Justícia môže byť buď zrkadlom rozdelenej spoločnosti, alebo jej vzorom, ako sa dá nesúhlasiť bez rozvratu.
Autorka je emeritná sudkyňa a bývalá členka súdnej rady
Slovensko je podľa medzinárodného projektu V-Dem druhou najpolarizovanejšou krajinou v Európe – hneď za Maďarskom a tesne pred Španielskom. Upozornila na to štúdia DEKK Inštitútu Polarizácia a antisystém 2026. Polarizácia už podľa nej nie je len záležitosťou politických táborov či sociálnych sietí: preniká do rodín, priateľstiev, pracovísk. Rozdeľuje spoločnosť na „nás“ a „ich“ a oslabuje to, čo drží štát pokope – vzájomnú dôveru a schopnosť spolupracovať.
O jednom prostredí sa však v tejto súvislosti hovorí menej, hoci by malo byť voči rozdeleniu najodolnejšie. Je ním súdna moc.
Predseda Najvyššieho súdu SR František Mozner. Foto: Marko Erd/SME
Polroka po prelomovom dovolacom rozhodnutí v kauze Dušana Kováčika vyšli najavo pochybnosti o zákonnosti senátu, ktorý v prípade rozhodoval. Prehovoril o nich sudca Juraj Kliment, bez ktorého by sa verejnosť ani nedozvedela, že korupčnú kauzu bývalého špeciálneho prokurátora mal pôvodne pridelený senát dnes už predsedu Najvyššieho súdu FRANTIŠKA MOZNERA.
V dovolacom verdikte o tom nie je ani zmienka a rovnako v ňom nie sú vysvetlené ani ďalšie nejasnosti, ako napríklad zmena postoja sudcov k otázke, či na prvom stupni mohla o Kováčikovi rozhodovať sudkyňa Pamela Záleská.
Mozner napriek tomu dovolacie konanie vrátane jeho výsledku obhajuje.
V rozhovore sa dočítate:
prečo sa dnešný predseda Najvyššieho súdu vylúčil z rozhodovania v kauze Dušana Kováčika,
prečo bol dva dni pred rozhodnutím vo večerných hodinách v kancelárii predsedníčky senátu, ktorý rozhodol,
ako hodnotí výsledok dovolania,
ako sa pozerá na snahy vysokopostavených ľudí vyberať si sudcov, ktorí rozhodujú v ich prípadoch,
prečo nevidí problém v tom, že sa na oficiálnej akcii stretol s Petrom Kažimírom, ktorý čaká na rozhodnutie Najvyššieho súdu,
akým spôsobom sa na Najvyšší súd dostala stážistka z ministerstva, ktorá zastupovala Suska v snahe vyzliecť z talára sudcu Klimenta,
ako sa pohol projekt rekonštrukcie opusteného sídla Najvyššieho súdu.
Novinka: Dostávajte upozornenia na nové články v sledovanej téme e-mailom.
Vyskúšajte novú funkciu a zapnite si odber.
Bývalé kolegyne zo Súdnej rady Dana Jelinková Dudzíková (naľavo) a Ayše Pružinec Eren. (zdroj: Jozef Jakubčo, SME)
Rozkol v Súdnej rade, ku ktorému smerujú vzťahy medzi jej členkami a členmi v uplynulých mesiacoch, naplno presiakol na verejnosť. Po tom, čo sa sudkyňa Dana Jelinková Dudzíková v januári vzdala členstva v rade, sa desať z aktuálne sedemnástich členov rady podpísalo pod spoločné vyhlásenie smerované práve voči nej.
Rozhovor s Jurajom Klimentom o podozrivých okolnostiach, za ktorých dovolací senát Najvyššieho súdu zrušil rozsudky proti Dušanovi Kováčikovi.
Po tlačovkách premiéra Roberta Fica, ktorý Jurajovi Klimentovi odkazoval, aby sa zbalil a odišiel z Najvyššieho súdu, minister spravodlivosti podal na sudcu pred dvoma rokmi disciplinárny návrh. Boris Susko žiadal disciplinárny súd, aby Klimenta potrestal najprísnejším trestom, zbavil ho funkcie sudcu. Pred dvoma mesiacmi Najvyšší správny súd definitívne rozhodol, že Kliment ostáva sudcom Najvyššieho súdu.
Juraj Kliment v rozhovore pre Postoj hovorí o pozadí tlaku vládnej moci a o tom, že skutočným strojcom disciplinárneho konania proti nemu bol advokát Marek Para, ktorého jeho senát poslal v máji 2022 na necelé dva mesiace do väzby.
Sudca Kliment ďalej v rozsiahlom rozhovore vysvetľuje, prečo je verdikt dovolacieho senátu Najvyššieho súdu, ktorý zrušil predošlé odsudzujúce rozsudky nad Dušanom Kováčikom, z viacerých dôvodov veľmi sporný. Sudca Najvyššieho súdu upozorňuje na neštandardnú zmenu v zložení dovolacieho senátu, ktorá nebola oficiálne odôvodnená. Ako dodáva, nielen on, ale aj ďalší kolegovia majú pochybnosti, či senát pod vedením Martiny Zeleňakovej rozhodoval o kauze Kováčika v zákonnom zložení.
Juraj Kliment tiež vysvetľuje, že dovolací senát zrušil odsudzujúce rozsudky pôvodných senátov veľmi nepresvedčivými argumentmi, čím vytvoril do budúcnosti nebezpečný precedens. Kliment sa v závere rozhovoru verejne pýta, prečo sa predsedníčka senátu Zeleňaková stretla dva dni pred kľúčovým rozsudkom vo večerných hodinách v kancelárii s predsedom Najvyššieho súdu Františkom Moznerom a čo bolo obsahom ich rozhovoru.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
