Uvádza to vo vyhlásení, ktoré zverejnil vo štvrtok. Nespomína v ňom priamo Záleskú a ani to, na koho presne reaguje.

V stredu však mal tlačovú besedu premiér Robert Fico (Smer), na ktorej informoval, že podpísal aj s ďalšími vládnymi predstaviteľmi trestné oznámenie na túto sudkyňu. Dôvodom bol jej odsudzujúci rozsudok v prvom korupčnom prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Vyhlásenie nie je podpísané, ale z odpovede Najvyššieho súdu vyplýva, že ho vydal jeho predseda František Mozner. „Vyhlásenie je stanoviskom Najvyššieho súdu ako inštitúcie a vydáva ho predseda súdu v súlade so svojimi kompetenciami,“ reagovali na otázky z kancelárie súdu.

„Najvyšší súd sformuloval a opätovne pripomenul princíp, ktorý má byť v právnom štáte prítomný. Hrozba trestného stíhania sudcu za jeho rozhodnutie je neprípustná bez ohľadu na to, kto ju vznáša a voči komu smeruje. Tento princíp chráni každého sudcu, a tým aj každého občana, ktorého vec súd rozhoduje.“

Najvyšší súd politikom: Ohrozujete nezávislosť súdnictva

Najvyšší súd upozornil, že verejné výzvy, najmä od politikov, na trestné alebo disciplinárne stíhanie sudcov za ich rozhodnutia, ktoré boli v rámci štandardného opravného konania zrušené, predstavujú vážne ohrozenie nezávislého súdnictva.

„Takéto výzvy produkujú takzvaný zmrazujúci efekt. Vytvárajú atmosféru, v ktorej sudca zvažuje nie to, čo je správne podľa dôkazov a práva, ale to, čo je pre neho bezpečné z hľadiska jeho možného postihu,“ napísal.

Najvyšší súd tvrdí, že rešpektuje právo na kritiku rozhodnutí. „Jej hranicou je však moment, keď prestáva byť kritikou a stáva sa nástrojom tlaku. Keď namiesto vecných a odborných argumentov zaznievajú hrozby.“

Vo vyhlásení dodáva, že „nezávislosť súdnictva nie je sudcovským privilégiom, ale základnou zárukou každého občana, že jeho vec bude rozhodnutá podľa práva, a nie podľa toho, kto práve drží politickú moc“. Najvyšší súd chce túto záruku chrániť.

„Súdne rozhodnutia nie sú politické signály. Sú to právne akty. A právny štát stojí alebo padá s ochotou túto pravdu brániť.“

Dovolací rozsudok podkopáva celú prvú korupčnú kauzu Kováčika, a preto vyvolal množstvo reakcií. Mnohé smerovali na Najvyšší súd, no premiér Fico sa s vicepremiérom Robertom Kaliňákom, obžalovaným podpredsedom parlamentu Tiborom Gašparom (obaja Smer), ale aj s poradcom predsedu vlády a advokátom Marekom Parom zamerali na Záleskú.

Podľa nich sa dopustila zneužitia právomoci verejného činiteľa. Z rovnakého trestného činu je obžalovaný Gašpar, ktorý je podozrivý z toho, že ešte ako policajný prezident v rokoch 2012 až 2018 riadil políciu ako zločineckú skupinu. Súd s ním by sa mal začať 11. mája.

Fico využil ako zámienku dovolacie rozhodnutie, ktorým vlani v decembri Najvyšší súd zrušil nielen Záleskej rozsudok, ale aj verdikt odvolacieho senátu.

Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu odsúdila Kováčika v septembri 2021 za 50-tisícový úplatok od mafie na 14-ročný trest a trest prepadnutia majetku. V rámci odvolania ho Najvyšší súd síce tiež uznal vinným, ale trest mu zmiernil. Kováčika odsúdil na osem rokov a peňažný trest 100-tisíc eur.

Odôvodnenie rozhodnutia je známe od marca. Dôvodom zrušenia rozsudkov bola zaujatosť vyšetrovateľa prípadu, sudkyne Záleskej, ale aj jedného člena odvolacieho senátu, sudcu Petra Hatalu.

Sudkyňa mala podľa dovolacieho senátu na vzťah upozorniť procesné strany. Záleskú však Najvyšší súd v dovolaní kritizoval aj za to, že nesprávne vyhodnotila jednu svedeckú výpoveď a neopodstatnene odmietla obhajobu obvineného ako celok, a to aj s ironickým komentárom. To viedlo dovolací senát k rozhodnutiu o jej zaujatosti a vylúčení z ďalšieho rozhodovania o Kováčikovi.

Časť tejto argumentácie prebral Fico a na základe nej podal aj s ostatnými spomínané trestné oznámenie.

Najvyšší súd vo štvrtkovom vyhlásení takýto postup spochybnil: „To, že rozhodnutie súdu bolo v riadnom alebo mimoriadnom konaní zrušené, v žiadnom prípade bez ďalšieho neznamená, že sudcovia, ktorí toto rozhodnutie prijali, spáchali trestný čin alebo sa dopustili disciplinárneho previnenia.“

Sudkyňa Záleská už pred dvomi týždňami odmietla na Ficovu tlačovú besedu reagovať. „Nebudem reagovať na výroky politikov alebo obžalovaných osôb či ich právnych zástupcov. Pre sudcu je dôležité, čo odznie v súdnej sieni a nie na tlačových besedách alebo v médiách.“

Prečítajte si tiež

Sudcovia do rozsudku o Kováčikovi „googlili“ pirátsky výkrik

Zastali sa aj svojich

V úvode vyhlásenia sa však Najvyšší súd zastáva aj svojich rozhodnutí. Odmietol prístup, „podľa ktorého by bolo možné spochybňovať rozhodnutie dovolacieho súdu len s poukazom na to, že súdne rozhodnutia, ktoré preskúmaval, sú odlišné“. Ak by sa takýto prístup akceptoval, znamenalo by to podľa Najvyššieho súdu „popretie samotnej podstaty systému riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov“.

Odmieta, že by dovolacie rozhodnutie bolo možné interpretovať ako pochybenie.

Ani z tejto časti vyhlásenia nie je úplne jasné, na čo reaguje. Okrem Fica sa dovolaciemu verdiktu venoval v stredu aj Denník N v článku o rozsiahlej analýze rozhodnutí Najvyššieho súdu. Práca s dátami odhalila, že dovolací rozsudok v Kováčikovom prípade sa vymyká bežnej rozhodovacej praxi tohto súdu. Článok uvádza, že nejde o právne hodnotenie rozhodnutia, len o posudzovanie dát a ich interpretáciu.

Na otázku, či vyhlásenie reaguje na tento text, z Najvyššieho súdu odpísali, že súd nekomentuje konkrétne mediálne výstupy, ich autorov ani ich obsah. Reagoval však „na súhrn verejných vyjadrení, ktoré zazneli v mediálnom priestore v ostatných dňoch“.

Prečítajte si tiež

Odchýlka v systéme. Dovolací rozsudok v prípade Dušana Kováčika je iný ako stovky ďalších, vymyká sa praxi Najvyššieho súdu

Kováčik je pre Fica top téma

Súdny proces s Kováčikom bol pre Fica dôležitou témou už v roku 2021, keď sa začal. Ako opozičný líder osobne chodil na pojednávania. Nahrávky z poľovníckej chaty v Čifároch z leta 2021 zase odhalili, ako s nitrianskym oligarchom Miroslavom Bödörom, ktorého syn Norbert bol v tom čase vo väzbe, spriadal plány, ako naženú na súd „dedkov s palicami“ a tí by vykrikovali, že Kováčik je nevinný.

Rozhovory na chate sú tiež dôkazom, ako sa rozsudku s Kováčikom súčasný premiér bál. „Ja, ja, ja totiž Dušana Kováčika považujem za hrozne prelomový prípad. Keby Dušan tento prípad uhral, tak všetkým strašne, strašne pomôže,“ hovoril Fico.

Teraz tvrdí, že Kováčik bol nezákonne odsúdený. K tejto téme sa vracia opakovane. Už 10. apríla hovoril, že sudkyňa Záleská musí byť potrestaná. Avizoval podanie trestného oznámenia a vyzýval aj ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer), aby na ňu podal disciplinárny návrh.

„Ak nebude v tomto učebnicovom príklade nezákonnosti vyvodená právna zodpovednosť voči sudkyni Pamele Záleskej, zabudnime na akúkoľvek predstavu o právnom štáte,“ povedal Fico a zdôraznil, že téma Kováčik je dôležitejšia ako čokoľvek iné.

„Štyri roky nezákonne zatvorený človek, to je taký problém, že ak by sme aj všetky veci odložili z Národnej rady a venovali sa len jednej tejto veci, urobili by sme to najlepšie pre Slovensko,“ vyhlásil Fico pred dvoma týždňami. Prípad Kováčika nie je ukončený a ešte sa môže vrátiť na súd, aj keď po dovolacom verdikte to bude zložité.

Fico pri tlačových besedách úplne vynecháva druhú korupčnú kauzu Kováčika. Aj v nej bol totiž na Špecializovanom trestnom súde uznaný vinným. V septembri 2024, teda už po nástupe štvrtej Ficovej vlády, Kováčika neprávoplatne odsúdil súčasný predseda súdu Michal Truban. Do funkcie ho menoval už minister Susko.

Keď mlčí súdna rada, ozvú sa sudcovia?

Súdna rada na premiérove vyjadrenia z dvoch tlačoviek nereagovala. Rada má pravidelne na programe zasadnutí bod, ktorý sa týka verbálnych útokov na sudcov a sudkyne. Minulý týždeň v utorok ho v úvode rokovania vypustila.

V súdnej rade panovala všeobecná zhoda, že nemajú na čo reagovať. Predsedníčka rady Marcela Kosová konštatovala, že žiaden člen ani členka nezachytili za posledné obdobie žiaden útok na sudcu alebo sudkyňu.

Po stredajšej tlačovej besede sa ozvalo združenie Za otvorenú justíciu, ktorého je Záleská členkou. Vyzvalo súdnu radu, aby sa útokmi na svoju členku zaoberala. Združenie upozorňovalo na Ficove výroky už po 10. apríli. Na súdnej rade to nemalo odozvu.

„Takéto ignorovanie verejného a masívne medializovaného útoku na sudcu súdnou radou považujeme za neprijateľné a nezlučiteľné s jej ústavným poslaním,“ napísalo združenie v stanovisku. Ak súdna rada nepovažuje premiérove výroky za útok voči sudkyni, sudcovia aj verejnosť majú podľa združenia právo dozvedieť sa dôvody tohto názoru.

Mlčanie súdnej rady a nekonkrétne vyhlásenie Najvyššieho súdu podnietilo medzi sudcami ďalšiu diskusiu. Výsledkom je Výzva na ochranu a obranu nezávislosti súdnej moci pred útokmi predsedu vlády Roberta Fica. Dostali ju všetci sudcovia a sudkyne, a to aj z okresných a krajských súdov.

Za iniciatívou je sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment, ktorý sa sám opakovane stal terčom Ficových verbálnych útokov. Premiér ho neraz vyháňal z funkcie a útočil naň pre jeho rozhodnutia.

Vo výzve sa spomína, že tlačové vyhlásenie premiéra o podaní trestného oznámenia na sudkyňu Záleskú je „neprípustný pokus vládnej moci o zastrašenie sudkýň a sudcov pre nezávislý a nestranný výkon ich ústavného poslania“.

Píše sa v nej aj to, že to nie je len útok na Pamelu Záleskú, ale na každého sudcu a sudkyňu každého súdu a celé súdnictvo. „Súdna rada si tento útok nevšimla, ale my ostatní prestaňme mlčať.“

Na podpis majú sudcovia a sudkyne čas do obeda 4. mája.