Ostro odmieta snahy Roberta Fica o zrušenie inštitútu kajúcnikov, bez ktorých by podľa nej nebolo možné rozložiť mafiu 90. rokov. Mišíková zároveň kritizuje politický nátlak na Maroša Žilinku a upozorňuje na chýbajúcu kultúru v komunikácii medzi Robertom Ficom a generálnym prokurátorom.

V rozhovore sa dočítate:

• či je možné z prokurátorského platu legálne nadobudnúť osemnásť bytov;
• prečo považuje inštitút kajúcnikov za nevyhnutný na boj s kriminalitou;
• ako vníma politický tlak Roberta Fica na generálneho prokurátora Maroša Žilinku;
• či by mal Robert Fico pôsobiť ako sudca na Ústavnom súde SR;
• ako presvedčila na spoluprácu bossa mafie Mikuláša Černáka;
• ako hodnotí súčasné postavenie obvineného Tibora Gašpara v parlamente.

Naše investigatívne oddelenie zverejnilo článok o tom, že bývalý generálny prokurátor Jaromír Čižnár spolu so synom vlastnia osemnásť bytov. Boli ste na Generálnej prokuratúre dlhé roky. Dá sa z platu prokurátora zarobiť na osemnásť bytov?

Je to neuveriteľné a vylúčené. Ani vo funkcii generálneho prokurátora by v ktoromkoľvek období príjem nepostačoval na nákup takého množstva drahých nehnuteľností.

Čižnár sa po skončení prokurátorskej kariéry stal advokátom. Jeho syn bol tiež prokurátor. Mohli si na to zarobiť cez advokátsku činnosť?

Neviem, v advokácii som nezaregistrovala ani jedného z nich, preto nemám žiadne informácie o ich praxi či právnom zameraní.

Čo to hovorí o ňom ako o generálnom prokurátorovi?

Zažila som ich deviatich, takže sa mi k tomu ťažko vyjadruje a nechcem byť osobná. Podľa mňa však nepatril medzi generálnych prokurátorov, ktorí spĺňali predpoklady pre túto funkciu z hľadiska odbornosti a atmosféry, ktorú na Generálnej prokuratúre vytvárali.

Čižnár sa preslávil výrokom, že rozpúta peklo. Aká tam bola atmosféra?

Neviem, bola som tam krátko. Nové vedenie bolo po voľbách v roku 2012 kreované v priebehu prvého polroka 2013 a ja som odtiaľ k 1. januáru 2014 odišla. Dôvodom bolo aj to, kto sa dostal do vedenia prokuratúry.

Potrebujeme kajúcnikov?

Robert Fico tvrdí, že najlepšie by bolo zrušiť inštitút spolupracujúceho obvineného. Za udavačov označil vlastných nominantov, ktorí pod jeho vládami páchali kriminalitu a neskôr sa rozhodli rozprávať o tom, ako systém fungoval. Ak si správne pamätám, kajúcnici sa do nášho trestného práva dostali preto, aby bolo možné rozložiť mafiu z 90. rokov?

Áno. Bolo ťažké preniknúť do jednotlivých zločineckých skupín pre ich uzavretosť a dodržiavanie mlčanlivosti. Je to mimoriadne dôležitý inštitút trestného práva na odhaľovanie a dokazovanie organizovanej trestnej činnosti. Vôbec nesúhlasím s pánom premiérom.

Vyšetrovanie organizovanej trestnej činnosti bolo mimoriadne náročné. Okrem iných dôkazov zohráva vo vyšetrovaní významnú úlohu aj osoba, ktorá sa rozhodne spolupracovať, teda takzvaný kajúcnik.

Funguje to takto aj inde? Ako spomínal Štefan Hamran, taliansku mafiu zničili kajúcnici, ktorí na začiatku vždy klamali. Ak by platil zákaz klamstva, aktuálne pozastavený Ústavným súdom, títo ľudia by vôbec nemohli svedčiť.

Je jasné, že tá novela sleduje určitý cieľ. Každý, kto tomu rozumie, chápe, že ide o účelovú záležitosť.

Jeden z najväčších procesov proti Cosa Nostre v Taliansku sa začal na základe spolupráce a výpovede bývalého člena zločineckej skupiny. Bol v ochrane svedkov aj mimo územia Talianska, pretože mu zabili dvoch synov a z tohto dôvodu vypovedal.

Tento inštitút nie je nová vec a vyžaduje si pozornosť, ak sa bude na území Slovenskej republiky páchať organizovaná trestná činnosť, či už násilná, alebo dnes prevažujúca ekonomická.

Ak by prešlo to, čo avizuje Fico - teda zrušenie kajúcnikov - boli by sme svetovým unikátom. Nastal by teda najlepší čas na založenie zločineckej skupiny?

Asi áno. Myslím, že k tomu nepríde, lebo tento inštitút je naozaj prospešný. Sama som to v praxi zažila. Ústavný súd návrh na zmenu zákona v tejto časti správne pozastavil.

Osoba, ktorá sa neskôr rozhodne spolupracovať, má právo klamať. Môže byť v pozícii podozrivého alebo obvineného, ktorý má právo odmietnuť vypovedať, prípadne vypovedať, čo chce.

Iná je situácia pri postavení svedka. Ten musí vypovedať pravdu, ak sa rozhodne vypovedať, hoci má právo výpoveď odmietnuť, ak by mu hrozilo trestné stíhanie. Ak na začiatku kajúcnik hovoril niečo iné ako v neskoršej fáze, nemusí byť nedôveryhodný. Je právom spolupracujúceho obvineného rozhodnúť sa, v ktorejkoľvek fáze trestného konania, že chce povedať pravdu. To musí byť podložené ďalšími listinnými alebo vecnými dôkazmi, ktoré boli zaistené na základe jeho výpovede alebo ich sám vydal.

Videli sme to napríklad pri Petrovi Tóthovi vo vražde Jána Kuciaka. Rozhodol sa spolupracovať a vydal celé Kočnerove auto, v ktorom boli telefóny a komunikácia. Rovnako boli kajúcnici dôležití aj pri vyšetrovaní vrážd Mikuláša Černáka.

Tam bola ešte jedna zaujímavosť. Keď na svedkom označenom mieste nenašli telá Grolmusovcov a Kosíka, nebohý Milan Lučanský bol ochotný skúsiť všetko. Dokonca si odo mňa prišiel pýtať číslo na veštkyňu, ktorú sme využili pri inom vyšetrovaní.

Veštkyňa ich upozornila, že hľadajú na opačnej strane, a presne ich navigovala podľa orientačných bodov. Keď sme sa vydali smerom, ktorý určila, obete sme tam skutočne našli, čo dokazujú aj zachované fotografie z miesta činu. Ale to je taká pikoška.

Spor medzi Ficom a Žilinkom

Európska prokuratúra tvrdí, že Slovensko je už teraz centrom podvodov s DPH. Prečo sme tým centrom už teraz, pred zmenou trestného zákona?

Pre nedostatočnú kontrolu. Je to otázka kontrolných orgánov a kontroly vykonávanej v subjektoch, ktoré sú platcami DPH.

Podobne to vidí aj Generálna prokuratúra. Nie je to aj tým, že málo trestáme?

V prvom rade musí Finančná správa, ktorá má kontrolu na starosti, doručiť zistenia policajnej zložke. Až na základe oznámenia o trestnom čine môže prokurátor vydať pokyn na začatie trestného stíhania. Závisí to teda od aktivity orgánov činných v trestnom konaní a orgánov, ktoré zisťujú nedostatky.

Kauza Mýtnik sa uzatvorila na základe svedectiev kajúcnikov. Oligarcha z pozadia Smeru, pán Brhel, dostal len finančný trest a podmienku. Bývalý štátny tajomník rezortu financií Radko Kuruc, momentálne riaditeľ Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, dostal finančný trest o polovicu nižší, ako mal byť úplatok v jeho kauze. Znie to tak, že brať úplatky sa oplatí.

Asi áno. S týmto súvisel aj konflikt pre vyjadrenie generálneho prokurátora o tom, ako kleslo objasňovanie korupcie v porovnaní s minulosťou. V tejto oblasti má polícia obrovské rezervy. Ja sa s Marošom Žilinkom stotožňujem. Korupcia je veľmi problematická.

Čo sme to za štát, keď si generálny prokurátor s premiérom cez Facebook odkazujú veci o nevyšetrovaní a nestíhaní korupcie?

Absentuje tu štábna kultúra z hľadiska jednotlivých rezortov a funkcií. Tieto veci by sa mali osobne a bez politického nátlaku prekonzultovať a potom preniesť pred verejnosť.

Robert Fico prišiel za Marošom Žilinkom do jeho kancelárie a žiadal od neho, aby zmenil hodnotenie korupcie. Žilinka to odmietol a až potom vybuchol verejný konflikt.

V našej spoločnosti sa dennodenne stretávam s negatívnymi javmi, s nenávisťou medzi politickými stranami a jednotlivými šéfmi rezortov, ktorí vykonávajú významné funkcie na ministerstvách. Toto obdobie vnímam negatívne s ohľadom na ľudské vzťahy, komunikáciu a prejavovanie úcty bez ohľadu na rôznorodosť názorov.

Zvolili si komunikáciu cez sociálne siete a ťažko povedať, či urobili dobre. Môžeme ich len sledovať a urobiť si vlastný úsudok.

Žilinka tvrdí, že polícia je rozložená a vyšetrovatelia, ktorí stíhali korupciu, sú preč. Daniel Lipšic tvrdí, že Žilinka sa spamätal neskoro. Štefan Hamran mu odkázal, že nikdy nezabudne, ako hádzal vyšetrovateľom polená pod nohy. Vyšetrovatelia, ktorí vyšetrovali veľké zločinecké skupiny, čurillovci, sú dnes odstavení. Samotný Žilinka nakoniec stíhanie dvoch z nich zastavil a ďalším súd odmietol obžalobu. Nestál Žilinka na vrchole schémy, ktorá týchto ľudí roky neoprávnene stíhala?

Nepoznám rozhodnutia, ktorými vtedy konal, a nechcem sa k tomu odborne vyjadrovať, pretože nedisponujem dostatočnými informáciami. V prvom rade majú konkrétne veci na starosti dozoroví prokurátori a generálny prokurátor nie je ten, ktorý vo všetkom rozhoduje sám.

Pokiaľ ide o paragraf 363, je to potrebný inštitút práve preto, že ak sa v priebehu vyšetrovania vyskytnú procesné nedostatky, súd by mohol obžalobu vrátiť alebo by dôkazy mohli byť nepoužiteľné.

Rozhodnutia o paragrafe 363, ktoré som mala v rukách, najmä tie, ktoré boli medializované, boli mimoriadne obsiahle a dobre právne a skutkovo odôvodnené.

Aj tie v prípade vášho klienta, pána Pčolinského?

Samozrejme. Problém s kajúcnikmi je v tom, že každý sa správa inak z hľadiska pravdivosti a snahy čo najmenej sa kriminalizovať. Len málo kajúcnikov to opíše podrobne a pravdivo bez ohľadu na výhody, ktoré z toho budú mať, hoci sú legitímne a sú súčasťou dohody o vine a treste.

Zastavili sa stíhania pána Naďa a pána Matoviča. Vyzerá to tak, akoby politické objednávky, ktoré boli umelo vykonštruované, zrazu zhasli.

Vyzerá to tak. Čo s tým z pozície nás občanov, to neviem. Je to zodpovednosť tých, ktorí v tejto oblasti pracujú.

Pán Lipšic povedal, že Žilinka sa spamätal neskoro. Opozícia to spája s rentou, ktorú nakoniec nedostal a preto zmenil svoje správanie. Robert Fico vyhlásil, že Žilinka sa im otočil chrbtom a nie je na ich strane.

Prečo uvažujeme spôsobom, že generálny prokurátor je na niekoho strane? Tí, ktorí nastupujú do funkcií, či ide o generálneho prokurátora, alebo ministra, by mali mať v prvom rade na zreteli spravodlivý prístup bez ohľadu na to, či niekto patrí do koalície alebo opozície.

Hovorí to premiér krajiny. Zrejme očakával, že generálny prokurátor bude na jeho strane, keď mu teraz vyčíta, že nie je.

Treba rešpektovať samostatné postavenie generálneho prokurátora. Preto je v parlamente pri jeho voľbe vždy boj. Akoby nešlo o odborné vedomosti a schopnosti viesť taký obrovský kolos, ale o to, na ktorej je strane.

Vyzerá to tak, že Žilinka svoje názory, či už na jednotlivé kauzy alebo na trestný zákon, o 180 stupňov otočil.

Nemyslím si to. Poznám ho, odkedy bol okresným prokurátorom v Piešťanoch, čo sú roky dozadu. Nie je dvojtvárny a ani človek, ktorý by podliehal politickému tlaku. Prichádzala som s ním profesionálne do styku ako advokátka, pokiaľ dozoroval nejakú ekonomickú trestnú vec na Úrade špeciálnej prokuratúry. Nemám pocit, že jeho výkon funkcie bol ovplyvňovaný politickým názorom alebo tým, o akého podozrivého ide.

Je to človek na správnom mieste?

Nemám právo hodnotiť ho, ale má dobré, slušné vystupovanie a nemyslím si, že by vedome páchal nezákonnosti z titulu svojej funkcie.

Čiastočne a dočasne mu dal za pravdu Ústavný súd SR, keď nielen na jeho podnet, ale pozastavil zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a najnovšiu novelu trestného práva. Vyzerá to tak, že má v spore s Ficom pravdu Žilinka.

Vadí mi, že všetko sa stalo predmetom politického boja, pričom základom spoločnosti je ekonomika a životná úroveň ľudí, dôchodcov, rodičov samoživiteľov. Politika je len nadstavbou ekonomiky.

Robert Fico ako ústavný sudca

Andrej Danko povedal, že sa Robert Fico možno znova chystá kandidovať na Ústavný súd SR. Už sme to raz sledovali, keď sa o to pokúsil a vyvíjal tlak na prezidenta Andreja Kisku. Patrí Fico na súd?

Rozumiem, kam táto otázka mieri, ale nemáme právo vopred predpokladať, že by tam vnášal politiku. Ak by sa stal sudcom Ústavného súdu SR, ako právnik má na to dostatok odborných predpokladov. Právnej činnosti sa venoval odmlada. Pôsobil aj v európskych orgánoch ako zástupca Slovenska a chodil prednášať do ústavov na výkon väzby o právach občanov garantovaných ústavou.

Je tu však aj druhá stránka veci, čo robil Fico posledných 30 rokov, kedy nebol v právnickej profesii, ale v politike. Bývalý šéf Ústavného súdu SR Ján Mazák tvrdí, že Fico opakovane presadzoval protiústavné zmeny. Mal by človek, ktorý kriví ústavu, posudzovať politiky svojich kolegov, ktorí v tom budú pokračovať?

To je otázka na tých, ktorí budú sudcov Ústavného súdu SR voliť.

Dilema, či vymeniť odchod Roberta Fica z politiky za nezávislosť Ústavného súdu SR, teoreticky môže byť zbytočná. Súd totiž rozhoduje kolektívne, takže na politický vplyv jednotlivca by tam nezostal priestor.

V prvom rade je to na rozhodnutí pána premiéra, či sa rozhodne zostať v politike alebo si zvolí Ústavný súd SR.

Následne to bude aj na rozhodnutí parlamentu a prezidenta.

Uvidíme, ako sa vyvinie situácia na politickej scéne a v koalícii. Je tam množstvo rozporov, SNS a Hlas majú rozličné názory na odborné témy.

Dvojkou Smeru by v takom prípade zostal Tibor Gašpar, obžalovaný v kauze Očistec. Čo to hovorí o podpredsedovi parlamentu, ak čelí obvineniam, že založil zločineckú skupinu a nechal políciu riadiť nitrianskemu oligarchovi?

Bude úlohou prokurátora uniesť celé dôkazné bremeno a vecou nezávislého a nestranného súdu rozhodnúť. Obžaloba je len prvým krokom k uznaniu viny. Potom sa môžeme baviť o samotnom rozhodnutí príslušného alebo odvolacieho súdu.

Čo to vypovedá o Slovensku, keď máme trestne stíhaných v takýchto vysokých funkciách?

Vzbudzuje to pochybnosti o serióznosti obsadzovania týchto dôležitých funkcií. Treba však pripomenúť prezumpciu neviny, kým niekto nie je právoplatne odsúdený, hľadí sa na neho tak, akoby skutok nespáchal.

Problematické je, keď takýto človek v parlamente presadzuje zmeny, ktoré by mu mohli jeho situáciu pred súdom uľahčiť.

Každý bojuje spôsobom, aký uzná za vhodný. Je v ľudskej povahe robiť všetko pre to, aby sme sa vyhli ťažkostiam.

Vyšetrovanie černákovcov

Pracovali ste na niektorých kauzách Mikuláša Černáka. Poznáme historku, ako pred vami začal vypovedať a spolupracovať. Ako si človek získa na spoluprácu niekoho, ako je Černák?

Dlhé roky som sa venovala organizovanému zločinu. Nech to bol akýkoľvek obvinený alebo obžalovaný, prokurátorovi či vyšetrovateľovi nezostáva nič iné, len byť spravodlivý a dodržiavať zásady ľudskosti. Trestné právo sa nedá robiť s krvavými očami a zaťatými päsťami.

Musíte mať trpezlivosť. Aj obvinené osoby majú svoje charakteristické črty a vystupovanie. Ak je niekto útočný alebo sa správa nevhodne, upozorníte ho na to. Nesmiete to však zneužívať tak, že s ním prestanete komunikovať ľudsky.

Spomeniem rok 2010 v Ilave, keď som podávala návrh na povolenie obnovy konania vo veci vraždy Grzegorza Szymaneka. Vyšetrovateľ z okresného riaditeľstva, ktorý prípad po obnove konania dostal, za mnou vtedy prišiel a poprosil ma, aby som išla na výsluch Černáka s ním, lebo v živote nevidel žiadneho mafiána.

Černákovi som povedala: „Veľmi ste na mňa nadávali, že som podala návrh na obnovu konania?“ A on mi na to odpovedal: „Na vás sa nedá hnevať, lebo vy ste profík.“ Odpovedala som mu: „Pán Černák, keď mi toto povie také eso kriminálnej scény ako vy, neviem, či dnes vôbec zaspím.“

Celé je to o forme komunikácie a správania, aké pri kontakte s takouto osobou zvolíte.

Černák sa podľa mnohých stal bossom vďaka výborným komunikačným schopnostiam. Nebolo jeho priznanie len kalkul? Ako zaznelo na súde, priznal sa účelovo až v momente, keď už mal doživotie, nemal čo stratiť a celé si to vopred naplánoval.

Právo je založené na logike. Dobre vedel, že proti nemu dávno vypovedajú iní spolupracujúci obvinení. Nikomu nemožno zazlievať, kedy sa rozhodne prehovoriť. Ani fakt, že už bol odsúdený, nemusel hrať hlavnú rolu, možno nebol vnútorne presvedčený, že bude odsúdený len on sám z celej skupiny.

Na začiatku to z jeho strany nebolo spontánne. Na vrchole svojej zločineckej kariéry sa dostal do väzby a následne do väzenia, takže mu to nejaký čas trvalo. Nemožno mu však zazlievať, že nezačal spolupracovať skôr. Z toho, čo vypovedal, nevyplynuli vždy rýchle rozhodnutia voči ostatným členom jeho skupiny.

Ako to vlastne bolo s takzvanými kajúcnikmi v Černákovom prípade? Sám Černák vo svojej knihe píše v zmysle: „Oni sú na slobode a ja tu za nich sedím.“ Nie je to jasný prípad toho, prečo kajúcnikov potrebujeme, aby skutočný boss skončil vo väzení?

Vo väzení by mala byť rozhodujúca časť členov každej zločineckej skupiny. Nikto zo skupiny, ktorá páchala násilné aj ekonomické trestné činy, by nemal zostať bez potrestania.

Nech si nikto nemyslí, že bez významného pôsobenia jednotlivých členov by bol Černák tým, kým bol, alebo že by mohol páchať takú trestnú činnosť. Keď poznáme kauzy, ktoré sa pripisujú černákovcom, je vylúčené, aby to niekto zorganizoval sám, na to potrebujete organizovanú skupinu, ktorej členovia sú mimoriadne poslušní. Je rozdiel medzi tým, kto to celé riadi, no podiel viny nesú všetci, ktorí skupinu tvorili.

Na vrchole skupiny bol Mikuláš Černák, pod ním Miloš Kaštan a Ján Kán. Kaštan momentálne sedí, Kán si odsedel krátky úsek a hoci stále čelí obžalobe za účasť na vražde, je na slobode. Považujete to za problém?

Je na slobode, ale má monitorovací náramok. Dostal deväť rokov, ktoré si neodsedel, bol prepustený, keďže rozhodnutie nie je právoplatné. Elektronickým náramkom mu bola nahradená väzba.

Niekoľko rokov si odsedel. Mnohí tým argumentujú, vrátane Černáka, že je to nespravodlivé.

Už dávno existuje rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bol Kán uznaný za vinného. Odvolací súd v priebehu približne troch rokov doteraz nerozhodol o odvolaní, ktoré podal Ján Kán.

Neviem, čo bráni tomuto rozhodnutiu. Čas uplynie rýchlo a toto rozhodnutie stále nenadobudlo právoplatnosť, pričom Kán bol na špici černákovského gangu.

Čím to je, že niektorí členovia tejto skupiny neboli potrestaní tak, ako by mali?

Na toto neviem odpovedať. Pri vražde Grzegorza Szymaneka sa to podarilo objasniť až na základe výpovede pána Černáka. Jeho spolupráca bola rozhodujúcim momentom. To isté platí aj vo vzťahu k Slavomírovi Surovému. Odsedel si trest za vraždu, pričom bol sám spolupracujúcim obvineným v Černákovej veci, a práve Černák uviedol, že Surový sa nezúčastnil vraždy Petra Klešča na východe Slovenska, ani pokusu o vraždu Holubovho brata.

Minimálne v jednom prípade je tu teda vážne podozrenie, že si to odsedel niekto iný, než mal. Ale sú tu aj iné podozrenia. Neposkytovali vyšetrovatelia neprimerané výhody spolupracujúcim či iným obvineným v kauze Černák?

Nebolo to nič neobvyklé. Vyšetrovanie bolo mimoriadne náročné, vzhľadom na roky, ktoré od vrážd uplynuli, kým sa sformoval tím kvalifikovaných vyšetrovateľov s obmedzenými možnosťami. Od momentu vznesenia obvinenia Černákovi pracovali naozaj poctivo.

Spolupracujúci obvinení boli z hľadiska dokazovania obrovskou barlou na preukázanie trestnej činnosti Mikuláša Černáka a celej skupiny. Dnes sa to možno javí tak, že mali priveľké benefity, ale pri zohľadnení vtedajšej doby a obtiažnosti získavania a preverovania dôkazov to bolo dôležité. Preto sa sústredili práve na spolupracujúcich obvinených.

Je teda dôležité ich mať a poskytnúť im výhody. Keď si to zvážime, celospoločenský benefit spočíva v tom, že mafiáni dnes sedia.

Presne tak.