dennikn.sk | Veronika Prušová
Minister spravodlivosti Boris Susko. Foto N – Tomáš Benedikovič
Snahy ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) obrať Najvyšší správny súd o jednu z jeho kľúčových právomocí nevyšli. Ministrom navrhované zmeny v zložení disciplinárnych senátov narazili na Ústavnom súde.
Po zbrzdení zmeny trestných kódexov, rušenia Úradu na ochranu oznamovateľov, zásahu do fungovania mimovládnych organizácií či úpravy postavenia spolupracujúcich obvinených je to ďalší z mnohých legislatívnych návrhov koalície, ktoré neprešli cez ústavných sudcov.
Tentoraz ochránil kľúčovú agendu Najvyššieho správneho súdu – disciplinárne konania sa stali jeho dôležitou súčasťou už pri vzniku v roku 2021. Odkedy tento „malý Ústavný súd“ vznikol, časť jeho sudcov sa začala špecializovať práve na rozhodovanie o prehreškoch sudcov, prokurátorov, exekútorov či notárov.
Minister Susko však vlani v parlamente presadil novelu, po ktorej sa od februára disciplinárne senáty zmenili. Sudcovia Najvyššieho správneho súdu v nich stratili väčšinu.
Ústavný súd dal opozícii za pravdu začiatkom septembra. Ministrovi odkázal, že pri svojich ambíciách zabudol na ústavu.
Teraz rozoberáme detaily tohto rozhodnutia a čo znamenajú pre disciplinárne konania so sudcami. Za štvrtej vlády Roberta Fica sú sudcovia aj pod tlakom politikov, z tlačových besied na nich útočia a volajú po ich trestaní.
Chránený je nielen súd, ale aj jeho agenda
Ústavou je chránený nielen Najvyšší správny súd, ale aj samotné disciplinárne konania. Ústavný súd povedal, že agenda, ktorú zveruje súdu, a teda jeho sudcom priamo ústava, nemôže byť odňatá zákonom, a to zabezpečením „hosťovania“ sudcov z iných súdov.
Časť novely preto označil za protiústavnú.
Koaličná väčšina bude mať pol roka na to, aby vytknuté nedostatky opravila. Z argumentácie Ústavného súdu je zrejmé, že ak chce vládna väčšina obrať Najvyšší správny súd o väčšinový hlas v disciplinárnych konaniach, len zmenou zákona sa to nepodarí.
Taký zásah by si vyžiadal zmenu ústavy, a teda aspoň 90 hlasov poslancov. Tie koalícia Smeru, Hlasu a SNS, ktorá po tomto týždni ledva napočíta obyčajnú väčšinu 76 hlasov, nemá.
Zásah Ústavného súdu sa dotkne 24 konaní. V nich mali rozhodnúť senáty vykreované podľa nových pravidiel. Najznámejší je prípad sudkyne Pamely Záleskej, na ktorú podal predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban disciplinárny návrh. Žiada pre ňu najprísnejší trest – odvolanie z funkcie sudkyne.
Najvyšší správny súd potvrdil, že pre tento, ale aj ďalšie prípady už má pripravený plán B. Čaká, kým bude nález zverejnený v Zbierke zákonov.
Sídlo Najvyššieho správneho súdu v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič
Prečítajte si tiež
Susko mení pravidlá pre sudcov. Týka sa to disciplinárnych konaní aj odmien
V čom videl Ústavný súd problém
Ústavný súd v tomto prípade píše o „hosťovaní“ sudcov z iných súdov – a to preto, že prešli do disciplinárnych senátov.
Suskov návrh zaviedol zmenu, že o disciplinárnych konaniach začali rozhodovať trojčlenné senáty na prvom stupni a päťčlenné senáty ako odvolacie.
V tých trojčlenných bol z Najvyššieho správneho súdu len predseda senátu. Pri rozhodovaní o sudcoch bol ďalším členom niekto vybraný z databázy sudcov iných súdov – okresných, krajských, špecializovaného či Najvyššieho súdu. Ďalším členom bol niekto z prísediacich, a to zase z databázy nesudcov, najmä advokátov, akademikov či iných právnikov.
Výsledkom bolo, že pri hlasovaní o verdikte mohli predsedu senátu prehlasovať zvyšní dvaja členovia, ktorých vybrala do databáz súdna rada. A tá má stále možnosť podávať na sudcov disciplinárne návrhy.
V spomínanom prípade sudkyne Pamely Záleskej sa do disciplinárneho senátu dostali bratislavský mestský sudca Peter Rajňák a advokátka Martina Mrázová, ktorá vystupovala ako advokátka ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka v sporoch s policajtmi okolo Jána Čurillu či advokátka poslanca Hlasu Michala Barteka.
Poslanec Hlasu Michal Bartek na súde so svojou advokátkou Martinou Mrázovou. Foto – N
Pri päťčlenných odvolacích senátoch vznikla po Suskovej novele situácia, že predseda a jeden člen boli z Najvyššieho správneho súdu a zvyšní traja opäť z databáz navolených súdnou radou. Je to zloženie, ktoré platilo pri rozhodovaní o disciplinárnych návrhoch na sudcov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o tejto časti novely pripomenul, že členmi senátov môžu byť len sudcovia, ktorí boli na konkrétny súd pridelení, preložení alebo dočasne pridelení spôsobom, akým predpokladá ústava, teda na základe rozhodnutia súdnej rady. A to sa nestalo.
Ústavní sudcovia zároveň konštatovali, že každý sudca môže vykonávať funkciu vždy len na jednom súde. Suskova novela pritom počítala s tým, že členovia disciplinárnych senátov by boli súčasne na dvoch súdoch: na Najvyššom správnom súde aj svojom „domovskom“.
Ústavný súd vlastne povedal, že Najvyšší správny súd rozhoduje a má rozhodovať „len svojimi sudcami“. To neplatí o prísediacich, ktorí nie sú sudcami – teda akademici, advokáti a podobne.
Čakanie na disciplinárny senát v prípade súčasného predsedu Špecializovaného trestného súdu Michala Trubana, ktorý sa napokon postihu vyhol. Foto N – Vladimír Šimíček
Susko chcel len „zrelých“ členov senátov
Na ústavu nenarazilo len zloženie senátov, ale aj obmedzenie, ktoré minister spravodlivosti presadil. V disciplinárnych konaniach totiž mohli rozhodovať len tí sudcovia Najvyššieho správneho súdu, ktorí nosia talár aspoň desať rokov.
Susko takto „vyšachoval“ mnohých tých, ktorí sa stali sudcami len pred piatimi rokmi. Ide o takzvaných právnikov zvonka, ktorí uspeli pri výberovom konaní na vznikajúci Najvyšší správny súd.
Na disciplinárnu agendu sa začala špecializovať napríklad sudkyňa Kristína Babiaková, ktorá v minulosti pôsobila vo Via Iuris, či bývalý advokát Michal Matulník, ktorý sa opakovane uchádzal o post na Ústavnom súde. V minulosti tam pôsobil ako poradca.
Pri vzniku súdu uspeli aj uznávaní akademici – profesori Peter Potásch či Juraj Vačok.
Prečítajte si tiež
Podarilo sa. Najvyšší správny súd má dosť sudcov, aby zvládol rýchly štart v auguste
Ministerstvo spravodlivosti v konaní pred Ústavným súdom vekové obmedzenie obhajovalo tvrdením, že chcelo zabezpečiť dostatočnú „skúsenosť, autoritu a profesijnú zrelosť členov disciplinárnych senátov“. Údajne takto chcel Suskov rezort prispieť „k ochrane hodnôt vyplývajúcich z princípu právneho štátu“.
Ústavný súd tento cieľ nespochybnil, ale zvolený prostriedok áno.
Pripomenul, že ak je účelom desaťročnej podmienky získanie dostatočných odborných znalostí a skúseností z rozhodovania, potom sa pýta, ako dostatočnú odbornosť a skúsenosť z rozhodovania nadobudol sudca okresného, krajského či iného súdu, ktorý bol síce vymenovaný pred desiatimi rokmi, ale doposiaľ sa disciplinárnej agende nikdy nevenoval.
Najvyšší správny súd problém videl, súdna rada nie
Na možnú protiústavnosť novely upozorňoval už vlani Najvyšší správny súd. Navrhované zloženie senátov podľa vtedajšieho vedenia súdu na čele s Pavlom Naďom varovalo, že „vytvára výrazné ústavnoprávne napätie medzi navrhovanou novelou a znením ústavy“.
Aj združenie Za otvorenú justíciu sa obávalo navrhovaných zmien a takisto zdôrazňovalo, že ministerský návrh oslabuje ústavnú kompetenciu Najvyššieho správneho súdu.
Do pripomienkového konania sa mohla zapojiť aj súdna rada, ktorá túto možnosť využila. Na možnú protiústavnosť nového zloženia senátov neupozornila.
Predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová pri tejto téme zdôrazňovala, že na každého sudcu sa kladú rovnaké zákonné požiadavky bez ohľadu na to, akú rozhodovaciu činnosť vykonáva.
„Sudca Najvyššieho správneho súdu nie je zo zákona viac nezávislý a viac nestranný pri výkone svojej funkcie ako sudca ktoréhoľkovek iného súdu,“ obhajovala zmenu zloženia v disciplinárnych senátoch Kosová.
Najvyšší správny súd zdôrazňoval vo svojich pripomienkach, že na zmenu zloženia senátov neexistujú objektívne dôvody.
Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) upozorňovala, že novela môže súvisieť s tým, že predstaviteľom vládnej moci sa „zjavne nepáči, že nemá dosah na to, ako budú niektorí sudcovia potrestaní“.
Z Najvyššieho súdu sa napríklad nepodarilo dostať sudcu Juraja Klimenta. Hoci čelil dvom návrhom, v tom druhom, ktoré inicioval minister Susko, ho nakoniec senát v dvoch z troch bodov oslobodil. A v tom jednom mu trest ani neuložil.
Podobne sa to skončilo so sudkyňou Pamelou Záleskou, na ktorú podal disciplinárny návrh predseda súdu Michal Truban. Žiadal, aby bola pre prieťahy v konaní preložená na okresný súd. Neuspel. Konanie sa skončilo tým, že prišla o časť platu.
Na Záleskú aj na Klimenta opakovane verbálne útočil premiér Robert Fico (Smer), pričom mu sekundoval minister Susko. Stalo sa to na jar, keď predseda vlády informoval, že podáva na Záleskú trestné oznámenie – preto, ako odsúdila bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorého prípad zvrátil v dovolacom konaní Najvyšší súd.
Premiér vyzval Suska, aby na sudkyňu podal disciplinárny návrh. O tri týždne na to podal na ňu návrh predseda súdu Truban. Rozhodovať mal o ňom senát v novom zložení, čo sa vďaka Ústavnému súdu nestane.
Prečítajte si tiež
Kováčik je pre Fica dôležitejšia téma ako čokoľvek v parlamente. Sudkyňu Záleskú žiada potrestať
Minister spravodlivosti na nález Ústavného súdu reagoval tvrdením, že prioritou nebolo zloženie senátov, ale zavedenie odvolania v konaní. To bola podľa neho kľúčová zmena zákona, ktorú Ústavný súd nespochybnil, čo ho „osobne teší“.
Progresívne Slovensko reagovalo, že nenechá uniesť súdnictvo do čias Štefana Harabina. Poslankyňa PS Zuzana Števulová označila navrhované zmeny za „súčasť Suskovho ťaženia proti nezávislému súdnictvu“.
Odvolanie ponechal aj Ústavný súd
Novela ministra spravodlivosti zaviedla aj opätovnú možnosť odvolať sa voči rozhodnutiu disciplinárneho senátu. Pôvodne totiž bolo možné sa odvolať len v prípadoch, keď navrhovateľ žiadal najprísnejší trest, teda odvolanie z funkcie.
V iných prípadoch odvolanie voči verdiktu disciplinárneho senátu nebolo možné. Do úvahy prichádzala len ústavná sťažnosť.
Pred novelou pritom rozhodovali v disciplinárnych konaniach na prvom stupni päťčlenné senáty zložené z troch sudcov Najvyššieho správneho súdu vrátane predsedu senátu a dvoch prísediacich. Odvolací senát bol takisto päťčlenný a tvorili ho len sudcovia Najvyššieho správneho súdu.
Zavedené odvolacie konanie pritom môže Najvyššiemu správnemu súdu skomplikovať situáciu, pretože nemá dosť sudcov. Potvrdil to aj súd. Napriek tomu sa mu podarilo vytvoriť tri prvostupňové a tri odvolacie senáty.
Ďalšia novela ministra Suska počíta s tým, že na Najvyšší správny súd prejdú sudcovia z Najvyššieho súdu, ktorí boli v minulosti súčasťou správneho kolégia. V roku 2021 odmietali prejsť na novovznikajúci súd cez výberové konanie, čo mnohí kritizovali. Teraz im minister vyšiel v ústrety.
Ako vyriešia rozbehnuté prípady
Najvyšší správny súd má novú predsedníčku Moniku Valašikovú. Ona osobne na nález doposiaľ nereagovala. Hoci ju Denník N už začiatkom septembra oslovil, prišlo všeobecné stanovisko: „Najvyšší správny súd rozhodnutie berie na vedomie.“
Závery nálezu bol súd pripravený zohľadniť v rozvrhu práce, akonáhle bude vyhlásený v Zbierke zákonov. Doposiaľ sa to nestalo.
Najvyšší správny súd je napriek tomu už na novú situáciu pripravený.
Potvrdil, že nález sa dotkne 24 konaní. V nich už boli pripravené rozhodnúť senáty v novom zložení, no teraz budú musieť byť prerozdelené nanovo. Znova prejdú náhodným výberom, ktorý ich rozdelí novým senátom.
Zo súdu potvrdili, že už sú pripravené tri prvostupňové a tri odvolacie senáty. „V deň vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov vstúpi do účinnosti aj dnes už pripravený rozvrh práce tak, aby mohli sudcovia aktívne začať pracovať na disciplinárnej agende,“ odpovedali.
V žiadnom z konaní by teda nemali vzniknúť prieťahy.