Kým v prvej výzve spred troch týždňov poukázali na zlé hospodárenie s európskymi peniazmi, to dnešné bolo komplexnejšie. Poslanci v ňom vyjadrili hlboké znepokojenie nad stavom demokracie, právneho štátu a dodržiavania základných práv na Slovensku.

Proti hlasovali všetci členovia Smeru, Hlasu, Republiky aj KDH. Europoslanci za Progresívne Slovensko sa voľby nezúčastnili.

Predseda Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) Javier Zarzalejos dnešné uznesenie označil za „posledné varovanie" Slovensku.

„Európska únia nie je len automat na peniaze. Je spoločenstvom práva a demokracií, čo so sebou prináša aj záväzky," zdôraznil.

Ak by obavy z ich porušovania pretrvávali, tak vyzývajú Komisiu, aby využila „všetky opatrenia na presadzovanie práva, ktoré má k dispozícii", a to vrátane spustenia mechanizmu podmienenosti.

Na konci tohto procesu by mohol byť Slovensku zmrazený prístup k peniazom z rozpočtu EÚ, kým nepreukáže, že ich vie dostatočne chrániť pred zneužívaním a podvodmi. Predpokladom toho je fungujúci právny štát.

Výzva nie je pre Komisiu záväzná, no keďže ide už o druhé takéto hlasovanie v priebehu mesiaca, politický tlak na to, aby konala, sa zvyšuje. Europoslanci jej tým zároveň vyslali signál, že ak bude chcieť voči Slovensku zakročiť, má ich oporu.

Z čoho uznesenie vychádza

Text z dielne europoslancov vychádza hneď z viacerých zdrojov. Kľúčovým podkladom bola kritická rozprava o Slovensku vo februári tohto roku.

Nadväzuje tiež na aprílové uznesenie, v ktorom europoslanci vyzvali na zmrazenie eurofondov, a najmä na zistenia dvoch monitorovacích misií Európskeho parlamentu, ktoré navštívili Slovensko v roku 2025.

Prvou bola misia Výboru pre kontrolu rozpočtu (CONT), ktorú viedol europoslanec Zdechovský. Koncom mája 2025 delegácia na Slovensku zmapovala čerpanie eurofondov a označila ho za vysoko problematické.

Zároveň skonštatovali, že počas misie čelili verejným útokom a nepriateľskému prostrediu voči kontrolórom, mimovládnym organizáciám aj médiám. Do Bruselu následne odoslali vyše 200 podnetov na podozrenie zo zneužitia eurofondov.

Začiatkom júna ich zistenia doplnila misia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE). Tá sa zamerala na stav demokracie, právneho štátu a základných práv. Delegáciu viedli Javier Zarzalejos a Sophie Wilmès.

Ich tím vyjadril vážne obavy z ohrozenia demokratických princípov a protikorupčných štandardov, najmä v súvislosti s kontroverznými novelami Trestného zákona, reformou RTVS a obmedzovaním slobody verejného priestoru. Wilmès na záver konštatovala, že „Slovensko je na ceste stať sa ďalším Maďarskom".

Tomáš Zdechovský skonštatoval, že ani po roku od monitorovacej misie nevidí zmeny k lepšiemu. Upozornil najmä na „šokujúce" predražovanie projektov.

„Pozrite sa, ako sa za šesť rokov zvýšili ceny infraštruktúrnych projektov. Nie je to plus 30 percent, ale o viac ako 300 percent. Ako je možné, že všetko relevantné k eurofondom je dvakrát alebo trikrát drahšie než v Česku?" pýtal sa.

Javier Zarzalejos zase pripomenul, že Európsky parlament nedávno schválil novú protikorupčnú smernicu, s ktorou sa bude musieť slovenský právny systém zosúladiť — najmä pokiaľ ide o definície trestných činov, premlčacie lehoty a výšky trestov.

Malá nádej pre Slovensko

Celá situácia Slovensko výrazne oslabuje v očiach európskych partnerov a poškodzuje jeho medzinárodnú reputáciu.

Stále však platí, že europoslanci v uznesení nepožiadali o aktiváciu článku 7 Zmluvy o Európskej únii. Tento mechanizmus je považovaný už za najťažší politický nástroj proti členským štátom, ktoré závažne porušujú základné hodnoty Únie.

Jeho aktivácia môže v konečnom dôsledku viesť až k pozastaveniu hlasovacích práv krajiny v Rade EÚ a k jej úplnej izolácii v rámci bloku.

Absencia zmienky o článku 7 naznačuje, že europoslanci nad Slovenskom ešte úplne „nezlomili palicu" a stále veria v možnosť nápravy súčasného stavu krajiny.

Zmrazenie eurofondov by však pre Slovensko predstavovalo vážny úder. Takmer 80 percent všetkých verejných investícií v krajine pochádza práve z európskych zdrojov.

Stredajšie uznesenie – podobne ako to aprílové – zatiaľ vyzýva Komisiu len na spustenie počiatočnej fázy mechanizmu podmienenosti, ktorý by k ich zmrazeniu mohol viesť.

V tejto fáze Komisia najskôr formálne upozorní slovenskú vládu na nedostatky a poskytne jej čas na nápravu. Až v prípade, že Slovensko nereaguje, môžu nasledovať prísnejšie opatrenia vrátane pozastavenia platieb.

Čo teraz spraví Komisia?

Schválené uznesenie europarlamentu slúži ako výzva Európskej komisii, aby voči Slovensku konala. Komisia sa odporúčaním poslancov nemusí záväzne riadiť a môže ho vziať do úvahy len ako politický signál. Vo svojom ďalšom pôsobení ho však zvykne aspoň nejako zohľadniť.

Ak by sa však napokon rozhodla voči Slovensku uplatniť aj finančné zásahy, išlo by o niekoľkomesačný proces. Sankciu by na záver museli schváliť ešte členské štáty v Rade EÚ. Stačila by im na to kvalifikovaná väčšina.

EÚ spustila mechanizmus podmienenosti voči členskému štátu zatiaľ len raz. Išlo o Maďarsko v roku 2022. Za rozhodnutím stáli obavy z korupcie, konfliktu záujmov a nedostatočnej kontroly nad využívaním európskych peňazí zo strany Orbánovej vlády.

Nový premiér Péter Magyar opakovane avizoval, že rozmrazenie peňazí je jednou z jeho priorít.

Európske peniaze boli zmrazené v rokoch 2022 – 2024 aj Poľsku. Nešlo však o dôsledok mechanizmu podmienenosti, ale zásah cez zdroje z Plánu obnovy, keďže Varšava si neplnila míľniky ohľadom súdnictva.