok o vine. Akurát zaznela výhrada k svedectvu Ľudovíta Makóa ako spolupracujúceho obvineného. Bolo potrebné ho lepšie preveriť. Žiada sa uviesť, že výrok o vine zďaleka nespočíval len vo výpovedi tohto takzvaného kajúcnika.

V poriadku.

Rozsudok dovolacieho senátu síce nepresvedčil a ani písomné odôvodnenie, prípadne aj znalosť spisu by takmer určite neviedli k zmene názoru na taký výsledok dovolacieho konania, ibaže rozsudok je na svete, treba ho vykonať.

Politické hodnotenie a vnímanie rozsudku

Oproti tejto jednoduchej analýze, ktorá zaiste bude odmietaná ako povrchný pohľad, stoja názory a tvrdenia, prednesené na dvoch tlačových konferenciách politickej strany Smer-SD.

Iba na pripomenutie. Politici, ktorí sa zúčastnili stretnutia s médiami, takisto poznali iba ústne odôvodnenie výsledku dovolacieho konania. Úsmevné je to, že ho vôbec nepoužili.

Verdikt je podľa neho dôkazom, že v rokoch 2020 až 2023 došlo k pokusu rozložiť právny štát, justičný a policajný systém.

Prípad sa vracia do bodu nula, súdy musia trestnú vec Dušana Kováčika vrátiť do prípravného konania.

Na tlačovej besede 15. decembra 2025 bolo dokonca vyhlásené, že rozsudok z dovolacieho konania značí, že bývalý špeciálny prokurátor je nevinný.

Štyri stavebné kamene, na ktorých stáli tieto vyhlásenia, sú neuveriteľné vratké, zavádzajúce a lživé.

Politici komentovali s jediným cieľom: vytĺkať politický kapitál

Predsedníčka senátu ani v inotajoch či medzi riadkami neuviedla nič, čo by presahovalo závery päťčlennej súdnej formácie o procesných pochybeniach, v podstate založených na nedostatku nestrannosti vyšetrovateľa a dvoch sudcov.

Žiaden zo sudcov Špecializovaného trestného súdu (Pamela Záleská) ani trojčlenného odvolacieho senátu, ktorý jej rozsudok potvrdil, len uložil nižší trest odňatia slobody, nebol trestne stíhaný, obžalovaný a odsúdený za „zločiny".

Žiadni ďalší vyšetrovatelia, prokurátori alebo sudcovia neboli odsúdení za nejaké zločiny a rozloženie justičného a policajného systému.

Súdy musia vrátiť vec do prípravného konania. Takýto nátlak na Špecializovaný trestný súd, na ktorý sa trestná vec Dušana Kováčika vracia, je nekorektný.

Ak by boli dôvody na vrátenie prípadu do prípravného konania, tak by sa v odôvodnení dovolacieho súdu aspoň indikovali. To sa nestalo. Samotné úvahy o vyšetrovateľovi a Moby Dickovi – názve policajnej akcie – na to nepostačujú. Tie skôr vyvolávajú rozpaky, čo sa chcelo povedať, ak teda mal byť tento vyšetrovateľ vylúčený z úkonov prípravného konania.

Vyhlasovať, že bývalý šéf Úradu špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik je nevinný, je zavádzanie verejnosti. V dôvodoch rozsudku dovolacieho súdu sa konštatujú procesné pochybenia, ktoré je potrebné odstrániť. Na Špecializovanom trestnom súdu bude konať nový samosudca/samosudkyňa, v odvolacom konaní už určite nebude rozhodovať sudca z pôvodného odvolacieho senátu, pretože odišiel do dôchodku.

Dovolací súd, súdiac podľa ústneho prejavu predsedníčky senátu, sa však nedotkol, ani nemohol, zisteného skutkového stavu a neoznačil žiadne nezákonne vykonané dôkazy (§ 371 ods. l, písm. g/ a i/ Trestného poriadku).

Aké budú stanoviská k predbežnej analýze a politickému hodnoteniu?

Na analýzu, aká je uvedená, ale aj iné vecné komentáre k rozhodnutiam súdov Slovenskej republiky dosť často zazneli výhrady. Nepoznáme obsah spisu, vstupujeme do živej, právoplatne neskončenej veci, nevieme všetky súvislosti, ústne odôvodnenie nepostačuje atď.

Súdna moc však nie je chránená pred žiadnou vecnou kritikou odbornej i laickej verejnosti, aj keď sa môže napokon ukázať ako neopodstatnená alebo chybne koncipovaná, prípadne bola medzerovitá. Bez zreteľa na to, či ide o právoplatne skončené prípady alebo takzvané živé veci.

Zásadnejšia je otázka: ako sa tí, ktorí odmietnu komentovanie doteraz známych dôvodov v trestnej veci Dušana Kováčika, postavia k verejnému vyrábaniu zločincov v radoch sudkýň a sudcov Slovenskej republiky, nátlaku na konajúce súdy a ďalším klamstvám z úst prominentných politických a ústavných činiteľov?

Otázka je legitímna. Pretože predseda kabinetu žiada sebareflexiu aj od súdov.

Rázna odpoveď na požiadavku sebareflexie by milo prekvapila, očakávame skôr taktické „mlčanie" alebo neadresné slová o politickom zasahovaní do výsledkov súdneho konania.

Uvidíme, prečítame alebo vypočujeme.

Bodka z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Najvyšší súd si zjavne vypočul spomínané tlačové besedy. Odkázal totiž, že rozhodnutie o dovolaní v prípade Dušana Kováčika nehodnotí vinu alebo nevinu, ale ide o procesný krok. Dovolací súd nerozhoduje v politických kategóriách ani v jazyku verejných emócií. Vrcholná súdna inštitúcia ešte dodala, že súdy nemôžu a ani nesmú reagovať na politické interpretácie svojich rozhodnutí. Ich úlohou je zabezpečiť, aby každá vec bola posúdená v súlade so zákonom, nezávisle a nestranne.

S tým sa dá zásadne súhlasiť.

Chýba však ohradenie sa voči tomu, že v radoch sudcov (vo veci Dušana Kováčika rozhodovali traja sudcovia Najvyššieho súdu) sú zločinci a aj v dôsledku výkonu súdnej moci v rokoch 2020 – 2023 dochádzalo k rozkladaniu justičného systému.

Tvrdenia o zločincoch a rozbíjaní súdneho systému nie sú obyčajným politickým výkladom rozhodnutí Najvyššieho súdu. Ide už o priamy a verejný útok na predstaviteľov súdnej moci bez akékoľvek dôkazu a potvrdenia rozsudkami príslušných súdov.

A na taký atak sa politicky zneužil jeden rozsudok dovolacieho súdu v trestnej veci bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.