Susko inštitút kajúcnika neruší, ďalšiu zmenu interpretuje tak, že posilňuje spravodlivosť. „Má svoje opodstatnenie, najmä pri odhaľovaní najzávažnejšej kriminality, organizovaných skupín či korupcie na vysokých miestach," vysvetľoval v pondelok.

Jeho návrh však môže viesť aj k takému stavu, že súdy nebudú môcť výpovede kajúcnikov použiť. A to by bola dobrá správa pre podsvetie, pretože bez spolupracujúcich obvinených by vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry neodhalili a nerozložili zločinecké skupiny piťovcov, sýkorovcov, takáčovcov, sátorovcov.

Bez spolupracujúcich osôb by nebol odsúdený ani niekdajší bos slovenského podsvetia Mikuláš Černák. Bez kajúcnikov by nebola podaná obžaloba na objednávateľov vraždy novinára Jána Kuciaka, z čoho sú podozriví Marian Kočner a Alena Zsuszová.

Toto sú prípady, ktoré podľa odborníkov Suskova novela môže ovplyvniť, hoci sú už na súdoch a niektoré z nich dokonca aj ukončené. Minister predstavil novelu na tlačovej besede, kam si pozval len vybrané médiá. Hovoril, že chce, aby v máji prišiel návrh do parlamentu a v septembri bol definitívne schválený. Účinnosť novely navrhuje od novembra.

Advokát Igor Ribár k návrhu poznamenal, že to je vlastne tretí pokus koalície, ako zneplatniť výpovede kajúcnika.

Myslel aj na kolegu Gašpara

Suskova novela potichu vypúšťa z Trestného poriadku časť známu verejnosti ako „Gašparov prílepok". Ten skončil na Ústavnom súde a ten pozastavil účinnosť týchto ustanovení.

Tieto zmeny narýchlo navrhli poslanci Smeru Richard Glück a Zuzana Plevíková s kolegom Richardom Eliášom z Hlasu vlani 11. decembra len pár hodín pred hlasovaním o novele Trestného zákona, ktorá sa zamerala na takzvané horalkové krádeže. Okrem opozície novelu kriticky vnímajú aj prokurátori. Generálny prokurátor Maroš Žilinka ho označil za škodlivý a vecne nenáležitý.

Prezývka Gašparov prílepok súvisí s tým, že obžalovanému podpredsedovi parlamentu zo Smeru by mohla výrazne pomôcť v súdnom procese, ktorý sa začne 11. mája. Prílepok znehodnocoval výpovede kajúcnikov a znemožňoval súdom ich použiť ako dôkaz.

Susko pred novinármi priznal, že s takýmto ustanovením už jeho novela nepočíta. Nepovedal však už, že jeho návrh prílepok z Trestného poriadku vypustil.

A hoci prílepok Suskov návrh z Trestného poriadku vypúšťa, o straníckeho kolegu Gašpara je postarené – novela totiž obsahuje prechodné ustanovenia, ktoré znamenajú, že nové pravidlá sa použijú už aj na rozbehnuté procesy.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ

Gašparov prílepok, ktorý mu má pomôcť pri obžalobe, pozastavili na Ústavnom súde

Susko ukryl podstatu do jedného slova

Základom novely je, že výpoveď kajúcnika nemôže byť jediným dôkazom v konaní. Ak už z obžaloby vyplýva, že ju prokurátor postavil len na svedectve spolupracujúceho obvineného, súd môže prípad vrátiť do prípravného konania.

Tu je potrebné zdôrazniť, že na to, aby niekoho odsúdili, ani doposiaľ nestačilo len svedectvo jedného spolupracujúceho obvineného. Museli byť k nemu aj podporné dôkazy. A to teraz Susko mení.

„Výpovede osôb, ktorým bol poskytnutý benefit, môžu viesť k odsúdeniu iba vtedy, ak sú potvrdené inými dôkazmi, ktoré potvrdzujú ich dôveryhodnosť a pravdivosť," píše sa v návrhu. Podstatné je slovo „potvrdzujú".

V praxi by toto ustanovenie mohlo napríklad znamenať oslobodenie Mariana Kočnera spod obžaloby za objednávku vraždy Jána Kuciaka. Ako kajúcnik v tomto prípade vypovedá Zoltán Andruskó, podľa ktorého bol objednávateľom vraždy Kočner.

Objednávku však Andruskóovi zadala Kočnerova spolupracovníčka Alena Zsuzsová. Ak ona nepotvrdí svedectvo kajúcnika, potvrdzujúci dôkaz jeho výpovede môže obžalobe chýbať.

Kajúcnici dostanú pol roka

Ministerský návrh počíta s lehotou 180 dní, v rámci ktorých musí osoba, ktorá sa rozhodne pre spoluprácu, vypovedať o všetkej svojej trestnej činnosti, ale aj trestnej činnosti iných osôb, o ktorej vie. Zároveň v rámci tejto lehoty musí vydať všetky výnosy z trestnej činnosti.

Na záver týchto troch mesiacov poskytne vyhlásenie, že vypovedal úplne a pravdivo a nepozná žiadne ďalšie podstatné skutočnosti. Lehotou aj záverečným vyhlásením sa u Suska inšpirovali talianskou úpravou.

Výpoveď spolupracujúcej osoby bude zaznamenaná na zvukovo-obrazový záznam a doslovne prepísaná. Pri iných svedkoch táto požiadavka neplatí.

Ak spolupracujúci obvinený nedodrží, čo vyhlásil, stratí benefity, ktoré spoluprácou získal. Napríklad nižší trest či prerušené trestné stíhanie. Podľa ministerstva sa porušením podmienok spolupráce „nalomí" dôveryhodnosť kajúcnika, čo môže ovplyvniť súd pri vyhodnocovaní jeho výpovede.

Keďže novela má prechodné ustanovenia a týka sa aj prebiehajúcich konaní, 180-dňová lehota zamestná aj prokurátorov. V konaniach, kde ešte neboli poskytnuté benefity kajúcnikom a nebola podaná obžaloba, budú mať čas do konca apríla 2027, aby „uzavreli" výpovede aktívnych spolupracujúcich obvinených.

Otázne je, koľko ich aktuálne je. No ak sa neprispôsobia novým pravidlám, ich spolupráca nebude zodpovedať požiadavkám zákona.

Musí im stačiť jeden benefit

Novela ešte zavádza, že benefit v podobe dočasného odloženia obvinenia či podmienečného zastavenia trestného stíhania nebude možné poskytnúť spolupracujúcej osobe viac ako jedenkrát. Aj v tomto prípade platia prechodné ustanovenia.

Ak teda niekto získal benefit v minulosti, nepríde oň, nový však už nedostane. To môže výrazne znížiť motiváciu spolupracovať s políciou. Nové pravidlo ministerstvo obhajuje v dôvodovej správe tým, že inštitút kajúcnika sa má využívať iba výnimočne.

„Opakované udeľovanie tohto štatútu umožňuje orgánom činným v trestnom konaní vytvárať kariérnych kajúcnikov, ktorí postupne dávkujú svoje výpovede v rôznych konaniach, za čo získavajú takéto benefity opakovane," napísalo ministerstvo.

Primeranosť benefitov doposiaľ vyhodnocoval prokurátor na podnet obvineného, poškodeného alebo zúčastnenej osoby a o záveroch potom informoval žiadateľa.

Na tom sa ani podľa nového návrhu nič nemení, ale prokurátor o žiadosti k prieskumu benefitov bude musieť vydať uznesenie a voči nemu bude prípustná sťažnosť. Posudzovanie vhodnosti poskytnutých výhod tak presúva minister na súdy. Rozhodovať budú o nich sudcovia pre prípravné konania, teda tí, čo majú službu a rozhodujú napríklad o väzobných návrhoch.

Opäť sa ukazuje retroaktivita

Advokát Igor Ribár po preštudovaní novely konštatoval, že žiadne z navrhnutých opatrení nevyzerá neústavne. „Ale spoločne fakticky znemožňujú odsúdenie na základe výpovede kajúcnika, čo bol cieľ od začiatku," dodal.

Samostatne sa teda javia jednotlivé ustanovenia ako snaha o „zvýšenie procesných garancií". Lenže jednotlivé časti zákona nefungujú oddelene. Ako celok novela vytvára podľa Ribára systém, ktorý podstatne sťažuje, a v mnohých prípadoch prakticky znemožňuje úspešné stíhanie na základe výpovedí spolupracujúcich osôb.

A ako si všimol advokát, deje sa tak aj retroaktívne, teda spätne. „Retroaktivita prechodných ustanovení je kľúčová," konštatoval Ribár. Zákonodarca si bol podľa neho vedomý existencie konkrétnych konaní a ich dôkaznej štruktúry.

Prechodné ustanovenia sú podľa advokáta legislatívnym nástrojom, ktorý mení pravidlá hry v rozohratom zápase.

A to môže byť problém, pretože takúto zmenu pravidiel vytkol Ústavný súd, aj keď pozastavoval účinnosť „Gašparovho prílepku". Z neho nebolo jasné, či sa bude vzťahovať už aj na existujúcich kajúcnikov. Ústavní sudcovia však povedali, že ak áno, tí potom stratili možnosť sa rozhodnúť, či by aj v novom právnom rámci s prokuratúrou spolupracovali.

Okrem toho Ústavný súd zdôraznil, že pre rozhodnutie osoby spolupracovať a usvedčovať druhých je nevyhnutná „vysoká miera dôvery" voči štátnej moci reprezentovanej prokuratúrou. Ak sa rozhodne spolupracovať, vzdáva sa časti svojich práv na obhajobu, čo si vyžaduje dôveru v „stálosť objektívneho práva".