- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 1601
aktuality.sk | aktuality
Ilustračné foto: Internet
Pred niekoľkými týždňami predniesla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen jeden z najdôležitejších prejavov roka, v ktorom upozornila na problém bezpečnosti detí na internete. Téma, ktorá vyvoláva rastúce obavy medzi rodičmi na celom kontinente, sa začína riešiť na najvyšších miestach a výsledkom by mohlo byť zavedenie vekových obmedzení na sociálne siete.
Ursula von der Leyen, v súkromí matka siedmich detí, prehovorila nielen ako politička, ale aj ako osoba, ktorá rozumie rodičovským obavám z vplyvu digitálneho sveta na mládež. Poukázala na rastúce hrozby spojené s digitálnym priestorom, vrátane kyberšikany, prístupu k pornografickému obsahu a pôsobenia algoritmov, ktoré u mladých používateľov vytvárajú závislosť. V jej slovách jasne zaznela starosť o budúcnosť najmladších. „Rodičia, nie algoritmy, by mali vychovávať naše deti. Ich hlas musí byť vypočutý," zdôraznila Ursula von der Leyen počas prejavu.
Konkrétne kroky môžu byť podniknuté už čoskoro. Šéfka Európskej komisie oznámila, že do konca roka bude zriadený panel odborníkov zodpovedný za hodnotenie možných riešení na obmedzenie prístupu detí na sociálne siete. Európska komisia chce dôkladne preskúmať skúsenosti Austrálie, kde sa pracuje na podobných reguláciách.
Výrok predsedníčky Komisie zdôraznil prioritu, ktorou je budovanie bezpečnej Európy pre najmladších. „Pokiaľ ide o bezpečnosť najmladších na internete, Európa stojí na strane rodičov, nie ziskov," dodala a poukázala na to, že právne riešenia by mohli vychádzať z obmedzení podobných tým, ktoré platia pre alkohol alebo cigarety.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 1675
domov.sme.sk | Peter Kováč
Minister spravodlivosti Boris Susko. (Zdroj: SME/Marko Erd)
BRATISLAVA. Keď na jar nechal Najvyšší súd extrémistu a internetového agresora Daniela Bombica na slobode pod podmienkou, že nebude šíriť nenávistné prejavy, dohliadať na neho mala probačná úradníčka z bratislavského mestského súdu.
Raz do mesiaca sa u nej musel hlásiť, mala sledovať, či vedie riadny život, a najmä či dodržiava stanovené obmedzenia. Okrem zákazu ciest do zahraničia išlo najmä o jeho aktivitu na sociálnych sieťach.
Až po zásahu prokuratúry sa otázka väzby opäť dostala pred Najvyšší súd a ten zasiahol. Bombic je vo väzbe až dodnes a čaká na začiatok súdneho procesu.
- Podrobnosti
- Administrátor
- ZOJ
- 2177
ZOJ | Katarína Javorčíková
Žalobca nemôže zároveň ovládať toho kto je sudcom.
Harabinove praktiky sa vracajú zadnými dverami.
Justícia má chrániť občanov, nie mocných.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 1809
ta3.com | Martin Linhart
Návrat do čias Harabina. Takto opozícia kritizuje novinky, ktorými chce minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) zmeniť trestanie neporiadnych sudcov. Doteraz mali hlavné slovo sudcovia Najvyššieho správneho súdu SR. S tým bude koniec. Exministerka Mária Kolíková (SaS) to považuje za odvetu, pretože nerozhodujú podľa predstáv vládnej koalície.
Sudca Juraj Kliment na Najvyššom súde rozhodoval o zvučných menách. Premiér Fico ho na tlačovkách vyzliekal z talára. Sen mu chcel splniť minister Susko, sudcu poslal pred disciplinárku. Nič z toho ale nebolo.
O disciplinárkach aktuálne rozhoduje Najvyšší správny súd. Väčšinu v senátoch majú jeho sudcovia. Ministerstvo spravodlivosti to chce teraz zmeniť, z Najvyššieho správneho súdu bude len predseda senátu.
Suskova zmena počíta s tým, že päťčlenné senáty nahradia na prvom stupni rozhodovania trojčlenné. A väčšinu v senáte budú mať členovia z databáz, ktoré volí súdna rada.
Na zmenu nevidia dôvod
Najvyšší správny súd na zmenu nevidí dôvod. Argumentuje štatistikov, za 4 roky svojej existencie rozhodol vyše 200 disciplinárok. So sťažnosťou na Ústavnom súde uspeli piati potrestaní.
„Doterajšia platná zákonná úprava disciplinárneho súdneho konania na Najvyššom správnom súde SR bola disciplinárnymi senátmi aplikovaná v náležitej kvalite a rýchlosti konania.“ vyplýva zo stanoviska Najvyššieho súdu.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 1838
aktuality.sk | Martin Turček
Štefan Harabin a Monika Jankovská - majetkové priznania z éry, kedy boli sudcami, odhalili verejnosti nové skutočnosti
Štefan Harabin za rok ušetril viac ako zarobil. Jeho syn a rovnako tak sudca Branislav Harabin v rovnakom roku dostal šesťciferný dar. Monika Jankovská dostala 100-tisícový dar. To všetko sú prípady podozrení, aké novinári verejnosti už neprinesú.
Z majetkových priznaní sudcov totiž zmizli údaje o hodnote ich majetku, teda o kúpnych cenách ich nehnuteľností či výške úspor. Až doteraz pritom platilo, že verejné majetkové priznania sudcov boli najpodrobnejšie spomedzi všetkých funkcionárov.
Súdna rada však pre útoky na majetky sudcov rozhodla, že tieto informácie nebudú verejné. Robí tak prvýkrát od roku 2007, odkedy bývali dostupné na webe. Po novom už budú dostupné len kontrolným komisiám a v prípade potreby orgánom činným v trestnom konaní.