Aktuálne znenie § 326a Ohýbanie práva:
1/ Kto ako sudca, prísediaci sudca alebo rozhodca rozhodcovského súdu pri rozhodovaní svojvoľne uplatní právo a iného tým poškodí alebo zvýhodní, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
2/ Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin vedený v odseku 1
a/ na chránenej osobe,
b/z osobitného motívu.
V legislatívnom procese ohľadne tohto trestného činu ZOJ navrhovalo, aby bol trestný čin ohýbania práva z pripravovanej novely úplne vypustený pre jeho nadbytočnosť a vágnosť skutkovej podstaty. Za tzv. svojvoľné rozhodnutie sú totiž sudcovia postihnuteľní podľa platnej zákonnej úpravy v disciplinárnom konaní pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2, písm. e) zákona o sudcoch č. 385/2000 Z.z., a aj v trestnom konaní pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona.
ZOJ v tejto súvislosti upozorňovalo aj na ďalšiu anomáliu. Za svojvoľné rozhodnutie môže byť totiž sudca disciplinárne stíhaný podľa § 116 ods. 2, písm. e) zákona o sudcoch len ak týmto rozhodnutím spôsobí značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok. Trestne stíhaný pre trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona však môže byť ak tým iného poškodí alebo zvýhodní. Trestný čin tak má nižší prah závažnosti ako disciplinárne previnenie sudcu. Je to závažný normatívny nesúlad a hodnotový rozpor v právnej úprave; a ďalší relevantný dôvod pre vypustenie tohto kontroverzného trestného činu z Trestného zákona.
Procesnou ochranou sudcov obvinených z trestného činu ohýbania práva je v súčasnosti ustanovenie § 27hi zákona o súdnej rade č. 185/2002 Z.z., podľa ktorého ak na návrh obvineného sudcu Súdna rada SR neudelila súhlas na jeho trestné stíhanie, nemožno pokračovať v trestnom stíhaní sudcu za ohýbanie práva, ak skutok spočíva v jeho rozhodovacej činnosti.
Trestný čin ohýbania práva bol zavedený do Trestného zákona s účinnosťou od 1.1.2021. V praxi je známy iba jeden prípad odsúdenia sudcu za tento trestný čin, konkrétne v rámci tzv. kauzy „Búrka“ bola odsúdená sudkyňa Miriam Repáková na základe dohody o vine a treste s prokurátorom. Sú známe aj ďalšie prípady, kedy boli sudcovia obžalovaní z tohto trestného činu (napríklad sudkyne Urbancová a Doláková) spolu s inými trestnými činmi, ale súdna rada neudelila súhlas na pokračovanie v ich trestnom stíhaní pre trestný čin ohýbania práva. Iné prípady obvinení sudcov z tohto trestného činu sa skončili zastavením trestného konania.
Hlavné dôvody nesúhlasu Súdnej rady
- a) Trestné právo nesmie nahrádzať opravné prostriedky
- b) Neurčitosť a vágnosť § 326a TZ
- c) Absencia extrémneho excesu
- d) Riziko zastrašovania sudcov (chilling effect)
Praktické problémy dokazovania vyplývajú najmä zo skutočnosti, že prokuratúra musí preukázať úmyselné, vedomé a extrémne porušenie práva sudcom, čo je v praxi mimoriadne náročné. Efektivita účinku tohto trestného činu na znižovanie korupcie a zneužívanie výkonu funkcie sudcami je za obdobie piatich rokov od prijatia tohto trestného činu do zákona mizivá.
Nový legislatívny návrh:
Súčasné znenie ustanovenia 326a Trestného zákona sa navrhuje zmeniť tak, že slová "svojvoľne uplatní právo a iného tým poškodí alebo zvýhodní," sa majú nahradiť slovami:
"Kto ako sudca s úmyslom poškodiť alebo zvýhodniť iného svojvoľne vydá rozhodnutie v zjavnom rozpore s právom (zákonom), bez akejkoľvek opory v práve (zákone) alebo vedome ignorujúce znenie ustanovenia právneho predpisu, jeho účel alebo ustálenú súdnu prax, a svojvoľnosť takého rozhodnutia bola vyslovená právoplatným rozhodnutím nadriadeného súdu alebo Ústavného súdu SR“.
ZOJ upozorňuje, že prijatím takejto zmeny skutkovej podstaty trestného činu ohýbania práva sa vytvoria dve skupiny sudcov. Na jednej strane sudcovia, ktorých rozhodnutia nebudú preskúmateľné súdom vyššej inštancie a ani ústavným súdom (najmä sudcovia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, keďže niektorí účastníci sa nemôžu obrátiť na ústavný súd, aj keď boli neúspešní - napríklad prokurátor v trestnom konaní). A na druhej strane sudcovia, ktorých rozhodnutia sú týmito súdmi preskúmateľné. Prvá skupina sudcov nebude postihnuteľná za trestný čin ohýbania práva a druhá postihnuteľná bude.
Ďalej sa navrhuje novela Trestného poriadku a zákona o sudcoch, v ktorom sa má zmeniť ustanovenie § 29 tak, že sudcu možno trestne stíhať (za akýkoľvek trestný čin) len so súhlasom Súdnej rady SR. Súdna rada by mala o tom rozhodovať neverejne len za účasti obvineného sudcu, jeho obhajcu a prokurátora. Ak súdna rada súhlas neudelí, nemožno oň žiadať opakovane.
ZOJ navrhuje úplne vypustiť trestný čin ohýbania práva z Trestného zákona z dôvodov, ktoré namietalo už základnom legislatívnom procese.
V prípade ak na to nebude politická vôľa, ZOJ nemá námietky do procesnej ochrany sudcov cez inštitút súhlasu súdnej rady podľa § 27hi zákona o súdnej rade, výlučne v súvislosti s trestným stíhaním sudcu za trestný čin ohýbania práva.
Za nedôvodnú a neprimerane rozširujúcu kompetencie súdnej rady však považujeme navrhovanú zmenu v ustanovení § 29 zákona o sudcoch, aby sa vyžadoval súhlas súdnej rady s trestným stíhaním sudcov za akýkoľvek trestný čin. Teda aj za trestné činy nesúvisiace s výkonom funkcie sudcu a jeho rozhodovacou činnosťou. Súhlas súdnej rady má opodstatnenie len tam, kde chráni nezávislosť rozhodovania sudcu. Nie tam, kde s výkonom funkcie nijako nesúvisí a vytvára procesnú výnimku pre jednu skupinu občanov. Navyše, môže vytvárať dojem, že sudcovia stoja nad princípom rovnosti pred zákonom. Takto nastavený mechanizmus by mohol vytvoriť aj priestor pre selektívne rozhodovanie – ochranu „svojich“ a naopak tlak na nepohodlných sudcov.
ZOJ zdôrazňuje, že aj Benátska komisia opakovane vo svojich stanoviskách upozorňovala na riziká sudcovského korporativizmu, ktorého hlavným cieľom je ochrana sudcov pred vonkajšou zodpovednosťou. Navrhovaná kompetencia súdnej rady rozhodovať o súhlase alebo nesúhlase ku každému trestnému stíhaniu sudcov bez konkrétnych kritérií, podľa ktorých má rozhodovať, môže byť veľmi účinným nástrojom tzv. sudcovského korporativizmu. Prijatie takejto zákonnej úpravy preto dôrazne odmietame.
V Bratislave 29. januára 2026
združenie sudcov Za otvorenú justíciu