Katarína Roskoványi ešte ako štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti. Foto -TASR
Hoci sa pôvodne zdalo, že súdnu radu čaká ťažká voľba, hlasovanie bolo pomerne jednoznačné. Prokurátorka generálnej prokuratúry Katarína Roskoványi získala 12 zo 16 hlasov.
„Stretli sa tu dve silné kandidátky a bude to veľmi ťažká voľba," povedal člen súdnej rady Peter Šamko na začiatku voľby uchádzačiek o post sudkyne Európskeho súdu pre ľudské práva. Výsledok hlasovania ukázal, že silná bola pre členov súdnej rady len jedna z nich.
Katarína Roskoványi, ešte donedávna štátna tajomníčka a aktuálne prokurátorka generálnej prokuratúry, zvíťazila jednoznačne. Od šestnástich členov rady získala dvanásť hlasov.
Jej protikandidátku, sudkyňu Správneho súdu v Bratislave a členku súdnej rady Danu Jelinkovú Dudzíkovú, podporili len štyria kolegovia.
Hlasovanie bolo len doplnením slovenskej kandidátnej listiny. Každá krajina totiž musí Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy navrhnúť trojicu mien, z ktorých vyberie jedno. Predtým však kandidátku musí odsúhlasiť vláda. A tam už súdna rada v minulosti narazila. Aj preto sa voľba kandidátov naťahovala.
Naposledy zastupovala Slovensko v Štrasburgu sudkyňa Alena Poláčková.
O Roskoványi sa nedávno hovorilo po náhlom odvolaní z postu štátnej tajomníčky, jej meno sa v minulosti spomínalo v súvislosti s Marianom Kočnerom. Ten o prokurátorke písal, že ju má na sto percent podchytenú. Súdna rada sa tým vôbec nezaoberala.
So Suskom sa nerozišli v dobrom
Zvolenie Roskoványi prekvapilo, pred voľbou sa skôr očakávalo, že uspeje Jelinková Dudzíková. Navrhla ju predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová aj ďalší člen súdnej rady, košický sudca Ľuboš Kunay.
Roskoványi do voľby navrhol sudca Peter Šamko. O tom, že bude kandidovať, sa začalo hovoriť krátko po jej odvolaní z postu štátnej tajomníčky. Bolo to 12. novembra, na program rokovania vlády sa tento bod dostal náhle.
To, čo bolo včera nemysliteľné, je dnes výnimkou, zajtra nevzbudzuje pozornosť a o dva dni sa stáva pravidlom.
Autor je riaditeľom Ústavu štátu a práva SAV v. v. i.
Skrátené legislatívne konanie je v slovenskom práve upravené už od roku 1996 v Rokovacom poriadku Národnej rady SR. Zákon stanovuje, že je prípustné za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti štátu, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Tento spôsob prijímania zákonov má parlamentu umožniť rýchlo reagovať na skutočne neodkladné situácie. Jeho použitie sa viaže na splnenie stanovených podmienok.
V demokratickom právnom štáte by malo byť výnimočné nielen podľa zákona, ale aj v praxi. Ak sa z neho stane bežný nástroj vládnutia, stráca sa jeho pôvodný zmysel – a spolu s ním aj ochrana, ktorú riadny legislatívny proces poskytuje opozícii, verejnosti a napokon aj samotným adresátom práva.
Dušan Kováčik v momente, keď ho v máji 2022 priamo z Najvyššieho súdu brali do väzenia. Od minulého leta je doma vďaka Borisovi Suskovi. Foto N – Tomáš Benedikovič
Dovolací senát Najvyššieho súdu spochybnil dvoch sudcov, ktorí rozhodovali o Dušanovi Kováčikovi. Policajtovi Pavlovi Ďurkovi vyčíta aj súkromnú komunikáciu a poznámku o harpúnach.
Dušan Kováčik má predčasné Vianoce. Najvyšší súd vo štvrtok rozhodol o dovolaní v jeho korupčnej kauze tak, že má šancu dosiahnuť, že sa už do väznice nevráti.
Prípad sa musí znova otvoriť a posúdiť, či je Kováčik vinný alebo nie. Ak by ho aj opätovne odsúdili, vládna koalícia medzičasom znížila tresty za korupciu, čo nahráva bývalému špeciálnemu prokurátorovi.
Päťčlenný dovolací senát Najvyššieho súdu prakticky celý prípad spochybnil, zrušil odsudzujúce rozsudky Špecializovaného trestného súdu aj Najvyššieho súdu.
Celé sa to udialo po tom, ako minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru v auguste 2024 nečakane vstúpil do Kováčikovej kauzy a podal dovolanie v jeho prospech. Zároveň rozhodol, že bývalý špeciálny prokurátor pôjde z väznice domov, kým sa to neuzavrie.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka. Foto N – Vladimír Šimíček
Iveta Kopčová od roku 2013 zodpovedala za chod Krajskej prokuratúry v Bratislave. Dohliadala teda aj na to, aby jej kolegovia nespôsobovali prieťahy v konaniach. V tom čase však už približne rok až dva ležali v pracovnej skrini Ivety Kopčovej dva spisy bez akéhokoľvek povšimnutia tejto prokurátorky.
Išlo o prípad úverového podvodu, z ktorého bol podozrivý Lórant Kósa, kamarát niekdajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. V druhom prípade išlo o spreneveru. Vyšetrovateľ navrhol podať prokurátorke obžalobu v oboch prípadoch, no ona nekonala.
Tvrdí, že nevedel, komu dával rozhovor, ani že bol článok platený.
Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)
V čase, keď sa Právnická fakulta UK uchádza o dotáciu z miliónovej výzvy ministerstva spravodlivosti, sa v dvoch denníkoch, ktoré vlastní finančná skupina Penta, objavil platený rozhovor s dekanom fakulty Eduardom Burdom.
Nepodpísaný rozhovor, označený ako „PR článok“, zverejnili vo štvrtok na svojom webe Nový Čas a Plus 1 deň s titulkom Úrad na ochranu oznamovateľov nemal vôbec o čurillovcoch rozhodovať.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
