ta3.com | Martin Linhart

Návrat do čias Harabina. Takto opozícia kritizuje novinky, ktorými chce minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) zmeniť trestanie neporiadnych sudcov. Doteraz mali hlavné slovo sudcovia Najvyššieho správneho súdu SR. S tým bude koniec. Exministerka Mária Kolíková (SaS) to považuje za odvetu, pretože nerozhodujú podľa predstáv vládnej koalície.

Sudca Juraj Kliment na Najvyššom súde rozhodoval o zvučných menách. Premiér Fico ho na tlačovkách vyzliekal z talára. Sen mu chcel splniť minister Susko, sudcu poslal pred disciplinárku. Nič z toho ale nebolo.

O disciplinárkach aktuálne rozhoduje Najvyšší správny súd. Väčšinu v senátoch majú jeho sudcovia. Ministerstvo spravodlivosti to chce teraz zmeniť, z Najvyššieho správneho súdu bude len predseda senátu.

Suskova zmena počíta s tým, že päťčlenné senáty nahradia na prvom stupni rozhodovania trojčlenné. A väčšinu v senáte budú mať členovia z databáz, ktoré volí súdna rada.

Na zmenu nevidia dôvod

Najvyšší správny súd na zmenu nevidí dôvod. Argumentuje štatistikov, za 4 roky svojej existencie rozhodol vyše 200 disciplinárok. So sťažnosťou na Ústavnom súde uspeli piati potrestaní.

„Doterajšia platná zákonná úprava disciplinárneho súdneho konania na Najvyššom správnom súde SR bola disciplinárnymi senátmi aplikovaná v náležitej kvalite a rýchlosti konania.“ vyplýva zo stanoviska Najvyššieho súdu.

Čítať ďalej...

aktuality.sk | Martin Turček

Štefan Harabin a Monika Jankovská - majetkové priznania z éry, kedy boli sudcami, odhalili verejnosti nové skutočnosti

Vážené pani poslankyne,

Vážení páni poslanci,

Vláda Slovenskej republiky predložila do Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zmien statusových zákonov sudcov, ktoré sa týkajú aj zákona o Disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Okrem iného vláda v tomto zákone navrhuje zásadne zmeniť spôsob kreovania disciplinárnych senátov rozhodujúcich o previneniach sudcov.

K navrhovanej zmene vláda pristúpila bez toho, aby vysvetlila prečo je potrebná a v čom zlyhal súčasný platný právny stav, podľa ktorého disciplinárne senáty väčšinovo tvoria profesionálni sudcovia Najvyššieho správneho súdu SR a minoritne prísediaci z radov občanov, ktorých volí Súdna rada SR.

Čítať ďalej...

sme.sk | Nataša Holinová

Udalosti v justícii v rokoch 2019 a 2020 sa oprávnene stali spoločenským otrasom.

Dnes, povedzme v období reverzného chodu spoločnosti a politiky, si vrcholný orgán sudcovskej samosprávy, Súdna rada, možno myslí, že to tak ostane už naveky a že policajné akcie a súvisiace udalosti z daných rokov stačí interpretovať (teda obkecať) tak, aby dotknuté osoby ostali čisté. To je omyl.

Sudkyňa Marcela Kosová, ktorá navrhla na zasadnutie Súdnej rady zaradiť bod o obvinení štrnástich sudcov po akcii Búrka, samozrejme, dobre vie, že reč nie je a nebude o prezumpcii neviny v zmysle právoplatných rozhodnutí súdov. Nepochybne vie, že sudca sa musí cítiť nielen subjektívne nestranný, ale musí sa aj objektívne takým javiť.

Čítať ďalej...

domov.sme.sk | Peter Kováč

Zasadnutie Súdnej rady SR. (Zdroj: SME/Jozef Jakubčo)

BRATISLAVA. Sudcovská kauza Búrka ešte ani nebola dovyšetrovaná a Súdna rada v stredu už hovorila o tom, že bola masívnym zásahom do justície, do prezumpcie neviny a taktiež do právneho štátu.

S návrhom na zaradenie tohto bodu do programu aktuálneho zasadnutia rady prišla jej predsedníčka Marcela Kosová.

V predkladacej správe písala, že po policajnej akcii Búrka z 11. marca 2020 síce bolo obvinených 14 sudcov, no „do dnešného dňa nebol ani jeden z nich právoplatne odsúdený na základe dokazovania pred súdom".

Meno Molnára sa na stredajšom zasadnutí Súdnej rady vôbec nespomínalo a dohodu Repákovej spochybnili jej členovia tým, že nedošlo k riadnemu dokazovaniu.

Pozornosť viac sústredili na tých sudcov či bývalých sudcov, ktorým bolo stíhanie zastavené. Konkrétne ide o Andreu Haitovú, Otíliu Dolákovú a Dušana Srogončíka.

Všetci z nich pôsobili či stále pôsobia na bratislavských súdoch.

Čítať ďalej...