sme.sk | TASR
Bratislava.Jana Dubovcová počas rozhovoru pre Denník SME v roku 2020. (zdroj: Marko Erd, SME
Vo veku 73 rokov zomrela bývalá ministerka spravodlivosti, poslankyňa a verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová.
Správu o jej úmrtí oznámil súčasný minister spravodlivosti Boris Susko (Smer).
„Rodine a blízkym, ako aj všetkým, ktorí ju poznali, vyjadrujem úprimnú sústrasť. Česť jej pamiatke,“ napísal minister v odkaze na sociálnej sieti.
V odchode Jany Dubovcovej stráca slovenská verejnosť osobnosť, ktorej životný príbeh bol neoddeliteľne spätý s neúnavným zápasom za spravodlivosť, integritu súdnictva a ochranu základných slobôd. V kondolencii to vyjadril súčasný verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
„Ako verejná ochrankyňa práv vniesla do tohto úradu novú mieru odvahy a autentického záujmu o človeka. Jej prístup k funkcii nebol úradnícky, ale hlboko aktívny a ľudský,“ zdôraznil ombudsman pri spomienke na pôsobenie Dubovcovej v pozícii ombudsmanky.
V prístupe Dubovcovej k úradu VOP vidí Dobrovodský vzor aj pre svoj mandát.
„Jej odhodlanie pomenúvať pravdu aj vtedy, keď to bolo politicky nekomfortné, zostáva pre mňa a pre celú Kanceláriu verejného ochrancu práv trvalou inšpiráciou,“ vyhlásil ombudsman, ktorý vyjadril pozostalým úprimnú sústrasť.
Jana Dubovcová
Jana Dubovcová sa narodila 22. júna 1952 v Žiline. V roku 1975 vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave.
Krátko pracovala na osobnom oddelení na Bytovom podniku Bratislava I. Od júna 1976 do konca novembra 1979 bola právničkou na Obvodnom národnom výbore Bratislava I. V rokoch 1979 - 1986 pôsobila ako právnička v ČSTK (Česká tlačová kancelária pre Slovensko - predchodca TASR). Neskôr do júla 1987 pracovala na Podnikovom riaditeľstve OZ Bratislava.
Od 1. novembra 1988 do 14. septembra 1989 pôsobila ako justičná čakateľka na Krajskom súde v Banskej Bystrici a od 1. novembra 1990 do 20. januára 1999 bola sudkyňou na Okresnom súde v Banskej Bystrici, od januára 1999 do konca roka 2005 bola jeho predsedníčkou.
V historicky prvých voľbách na funkciu ombudsmana SR v roku 2002 bola kandidátkou Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ) a Asociácie slovenských nezávislých sudcov. Poslanci ju v 1. kole do tejto funkcie nezvolili. Podporilo ju 28 poslancov, 61 bolo proti a 28 sa zdržalo hlasovania.
V parlamentných voľbách 12. júna 2010 bola na kandidátke SDKÚ-DS a z titulu kandidatúry do NR SR v roku 2010 rezignovala na funkciu sudkyne i predsedníčky senátu. V parlamente vykonávala Jana Dubovcová poslanecký mandát do marca 2012, bola podpredsedníčkou Mandátového a imunitného výboru NR SR a overovateľkou Ústavnoprávneho výboru NR SR.
Janu Dubovcovú zvolil parlament 13. decembra 2011 do funkcie verejného ochrancu práv. Hlasovalo za ňu 76 zo 140 prítomných poslancov vrátane KDH, ktoré s podporou váhalo. Navrhli ju SDKÚ-DS, SaS a Most-Híd a vo verejnej voľbe ju podporilo 76 zo 140 prítomných poslancov.
Post zastávala do vypršania päťročného obdobia 28. marca 2017, aktívne riešila mnohé podnety v oblasti politických, sociálnych, národnostných a ďalších práv. Realizovala prieskumy o činnosti orgánov sociálnoprávnej ochrany detí, práv mladistvých vo výkone trestu, prístupu seniorov k sociálnym službám, bezbariérovosti verejných budov, nevyplatených miezd či prieťahoch v súdnych konaniach. Vo voľbách do NR SR v roku 2020 neúspešne kandidovala za koalíciu Progresívne Slovensko/Spolu na 150. mieste kandidátky.
Počas kariéry v súdnictve získala Dubovcová Medzinárodnú cenu Svetovej banky Jill Gill's Memorial za prácu na zavedení náhodného prideľovania spisov sudcom a súdneho manažmentu a optimalizáciu súdnej sústavy a taktiež najvyššie ocenenie Transparency International za anketu o korupcii na súde a zavádzanie programu náhodného výberu sudcu na všetky súdy.
V apríli 2014 jej veľvyslanec Spojených štátov amerických na Slovensku Theodor Sedgwick udelil cenu Human Rights Defender (za obhajobu ľudských práv).
Prezident SR udelil Jane Dubovcovej štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj práva a spravodlivosti.
V roku 2009 dostala Bielu vranu, ocenenie udeľované za občiansku odvahu a spoločenský prínos.