Na odporúčaní o rovnoprávnosti osôb s intersexuálnymi znakmi je pikantné to, že bolo aprobované naším ministerstvom iba niekoľko dní po schválení zmeny ústavy.
Ján Mazák - Autor je bývalý predseda Ústavného súdu a emeritný generálny advokát Súdneho dvora EÚ.
Prvým novembrovým dňom sa začína účinnosť ústavného zákona č. 255/2025 Z. z., teda novely ústavy. Medzitým sa však stala udalosť, ktorú vnímam ako dosť rozpačitý „uvítací moment".
Je ňou prijatie odporúčania Výboru ministrov členským štátom Rady Európy o rovnoprávnosti osôb s intersexuálnymi znakmi CM/Rec(2025)7. Prijali ho 7. októbra na zasadnutí zástupcov ministrov.
Takéto a podobné odporúčania sa zväčša stretávajú len s bežnou pozornosťou štátov, ktoré sa podieľali na ich prijatí. Spravidla nasledujú úvahy o tom, ako a v akom rozsahu ich zapracovať do právneho poriadku.
Na výročnom zasadnutí delegátov Soudcovské unie Českej republiky dňa 17.10.2025 vystúpil s príhovorom člen ZOJ Anton Jaček, ktorý je aj čestným členom únie.
Na úvod sa aj mne patrí poďakovať za pozvanie a možnosť vystúpiť na vašom 35. zhromaždení
delegátov Soudcovské unie ČR v Mikulove.
Ako čestný člen SÚ ČR sledujem situáciu v Českej republike a samozrejme hlavne v justícii.
Teším sa z rozhodnutia vášho ústavného súdu, ktorý negoval rozhodnutie politickej moci o platových reštrikciách v súvislosti s finančným ohodnotením sudcov. Nepochyboval som, že takéto rozhodnutie bude vydané vzhľadom na judikatúru nielen českého, ale aj slovenského ústavného súdu a nakoniec aj európskej judikatúry. Aj na Slovensku máme historické skúsenosti a je to nekonečný príbeh, v ktorom sudcovia musia byť stále v strehu a navzájom sa podporovať nielen v európskom, ale aj celosvetovom kontexte. Tento rok naši politici v rámci konsolidácie štátnych financií zvýšili na Slovensku odvody do zdravotného poistenia plošne o 1 percento, čo sa dotkne samozrejme aj sudcov. Je to sofistikovanejší spôsob a samozrejme aj medzi sudcami je diskusia, či by bolo jej napadnutie na ústavnom súde úspešné.
Zasadnutie Súdnej rady SR. (Zdroj: SME/Jozef Jakubčo)
Uznesenie hovorí o hraniciach kritiky.
Súdna rada sa ani na utorkovom zasadnutí neohradila proti zámeru zrušiť Špecializovaný trestný súd na základe rozhodovania o internetovom agresorovi Danielovi Bombicovi, ktoré sa nepáči niektorým politikom.
Tento zámer prezentoval minister obrany Robert Kaliňák zo Smeru začiatkom októbra, keď v televízii Joj 24 označil Bombicov pobyt vo väzbe za jeden z najškandalóznejších.
„Ak takto špecializovaný súd rozhoduje pod tlakom médií v prospech ich názoru, tak sa treba zamyslieť, či je vôbec produktívnou zložkou súdneho systému,“ povedal Kaliňák. Bombica zastupuje advokátska kancelária Kallan Legal, ktorú minister zakladal a dodnes ju spoluvlastní.
Bombica pritom do väzby zobral Najvyšší súd a špecializovaný súd až neskôr vstúpil do rozhodovania pri predlžovaní lehoty väzby.
Šéfka Súdnej rady Marcela Kosová zaradila bod týkajúci sa týchto výrokov po otázkach denníka SME. Denník sa pýtal aj na jej postoj k vyhrážkam, ktoré sudcom rozhodujúcim o Bombicovi adresoval vloger Filip Sulík vystupujúci na sociálnych sieťach ako Fiki Sulík. Ide o syna čestného predsedu SaS Richarda Sulíka. Sulík mladší sa stretáva aj s europoslancom za Smer a šéfom Ficových poradcov Erikom Kaliňákom.
Téme sa venovala Súdna rada v utorok asi hodinu a pol, no väčšina diskusie sa napokon týkala médií či mimovládnych organizácií. Práve tie upozornili na to, že v minulosti sa Kosová s kolegami venovali aj menej rezonujúcim výrokom, no tentoraz mlčia.
Šéfka rady Kosová vyhlásila, že Kaliňákove výroky pôvodne vôbec nepostrehla.
Kto sme, prečo sme „Za otvorenú justíciu“ a čo chceme
Kto sme
Sme združenie aktívnych a emeritných sudcov Slovenskej republiky, ktorých cieľom je transparentné, spravodlivé a otvorené súdnictvo. Vznikli sme v roku 2009 ako neformálna a nezávislá sudcovská iniciatíva a dnes sme združením podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Naďalej zostávame nezávislými od politických a mocenských vplyvov.
Na Slovensku sa chystajú veľké zmeny, ktoré ovplyvnia rodiny s deťmi, ale aj rodiča, ktorý dieťa vychováva sám. Ministerstvo spravodlivosti pripravuje nový Občiansky zákonník, ktorý má nahradiť viac ako 60 rokov starý zákon z roku 1964. Ten už podľa rezortu nezodpovedá aktuálnym spoločenským podmienkam ani potrebám modernej rodiny.
Nový zákonník prinesie viaceré zmeny v oblasti rodinného práva. Zvýši sa minimálne výživné na dieťa a zároveň sa zavedie nový mimoriadny príspevok, ktorý by mal pomôcť rodičom v ťažkých životných situáciách. Cieľom týchto úprav je posilniť ochranu detí a zabezpečiť im stabilnejšie finančné zázemie.
Zmeny v zákonoch prinesú vyššie výživné
Nová legislatíva má priniesť spravodlivé podmienky pre všetkých a finančnú istotu pre rodičov a ich deti. Zvýši sa minimálne výživné, aby lepšie vyhovovalo reálnym životným potrebám. Cieľom týchto zmien je lepšie chrániť deti a uľahčiť rodičom zvládanie finančných nákladov, ktoré sú spojené s ich výchovou, informuje rezort v dôvodovej správe.
Hlavným cieľom nového návrhu zákona je modernizovať a zjednodušiť súkromné právo.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
