
aktuality.sk |
Združenie sudcov Za otvorenú justíciu (ZOJ) ostro kritizuje navrhované zmeny v Trestnom zákone. Trestný čin ohýbania práva žiadajú úplne zrušiť. Varujú, že nové pravidlá by z niektorých sudcov urobili nedotknuteľnú elitu.
Trestný čin ohýbania práva, ktorý je v slovenskom právnom poriadku od roku 2021, sa v praxi neosvedčil a mal by byť zrušený. Tvrdí to Združenie sudcov Za otvorenú justíciu (ZOJ), ktoré zároveň upozorňuje na nebezpečné dopady pripravovanej novely. Tá by podľa nich mohla viesť k tzv. sudcovskému korporativizmu – teda k vzájomnému krytiu sudcov.
Systémový nezmysel
ZOJ dlhodobo považuje paragraf o ohýbaní práva (§ 326a) za nadbytočný a vágny. Argumentujú, že na trestanie sudcov, ktorí rozhodujú svojvoľne, máme dostatočné nástroje už roky – disciplinárne konania alebo stíhanie za zneužívanie právomoci verejného činiteľa.
„Efektivita tohto trestného činu je po piatich rokoch mizivá. V praxi poznáme jediný prípad odsúdenia na základe dohody o vine a treste,“ upozorňuje združenie. Ostatné prípady podľa ZOJ skončili fiaskom – buď zastavením stíhania pre nedostatok dôkazov, alebo preto, že Súdna rada nedala súhlas na stíhanie.
Dve kategórie sudcov
Najväčšie obavy však vyvoláva navrhovaná novela, ktorá by trestnosť ohýbania práva podmienila predchádzajúcim rozhodnutím nadriadeného súdu alebo Ústavného súdu. Podľa ZOJ by tento mechanizmus rozdelil sudcov na dve nerovnoprávne skupiny:
- Sudcovia nižších súdov: Ich verdikty podliehajú kontrole, a preto by boli naďalej postihnuteľní.
- Sudcovia najvyšších inštancií (Najvyšší súd SR, Najvyšší správny súd SR): Keďže ich rozhodnutia sú konečné a často už nepreskúmateľné, stali by sa fakticky trestne nepostihnuteľnými.
Združenie zásadne odmieta aj nápad, aby Súdna rada musela dávať súhlas na stíhanie sudcu za akýkoľvek trestný čin, napríklad aj taký, ktorý nesúvisí s jeho prácou (dopravná nehoda či majetková trestná činnosť).
„Súdna rada má chrániť nezávislosť rozhodovania sudcov, nie vytvárať procesnú výnimku pre jednu skupinu občanov pri bežnej kriminalite,“ varuje ZOJ. Takýto krok by podľa nich viedol k sudcovskému korporativizmu – ochrane „svojich ľudí“ a naopak, k možnému tlaku na „nepohodlných sudcov“. Na toto riziko v minulosti upozorňovala aj Benátska komisia.
ZOJ podporuje zámer ministra spravodlivosti tento trestný čin úplne vypustiť.