Ilustračná snímka: AI

Ako bývalá sudkyňa odvolacieho súdu mám v sebe hlboko zakódovaný rešpekt k zákonom, ktoré je sudca povinný aplikovať. Ale aj tento rešpekt má svoje hranice a našťastie náš právny poriadok má nástroje, ktorými je možné dosiahnuť zmenu zle nastaveného a nekvalitného predpisu. Test kvality zákona by mal obstáť pri jeho aplikácii na všetky situácie, ktoré môžu nastať. Takýto test teraz v justičnej realite prebieha o novele Disciplinárneho súdneho poriadku Najvyššieho správneho súdu SR, podľa ktorého sú disciplinárne stíhaní aj samotní sudcovia.

Predstavte si, že vás súdi advokát politikov vo vysokých funkciách, ktorí verejne útočia na sudcov a vyhrážajú sa im disciplinárkami.

Dnes nie je žiadnou novinkou, že ak sudca verejne skritizuje pomery v justícii alebo rozhodne v citlivej kauze v rozpore s očakávaniami vládnej moci, riskuje disciplinárny trest. Premiér a ďalší vládni funkcionári si dnes za účelom útokov na sudcov dokonca zvolávajú tlačovky a vyzývajú kompetentných, aby neváhali na týchto „nepohodlných“ sudcov podať návrh na disciplinárne konanie alebo rovno trestné oznámenie.

A nielen to. Súčasnej vládnej koalícii sa podarilo úspešne zmeniť pravidlá hry v disciplinárnych konaniach, čo ich posúva bližšie k cieľu ovplyvňovať aj samotné disciplinárne konania voči sudcom. Z elitného Najvyššieho správneho súdu SR (NSS), ktorý mal garantovať férovosť týchto konaní, sa vďaka prijatej novele zákona môže stať bojisko, kde nezávislí kariérni sudcovia pri vlastnej obhajobe môžu ťahať za kratší koniec a kde okresní sudcovia môžu súdiť sudcov nadriadených krajských súdov alebo aj najvyšších súdov.

Priam názorným príkladom je medializovaný prípad sudkyne Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Pamely Záleskej, na ktorú predseda tohto súdu Michal Truban opätovne podal ďalší návrh na začatie disciplinárneho konania a tento krát ju rovno navrhuje vyzliecť z talára. Na najvyššom správnom súde má o jeho návrhu rozhodnúť senát, v ktorom je profesionálnym sudcom tohto súdu len predsedníčka senátu Jana Martinčeková. Zvyšní dvaja sú z databázy členov disciplinárnych senátov, ktorých po novom volí súdna rada zo sudcov iných súdov alebo nesudcov z iných právnických povolaní. Náhodným výberom bol do senátu vo veci Pamely Záleskej určený za člena senátu Peter Rajňák, sudca Mestského súdu Bratislava II, ktorý je na úrovni okresného súdu. Treťou členkou, tzv. prísediacou sudkyňou, je advokátka Martina Mrázová, ktorá okrem iného zastupuje ministra vnútra Matúša Šutaja Eštóka v jeho mediálne známych sporoch s policajtmi okolo Jána Čurillu, v súvislosti s ktorými opakovane útočil na konajúcich sudcov.

Mali by ste dôveru v nestrannosť a nezávislosť senátu rozhodujúcom o disciplinárnom návrhu proti Vašej osobe vo funkcii sudcu, ak by bola členkou tohto senátu advokátka zastupujúca člena vlády, ktorý je súčasťou politickej línie neprípustne kritizujúcej súdne rozhodnutia a vyhrážajúcej sa konajúcim sudcom ? Ja nie.

Ako koalícia zobrala NSS kontrolu a väčšinu

Doteraz platilo pravidlo zavedené po ére harabinizmu v súdnictve, že o prehreškoch sudcov rozhodovali špeciálne päťčlenné senáty. Hoci v nich na zabezpečenie transparentnosti sedeli aj dvaja prísediaci z externého prostredia (napríklad profesori práva zvolení súdnou radou), profesionálni sudcovia NSS mali v senáte stabilnú väčšinu 3:2. Títo externí prísediaci navyše nemohli byť sudcami spravodajcami a nemohli ani písať rozhodnutia. Celé konanie tak mali pevne pod kontrolou nezávislí sudcovia najvyššej súdnej inštancie, akou je Najvyšší správny súd.

Koalícia však presadila zmeny v Disciplinárnom súdnom poriadku NSS, ktoré toto zloženie úplne paralyzovali a poslali sudcov NSS do menšiny:

· Prvostupňový senát: Po novom je len trojčlenný a tvorí ho 1 sudca NSS a 2 členovia, ktorých volí súdna rada,

· Odvolací senát: je päťčlenný a skladá sa z 2 sudcov NSS a 3 členov, ktorých volí súdna rada.

Matematika nepustí. Sudcovia NSS, ktorí mali byť hlavnou zárukou nestrannosti disciplinárnych konaní voči sudcom, sa ocitli v absolútnej minorite na oboch stupňoch disciplinárnych konaní. Súdna rada tak získala nad zložením disciplinárnych senátov väčšinovú kontrolu a do databáz, z ktorých sa vyberajú členovia týchto senátov, už k dnešnému dňu úspešne zvolila 26 nových členov. Navyše po novom členovia senátov zvolení súdnou radou už môžu byť v konkrétnych veciach aj sudcami spravodajcami a písať rozhodnutia o disciplinárnych previneniach sudcov. V tomto smere tak majú rovnaké postavenie ako profesionálni sudcovia NSS.

Keď žalobca vyberá sudcu

Prečo je Súdna rada v tomto modeli problematická? Prvým dôvodom je, že Súdna rada SR je z polovice kreovaná aktuálnou politickou mocou a členov do nej priamo volí alebo vymenúva parlament, vláda a prezident. Politický vplyv sa tak priamo môže preniesť do disciplinárnych konaní prostredníctvom zvolených členov disciplinárnych senátov súdnou radou.

Druhý dôvod je ešte závažnejší. Súdna rada totiž má právomoc aj priamo podávať na sudcov disciplinárne návrhy. V praxi tak môže nastať absurdná situácia: tá istá súdna rada v postavení žalobcu sudcu obžaluje a tá istá súdna rada do senátu, ktorý o obžalobe rozhodne, navolí väčšinu členov. Objektívne sa tak stráca akákoľvek ilúzia o férovom procese.

Stopka na ústavnom súde?

Tento nebezpečný právny stav neostal bez odozvy. Skupina poslancov parlamentu z Progresívneho Slovenska napadla novelu Disciplinárneho súdneho poriadku NSS na Ústavnom súde SR pre jej zjavnú neústavnosť, najmä čo sa týka kreovania a zloženia disciplinárnych senátov. Argumentácia sa opiera o text samotnej Ústavy SR, ktorá jasne deleguje disciplinárnu právomoc na Najvyšší správny súd SR. Ak zákon odobral väčšinové rozhodovanie sudcom tohto súdu a odovzdal ho externým nominantom súdnej rady, došlo podľa navrhovateľov ústavnej sťažnosti k porušeniu ústavy. Ústavný súd toto podanie už prijal na ďalšie konanie.

Prečo to musí trápiť bežného občana

Môže sa zdať, že ide o internú vojnu v justícii. Opak je pravdou. Ak sudcovia stratia istotu, že ich v prípade problémov bude súdiť spravodlivý, hierarchicky primeraný a apolitický senát, nastúpi podvedome strach. A sudca, ktorý sa reálne môže cítiť ohrozený politickou odvetou cez disciplinárny senát, pretože môže byť zmanipulovaný, nemusí dokázať rozhodovať nezávisle. V konečnom dôsledku na to doplatí bežný občan, ktorý na súde namiesto spravodlivosti môže nájsť strach a ohnutú chrbtovú kosť.

V Bratislave 16. mája 2026

Katarína Javorčíková

autorka je emeritná sudkyňa

a bývalá členka súdnej rady