- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 505
Marcela Kosová, predsedníčka Súdnej rady SR. (Zdroj: SITA)
domov.sme.sk | Peter Kováč
BRATISLAVA. Súdna rada sa v minulosti zaoberala napríklad výrokmi herca Roberta Rotha na protivládnom proteste či komentárom šéfredaktora denníka.
Osobitnú tlačovú besedu, dosiaľ jedinú, zvolala jej predsedníčka Marcela Kosová začiatkom apríla k názorovému podcastu denníka SME Dobré ráno sobota.
Súvisiaci článok Bombic sa v zamietnutej 363 bránil aj tým, že ukazoval len satanistické gesto
Spravil tak, keď komentoval väzbu obžalovaného internetového agresora Daniela Bombica, ktorého zastupuje jeho vlastná advokátska kancelária Kallan Legal, konkrétne ministrov spoločník David Lindtner, zároveň poradca premiéra Roberta Fica.
Kaliňák označil Bombicov pobyt vo väzbe za jeden z najškandalóznejších.
"Ak takto špecializovaný súd rozhoduje pod tlakom médií v prospech ich názoru, tak sa treba zamyslieť, či je vôbec produktívnou zložkou súdneho systému,“ povedal Kaliňák.
Extrémistu Bombica sa týka aj výrok vlogera Filipa Sulíka, ktorý vystupuje na sociálnych sieťach ako Fiki Sulík. Ide o syna čestného predsedu SaS Richarda Sulíka, ktorý sa stretáva aj s europoslancom Smeru a šéfom Ficových poradocov Erikom Kaliňákom.
"Každý sudca a prokurátor, ktorý sa podieľal na väzobnom stíhaní Bombica, Magáta a ostatných, ktorí boli neprávom zbavení svojich základných ľudských práv, sa jedného dňa ocitne na lavici obžalovaných, a bude sa zodpovedať za svoje činy," napísal Filip Sulík v nedeľu na sieti telegram. Nemá vraj "inú misiu v živote", a spraví pre to všetko, čo bude v jeho silách.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 513
Daniel Šváby. Foto N – Tomáš Benedikovič
dennikn.sk | Dušan Mikušovič
Daniel Šváby (74) pôsobil v rokoch 2000 až 2004 ako sudca Ústavného súdu, potom do roku 2009 na dnešnom Všeobecnom súde Európskej únie a v rokoch 2009 až 2021 bol sudcom Súdneho dvora EÚ.
V rozhovore hovorí:
- prečo považuje novelu ústavy za vážny problém;
- čo bude znamenať pre vzťah Slovenska a EÚ;
- ako novela zmení život transrodovým ľuďom
- aj čo bude znamenať pre školy a rodičov.
Budeme hovoriť o novele ústavy, ktorú pred niekoľkými dňami prijal slovenský parlament. Zaskočilo vás, že novela vôbec prešla?
Áno aj nie. Zaskočilo ma to, samozrejme, lebo hlasovanie sa pripravovalo prakticky od júna a chýbali dva hlasy. Ale dalo sa očakávať, že sa niektorí z poslancov môžu zlomiť. Veriaci poslanec má vždy dilemu, do akej miery sa postaviť za hodnoty, ktoré sú v novele, a do akej miery zohľadniť, aké konzekvencie to môže mať – to znamená vo vzťahu k hodnotám, ktoré máme v rámci Európskej únie. Jeden rozmer je viac intelektuálny, druhý viac citový, vnútorný. A to je vždy problém, keď taká dilema nastane. Keď vám zazvoní telefón alebo je tam presviedčanie, že je to dobrá vec, tak môžete podľahnúť.
Najmä ak sa angažujú také autority, ako sú biskupi a arcibiskupi.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 560
Lenka Příplatová je skeptička z Českého klubu skeptikov Sisyfos a evolučná biologička.
Foto – archív L. Příplatovej/Sisyfos
dennikn.sk | Otakar Horák
„Pohlavie je arbitrárna kategória," vraví v rozhovore česká evolučná biologička Lenka Příplatová. Na novele ústavy, ktorá uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy, nevidí vedkyňa nič pozitívne.
Podľa nej ide len o politické gesto, ako LGBTI+ ľudí vymazať. „Ale osoby, ktoré majú neštandardný rod, neštandardne prejavujú svoju identitu alebo majú neštandardné biologické pohlavie, nezmiznú. Na tom sa nič nezmení. Budú tu stále, len sa budú cítiť oveľa horšie."
Novelu ústavy prirovnala Příplatová k predstavám o typickom Kenovi a typickej Barbie, ktoré nezachytávajú celú pestrosť ľudskej sexuality a vylučujú z nej mnoho osôb, ktoré do týchto škatuliek nezapadajú. „Z môjho hľadiska je to, akoby sme ústavne zakázali dážď. Alebo sme si definovali, že jediné zrážky, ktoré smú padať, sú dážď a sneh. Ale krúpy či mrznúci dážď so snehom nemôžu existovať. Zmení sa tým realita? Nezmení. Bude to mať vplyv na to, čo bude padať z neba? Nie."
V rozhovore sme sa pýtali aj na to:
- či príroda pripúšťa odchýlky aj v prípade iných živočíšnych druhov, čo sa týka pohlavia;
- ako biologické a sociálne faktory spolu ovplyvňujú formovanie sexuálnej identity človeka;
- s koľkými rodmi veda pracuje a prečo sa rodová identita niektorých osôb nezhoduje s pohlavím, ktoré sa im priradilo pri narodení.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 645
aktuality.sk | aktuality
Ilustračné foto: Internet
Pred niekoľkými týždňami predniesla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen jeden z najdôležitejších prejavov roka, v ktorom upozornila na problém bezpečnosti detí na internete. Téma, ktorá vyvoláva rastúce obavy medzi rodičmi na celom kontinente, sa začína riešiť na najvyšších miestach a výsledkom by mohlo byť zavedenie vekových obmedzení na sociálne siete.
Ursula von der Leyen, v súkromí matka siedmich detí, prehovorila nielen ako politička, ale aj ako osoba, ktorá rozumie rodičovským obavám z vplyvu digitálneho sveta na mládež. Poukázala na rastúce hrozby spojené s digitálnym priestorom, vrátane kyberšikany, prístupu k pornografickému obsahu a pôsobenia algoritmov, ktoré u mladých používateľov vytvárajú závislosť. V jej slovách jasne zaznela starosť o budúcnosť najmladších. „Rodičia, nie algoritmy, by mali vychovávať naše deti. Ich hlas musí byť vypočutý," zdôraznila Ursula von der Leyen počas prejavu.
Konkrétne kroky môžu byť podniknuté už čoskoro. Šéfka Európskej komisie oznámila, že do konca roka bude zriadený panel odborníkov zodpovedný za hodnotenie možných riešení na obmedzenie prístupu detí na sociálne siete. Európska komisia chce dôkladne preskúmať skúsenosti Austrálie, kde sa pracuje na podobných reguláciách.
Výrok predsedníčky Komisie zdôraznil prioritu, ktorou je budovanie bezpečnej Európy pre najmladších. „Pokiaľ ide o bezpečnosť najmladších na internete, Európa stojí na strane rodičov, nie ziskov," dodala a poukázala na to, že právne riešenia by mohli vychádzať z obmedzení podobných tým, ktoré platia pre alkohol alebo cigarety.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 770
domov.sme.sk | Peter Kováč
Minister spravodlivosti Boris Susko. (Zdroj: SME/Marko Erd)
BRATISLAVA. Keď na jar nechal Najvyšší súd extrémistu a internetového agresora Daniela Bombica na slobode pod podmienkou, že nebude šíriť nenávistné prejavy, dohliadať na neho mala probačná úradníčka z bratislavského mestského súdu.
Raz do mesiaca sa u nej musel hlásiť, mala sledovať, či vedie riadny život, a najmä či dodržiava stanovené obmedzenia. Okrem zákazu ciest do zahraničia išlo najmä o jeho aktivitu na sociálnych sieťach.
Až po zásahu prokuratúry sa otázka väzby opäť dostala pred Najvyšší súd a ten zasiahol. Bombic je vo väzbe až dodnes a čaká na začiatok súdneho procesu.