Dňa 14. apríla 2026 uplynie 15 rokov, odkedy nás navždy opustil významný sudca a výrazná osobnosť slovenskej justície Juraj Majchrák. Svojimi skutkami a principiálnymi postojmi sa nezmazateľne zapísal do histórie súdnictva.
Súdna rada má chrániť sudcov pred neprimeranými útokmi. Ak však reaguje raz konkrétne a inokedy len všeobecne – a zároveň si dovolí hodnotiť samotné rozhodnutia sudcov – vyvoláva tým vážne pochybnosti o svojej konzistentnosti a o rešpektovaní princípu nezávislosti. Prečo to robí?
Pravidelne sledujem zasadnutia súdnej rady, najmä ak sú na programe verejne sledované udalosti. Takými sú napríklad útoky na sudcov v citlivých trestných veciach, o ktoré sa zaujímajú aj naši politici v najvyšších štátnych funkciách. Dôvody sú často veľmi podobné. Buď sa rozhodnutia týkajú priamo alebo nepriamo ich vlastných záujmov, alebo ich spolustraníkov, alebo maria ich snahu odstaviť nepohodlných policajtov, prokurátorov a iných z výkonu funkcie. Útoky na sudcov sú nezriedka veľmi nevyberané, expresívne, vrátane vyhrážok disciplinárnym alebo trestným stíhaním.
Pre každého dotknutého sudcu je takáto situácia veľkou psychickou záťažou. Navyše, ak na sudcu útočí premiér, ministri, poslanci, alebo iní vplyvní politici, môže reálne očakávať, že ich vyhrážky sa môžu naplniť a cítiť to ako svoje existenčné ohrozenie. Vystúpiť osobne na verejnosti na vlastnú obranu nie je veľmi vhodné a dostať sa do otvoreného konfliktu s útočiacimi politikmi je v jeho postavení nedôstojné. Čo mu teda zostáva? Možností nie je veľa. Môže sa súdiť civilnými žalobami na ochranu osobnosti alebo podávať trestné oznámenia. To je však cesta na dlhé mesiace až roky, bez reálneho efektu v reálom čase.
Jediný rýchly a účinný spôsob ochrany atakovaných sudcov je, ak sa ich verejne zastanú rešpektované inštitúcie alebo osobnosti v spoločnosti, a osobitne ak tak urobí najvyšší orgán sudcovskej legitimity - Súdna rada Slovenskej republiky. Práve súdna rada má byť garantom nezávislosti súdnictva a ochrancom sudcov pred neprimeranými zásahmi zvonku. Jej reakcie na verejné útoky politikov by preto mali byť jasné, adresné, konzistentné a predvídateľné.
Združenie sudcov Za otvorenú justíciu (ZOJ) považuje verejné osobné útoky predsedu vlády na sudcu Jána Hrubalu, predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu, za neprijateľné a nebezpečné pre právny štát.
Podľa mediálnych informácií premiér spájal sudcu s osobnými incidentmi a spochybňoval jeho integritu v deň po vyhlásení rozsudku v kauze Mýtnik, v ktorej bol odsúdený J. B. a ďalší obžalovaní.
Súdne rozhodnutia sa v demokratickom štáte hodnotia právnymi prostriedkami, nie cez politické nátlakové vyhlásenia a diskreditáciu konkrétnych sudcov. Kritika rozhodnutí môže byť vecná a legitímna, no osobné útoky na sudcu zo strany najvyššieho predstaviteľa výkonnej moci prekračujú hranicu politickej polemiky. Vytvárajú dojem, že sudca má byť „potrestaný“ za rozhodovanie v citlivých kauzách, a tým oslabujú dôveru verejnosti v nestrannosť a nezávislosť súdov.
ZOJ zároveň pripomína, že sudcovia sa nemôžu brániť v mediálnom priestore rovnakými nástrojmi ako politici. O to väčšia zodpovednosť leží na premiérovi a členoch vlády, aby svojimi verejnými vyjadreniami nepodnecovali nedôveru voči súdnictvu a nezneužívali svoju autoritu na zastrašovanie alebo nálepkovanie sudcov.
ZOJ vyjadruje sudcovi Jánovi Hrubalovi plnú podporu a zdôrazňuje, že žiaden sudca nesmie zostať sám pod tlakom či mediálnym lynčom za rozhodnutia prijaté podľa zákona a svojho svedomia. Nezávislí sudcovia a nezávislé súdy nie sú prekážkou demokracie, ale sú jej podmienkou.
Súčasne vyzývame Súdnu radu SR a Združenie sudcov Slovenska, aby sa zasadili za ochranu tohto sudcu, pretože útoky na neho za rozhodovaciu činnosť sú útokmi na celú súdnu moc.
Schválenou novelou Trestného poriadku sa zakazuje použiť dôkaz získaný od osoby, ktorej boli poskytnuté benefity a ktorá nevypovedala pravdivo alebo úplne. Tým sa popiera jedna zo základných zásad trestného procesu - zásada, že súd je oprávnený hodnotiť každý dôkaz podľa svojho presvedčenia, ktorá tvorila súčasť nášho trestného procesu minimálne 125 rokov.
Mrzí nás, že k tomuto hrubému zásahu do ústavných zásad výkonu sudcovskej úlohy nebolo počuť verejné stanovisko Súdnej rady SR ako ústavného orgánu sudcovskej legitimity. Vyzývame preto predsedníčku súdnej rady, aby využila svoje oprávnenie podľa čl. 130 ods. 1 pism. g) ústavy a podala ústavnému súdu návrh na preskúmanie, či je táto úprava, hrubo zasahujúca do výkonu súdnictva, v súlade s ústavou a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach.
Združenie sudcov Za otvorenú justíciu (ZOJ) sa po internej diskusii rozhodlo prijať Etickú chartu členov a podporovateľov ZOJ. Charta vznikla ako prirodzený prejav našej snahy prihlásiť sa k hodnotám, na ktorých stojí dôvera v justíciu - k otvorenosti, odvahe a zodpovednosti.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.