Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ) nepovažuje za vhodné, ak médiá verejne spochybňujú osobnosť sudcu len preto, že vydal rozhodnutie, s ktorým nesúhlasia. V takýchto prípadoch je dôvodné a správne, aby sa sudcu zastali stavovské organizácie, sudcovské rady aj Súdna rada Slovenskej republiky.

Súdna rada si pri svojich vyjadreniach musí byť vždy vedomá, že je ústavným orgánom sudcovskej legitimity a svojim konaním významne prispieva k obrazu justície v očiach verejnosti. Jednou zo základných úloh sudcov je chrániť práva a slobody občanov, vrátane práva na slobodu slova a slobodu tlače, ktoré plnia v demokratickej spoločnosti nezastupiteľnú úlohu. Opakovane to vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje aj Európsky súd pre ľudské práva.

Podľa názoru ZOJ, Súdna rada svojím stanoviskom, prijatým na zasadnutí dňa 10. 12. 2024 k článku Denníka N v súvislosti s nedávno vydaným neodkladným opatrením ako aj vyjadreniami svojich členov počas diskusie, priamo vyzýva na obmedzovanie tejto slobody. Robí tak bez rozlišovania, či sú autorom určitých vyjadrení priamo novinári, alebo len anonymní internetoví diskutéri. Navyše, nemožno sa zbaviť dojmu, že tieto výzvy sú selektívne, keďže podobné radikálne stanoviská od nej neprichádzajú vtedy, ak sú sudcovia za svoju rozhodovaciu činnosť napádaní v médiách, v ktorých sú niektorí členovia a členky Súdnej rady často hosťami.

Obsah tohto stanoviska a súvisiacej diskusie Súdnej rady môžu vo verejnosti oprávnene vzbudzovať dojem, že ústavný orgán sudcovskej legitimity sa stavia proti slobode tlače ako jednej z hodnôt demokratického právneho štátu. Možno sa potom čudovať verejnosti, ak bude mať pochybnosti, či sudcovia tieto hodnoty naozaj ochránia?

V Bratislave 10. decembra 2024

tím ZOJ

Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu považuje uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky z 19. novembra 2024 o vyradení Kataríny Javorčíkovej a Jána Mazáka z databázy kandidátov na členov výberových komisií za neprijateľný spôsob rozhodnutia, ktorým bol hrubo porušený Rokovací poriadok súdnej rady. Títo kandidáti boli z databázy vyradení na základe návrhu predsedníčky súdnej rady Marcely Kosovej z dôvodu, že údajne nespĺňajú morálne predpoklady byť členmi výberových komisií. V diskusii k tomuto návrhu odzneli voči nim mnohé osobné útoky, spôsobilé poškodiť ich dobré meno a zdiskreditovať ich povesť vo verejnosti, bez toho, aby mali možnosť byť prítomní na zasadnutí súdnej rady a vyjadriť sa k týmto vážnym obvineniam. Podľa Rokovacieho poriadku súdnej rady má pritom každá osoba, o veciach ktorej súdna rada rozhoduje, právo byť o tom vopred upovedomená a dostaviť sa na prejednanie veci.

ZOJ protestuje proti takémuto spôsobu rozhodovania súdnej rady, ktorým nielen porušuje práva dotknutých osôb a svoje interné predpisy, ale vzbudzuje aj dojem, že nerozhoduje na základe riadne zisteného skutkového stavu, ale pod vplyvom osobných animozít, a znižuje tak rešpekt a vierohodnosť vlastnej inštitúcie.

V Bratislave 22. novembra 2024

tím ZOJ

Ešte ako členka Súdnej rady Slovenskej republiky som bola zvolená do databázy kandidátov na členov výberových komisií na výber sudcov a predsedov súdov. V tejto databáze členovia zostávajú aj po tom ako skončí ich mandát  v súdnej rade, pokiaľ sa sami nevzdajú alebo nevznikne osobitný dôvod na to, aby ich súdna rada z databázy vyradila. Súdna rada mi žiadny takýto dôvod neoznámila a už vôbec nie, že na svojom novembrovom zasadnutí bude  rokovať o mojom vyradení z databázy. Až na webstránke Denníka N som si s údivom prečítala krátku správu, že spolu s profesorom Jánom Mazákom sme boli vyradení z databázy súdnej rady, pretože nemáme dostatočné  morálne predpoklady byť členmi výberových komisií.

Zo zvukového záznamu zasadnutia súdnej rady som sa následne dozvedela, že podľa návrhu predsedníčky súdnej rady Marcely Kosovej som morálnu spôsobilosť stratila tým, že som sa v lete tohto roka zúčastnila na politickom  proteste  PS a SAS za odvolanie ministerky kultúry a ministra spravodlivosti, čím som spochybnila svoju nestrannosť, a vraj som tu aj preukázateľne klamala. Taktiež som podľa návrhu klamala vo svojom článku, ktorý zverejnil  Denník N pod názvom „Keď chce sudca sudcu biť, palicu aj dôvody si nájde“. Návrh na moje odvolanie bez problémov prešiel s 13-timi hlasmi, a 3 členovia sa zdržali.

Som teda z databázy „hladko“ vyradená s biľagom nemorálnej osoby. A bez toho, aby niekoho zo súdnej rady zaujímalo moje vyjadrenie a dali mi šancu, aj kvôli verejnosti, povedať dôvody, ktoré by ich mohli presvedčiť o opaku.  Spomenula som si, že v čase kedy som bola členkou súdnej rady, predsedajúci zasadnutia súdnej rady zabezpečoval, aby sme vždy dali možnosť osobe, o ktorej sme nejakým spôsobom rozhodovali, aby sa k tomu mohla vyjadriť. Zalistovala som teda  v Rokovacom poriadku súdnej rady a našla som k tomu aj dnes platné ustanovenie. Konkrétne, že „Kancelária (súdnej rady) upovedomí osobu, o veci ktorej sa rozhoduje, o termíne zasadnutia, na ktorom bude o veci rozhodovať, v primeranom čase pred jeho konaním.“

Zamýšľam sa nad tým, či aj ja dostatočne spadám pod výraz „osoba“ na to, aby som  mohla prísť pred súdnu radu ak o mne rozhoduje. Mne sa zdá, že áno. Ale zo zvukového záznamu som sa z úst pani predsedníčky dozvedela, že nevidí dôvod oslovovať „nejakých dvoch dôchodcov“ (teda mňa a profesora Mazáka), či chceme alebo nechceme byť v databáze, keď súdna rada vidí, že nespĺňame morálne podmienky na to, aby sme v databáze boli.

Čítať ďalej...

Ilustračné foto: web

Bola som na stretnutí asociácie sudcov Soudcovské unie Českej republiky, a boli chvíle keď som im ticho a v dobrom závidela. Niežeby im bolo tak dobre oproti slovenským sudcom. Aj oni majú toho dosť naložené. Nedávno tam napríklad súdna administratíva vyhlásila trojdňový štrajk kvôli dlhodobo neriešenému nízkemu odmeňovaniu a chod súdov bol úplne ochromený. Alebo musia riešiť vládou pripravované zníženie platov sudcov napriek tomu, že český ústavný súd vydal už dva nálezy, podľa ktorých je také zníženie v rozpore s ústavou.

To, čo im slovenskí sudcovia môžu závidieť nie je materiálne uchopiteľné, avšak pre legitimitu justície v spoločnosti kľúčové. Je to citeľne vyššia dôvera ľudí k českým sudcom a súdom, a oveľa vyššia miera stavovskej súdržnosti a rešpektu medzi sudcami navzájom. Na ich výročnom stretnutí, ktorého sa zúčastnila reprezentácia justície a právnických povolaní na najvyššej úrovni, rezonovali slová, že súdna moc v Česku nepodlieha politickým tlakom, je nestranná a nezávislá. Tento fakt vyvoláva nevôľu u časti politikov a je jedným z dôvodov snáh napriek právnym garanciám siahnuť na platy sudcov.

Čítať ďalej...

Anton Jaček

Vážený pán prezident, vážení hostia, milé kolegyne a kolegovia,

Aj mne dovoľte, aby som sa poďakoval za pozvanie na tohtoročné zhromaždenie Soudcovské unie ČR.

Som čestným členom SÚ ČR už viac ako 20 rokov. Pravidelne a rád som sa zúčastňoval týchto stretnutí, ale posledné štyri roky mi v tom zabránili objektívne okolnosti. Prvé dva roky opatrenia súvisiace s covidom a ďalšie dva roky jesenná viróza.

Momentálne mám od 1.7.2024 prerušený výkon funkcie sudcu a k tomuto dátumu som sa vzdal aj funkcie predsedu Krajského súdu v Trnave. Mohol som pokračovať ešte dva a pol roka. Po 40-tich odpracovaných rokoch v justícii, z toho 18 rokov ako predseda krajského súdu, ma k tomu nepriviedla psychická alebo fyzická vyčerpanosť, ale pocit, že slovenská justícia je už roky prakticky nereformovateľná. Bráni tomu dlhoročná politická nestabilita v štáte, neschopnosť politických strán prijať spoločnú víziu reformy justície, ale hlavne vnútorná rozpoltenosť v sudcovskom zbore na samosprávnu očistu justície a intenzitu kritiky do vlastných radov.

Čítať ďalej...