Zmena môže znamenať kolaps jedného z najrozsiahlejších drogových prípadov v nedávnej histórii.
Koalícia tesne pred koncom minulého roka výrazne obmedzila inštitút takzvaných spolupracujúcich obvinených, inak nazývaných „kajúcnici“. Podľa novely Trestného zákona sa už nesmú použiť dôkazy získané od kajúcnikov, ktorí v akomkoľvek trestnom konaní nevypovedali pravdivo, alebo neuviedli všetky podstatné skutočnosti.
Koalícia popiera, že by zmenu ušila na mieru napríklad Tiborovi Gašparovi, ktorý sa má postaviť pred súd, a svedčia proti nemu aj práve takíto kajúcnici. „Nám tá novela nerieši situáciu osobne. To nie je nejaký osobný záujem. My sme svoje prípady ustáli, ale musíme na to upozorňovať vo vzťahu k bežným občanom,“ obraňoval novelu ešte včera na Úrade vlády počas tlačovej besedy s Robertom Ficom advokát a premiérov poradca Marek Para.
Špecializovaný trestný súd (ŠTS) sa však včera obrátil na Ústavný súd s podaním, v ktorom novelu Trestného zákona napáda. Tvrdí, že je v rozpore s Ústavou i Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd upozorňuje, že zmena môže znamenať kolaps jedného z najrozsiahlejších drogových prípadov v nedávnej histórii. Ide o takzvanú kauzu Krone 2.
Ide o kauzu medzinárodnej zločineckej skupiny, ktorá obchodovala s tonami hašišu a stovkami kilogramov kokaínu. Nová úprava súdu znemožňuje vyhodnotiť kľúčovú výpoveď svedka a núti ho na ňu neprihliadať.
Štefan Harabin na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku 25. 3. 2024 Zdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk
„Rusko nie je agresor,“ povedal podľa Harabina Najvyšší súd.
Minulotýždňové rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý definitívne oslobodil Štefana Harabina v kauze jeho schvaľovania ruskej agresie proti Ukrajine, vyvolalo vlnu nadšenia v prostredí slovenskej dezinfoscény.
Skutočnosť, že bývalý minister spravodlivosti sa podľa súdu nedopustil žiadneho trestného činu, je len jedným z dôvodov pre radosť, ktorá prepukla v tábore Harabinových prívržencov.
Tým druhým je ich presvedčenie, že slovenský Najvyšší súd svojím verdiktom v podstate vyhlásil, že Rusko nie je žiadnym agresorom. Rozhodnutie súdu takto interpretuje aj samotný Harabin, je to však v príkrom rozpore s tým, čo senát Najvyššieho súdu skutočne povedal.
Aj v Prešovskom samosprávnom kraji volili v roku 2022 poslancov tak, že rozdiel vo váhe hlasu voličov bol veľký. (zdroj: FB PSK)
Obecné a župné voľby sa konajú už dekády v rozpore s vôbec prvým článkom ústavy: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“
Deje sa tak napriek rozhodnutiam Ústavného súdu, odporúčaniam Benátskej komisie či Výboru OSN pre ľudské práva. Problém trvá hneď od vzniku Slovenskej republiky, teda už 33 rokov. Najbližšie voľby do samospráv obcí a žúp sa budú konať o desať mesiacov.
Ešte v roku 1999 sa občan Rožňavy István Mátyus chcel stať poslancom mesta. Od počiatku nemal rovnaké šance na zvolenie, tak ako niektorí ďalší kandidáti. V jeho volebnom obvode mu na zvolenie nestačilo 346 hlasov, ktoré získal, v susednom obvode kandidátovi stačilo 47 hlasov a bol zvolený.
Andrej Danko s Danielom BombicomZdroj: Facebook/Andrej Danko
Je to zákon šitý na mieru pre Daniela Bombica? Trojica koaličných poslancov predložila návrh, ktorý by stíhanému extrémistovi mohol teoreticky otvoriť dvere na slobodu. Novela Trestného zákona ruší väzenie za hajlovanie či šírenie nacistických symbolov a zavádza len mierne tresty.
Len pred pár týždňami koalícia pretlačila cez parlament nový trestný čin, podľa ktorého môžu skončiť vo väzení ľudia, kritizujúci Benešove dekréty. V base tak môže skončiť napríklad aj líder opozície Michal Šimečka, ktorého hnutie upozorňovalo na to, že dekréty doteraz umožňujú konfiškovanie majetkov Maďarom žijúcim na Slovensku.
Teraz dala do Národnej rady koalícia nový zákon. Ten môže pomôcť extrémistovi Danielovi Bombicovi vyhnúť sa väzeniu. Kým pri vyjadreniach proti Benešovým dekrétom chce koalícia posielať ľudí do väzenia, za popieranie holokaustu už nebude hroziť žiadne väzenie.
Poslanci SNS totiž do parlamentu predložili návrh zmeny Trestného zákona, ktorý takmer úplne zastavuje trestanie väzením všetky extrémistické trestné činy, akými sú hajlovanie či schvaľovanie holokaustu.
Koniec trestania za tričká s hákovým krížom
Dagmar Kramplová, Adam Lučanský a Milan Garaj do parlamentu predložili návrh, ktorý úplne mení trestanie extrémizmu na Slovensku. Ak by zmeny prešli v navrhovanej podobe, zo zákona by úplne zmizli niektoré trestné činy a pri ďalších by sa sadzby znížili natoľko, že by páchateľom hrozili maximálne podmienečné tresty či pokuty.
Schválenou novelou Trestného poriadku sa zakazuje použiť dôkaz získaný od osoby, ktorej boli poskytnuté benefity a ktorá nevypovedala pravdivo alebo úplne. Tým sa popiera jedna zo základných zásad trestného procesu - zásada, že súd je oprávnený hodnotiť každý dôkaz podľa svojho presvedčenia, ktorá tvorila súčasť nášho trestného procesu minimálne 125 rokov.
Mrzí nás, že k tomuto hrubému zásahu do ústavných zásad výkonu sudcovskej úlohy nebolo počuť verejné stanovisko Súdnej rady SR ako ústavného orgánu sudcovskej legitimity. Vyzývame preto predsedníčku súdnej rady, aby využila svoje oprávnenie podľa čl. 130 ods. 1 pism. g) ústavy a podala ústavnému súdu návrh na preskúmanie, či je táto úprava, hrubo zasahujúca do výkonu súdnictva, v súlade s ústavou a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.