1. Sudcovia volajú o pomoc, Ústavný súd by už mal zasiahnuť. 2. Fico sa odstrihol od demokratických postupov – príklad Žilinka. 3. Epsteinove obete spojili PS s SNS.
1. Sudcovia volajú o pomoc, Ústavný súd by už mal zasiahnuť
Vládna koalícia Roberta Fica je bezpečnostnou hrozbou pre Slovensko. Nielen tým, čo sama pácha, ale aj tým, akých mafiánov zachraňuje, kým ratuje pred zákonmi vlastných ľudí.
Od minulého týždňa je vďaka strane Demokrati známe, že novela Trestného poriadku, ktorá dramaticky obmedzila využívanie spolupracujúcich obvinených, funguje presne tak, ako varovali jej kritici. Okrem obžalovaných Gašpara, Brhela či Bödöra pomáha aj tradičnej mafii a páchateľom najzávažnejších skutkov organizovanej kriminality. Konkrétne aj pašerákom drog.
O aký vážny prípad ide, sa ukázalo teraz, keď Denník SME zverejnil obsah podania na Ústavný súd, ktoré napísal sudca špeciálneho súdu Milan Cisarik. Práve on pojednáva kauzu Krone 2, v ktorej je od júna 2023 stíhaný nebezpečný drogový gang.
Združenie sudcov Za otvorenú justíciu (ZOJ) ostro kritizuje navrhované zmeny v Trestnom zákone. Trestný čin ohýbania práva žiadajú úplne zrušiť. Varujú, že nové pravidlá by z niektorých sudcov urobili nedotknuteľnú elitu.
Trestný čin ohýbania práva, ktorý je v slovenskom právnom poriadku od roku 2021, sa v praxi neosvedčil a mal by byť zrušený. Tvrdí to Združenie sudcov Za otvorenú justíciu (ZOJ), ktoré zároveň upozorňuje na nebezpečné dopady pripravovanej novely. Tá by podľa nich mohla viesť k tzv. sudcovskému korporativizmu – teda k vzájomnému krytiu sudcov.
Zmena môže znamenať kolaps jedného z najrozsiahlejších drogových prípadov v nedávnej histórii.
Koalícia tesne pred koncom minulého roka výrazne obmedzila inštitút takzvaných spolupracujúcich obvinených, inak nazývaných „kajúcnici“. Podľa novely Trestného zákona sa už nesmú použiť dôkazy získané od kajúcnikov, ktorí v akomkoľvek trestnom konaní nevypovedali pravdivo, alebo neuviedli všetky podstatné skutočnosti.
Koalícia popiera, že by zmenu ušila na mieru napríklad Tiborovi Gašparovi, ktorý sa má postaviť pred súd, a svedčia proti nemu aj práve takíto kajúcnici. „Nám tá novela nerieši situáciu osobne. To nie je nejaký osobný záujem. My sme svoje prípady ustáli, ale musíme na to upozorňovať vo vzťahu k bežným občanom,“ obraňoval novelu ešte včera na Úrade vlády počas tlačovej besedy s Robertom Ficom advokát a premiérov poradca Marek Para.
Špecializovaný trestný súd (ŠTS) sa však včera obrátil na Ústavný súd s podaním, v ktorom novelu Trestného zákona napáda. Tvrdí, že je v rozpore s Ústavou i Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd upozorňuje, že zmena môže znamenať kolaps jedného z najrozsiahlejších drogových prípadov v nedávnej histórii. Ide o takzvanú kauzu Krone 2.
Ide o kauzu medzinárodnej zločineckej skupiny, ktorá obchodovala s tonami hašišu a stovkami kilogramov kokaínu. Nová úprava súdu znemožňuje vyhodnotiť kľúčovú výpoveď svedka a núti ho na ňu neprihliadať.
Štefan Harabin na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku 25. 3. 2024 Zdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk
„Rusko nie je agresor,“ povedal podľa Harabina Najvyšší súd.
Minulotýždňové rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý definitívne oslobodil Štefana Harabina v kauze jeho schvaľovania ruskej agresie proti Ukrajine, vyvolalo vlnu nadšenia v prostredí slovenskej dezinfoscény.
Skutočnosť, že bývalý minister spravodlivosti sa podľa súdu nedopustil žiadneho trestného činu, je len jedným z dôvodov pre radosť, ktorá prepukla v tábore Harabinových prívržencov.
Tým druhým je ich presvedčenie, že slovenský Najvyšší súd svojím verdiktom v podstate vyhlásil, že Rusko nie je žiadnym agresorom. Rozhodnutie súdu takto interpretuje aj samotný Harabin, je to však v príkrom rozpore s tým, čo senát Najvyššieho súdu skutočne povedal.
Aj v Prešovskom samosprávnom kraji volili v roku 2022 poslancov tak, že rozdiel vo váhe hlasu voličov bol veľký. (zdroj: FB PSK)
Obecné a župné voľby sa konajú už dekády v rozpore s vôbec prvým článkom ústavy: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“
Deje sa tak napriek rozhodnutiam Ústavného súdu, odporúčaniam Benátskej komisie či Výboru OSN pre ľudské práva. Problém trvá hneď od vzniku Slovenskej republiky, teda už 33 rokov. Najbližšie voľby do samospráv obcí a žúp sa budú konať o desať mesiacov.
Ešte v roku 1999 sa občan Rožňavy István Mátyus chcel stať poslancom mesta. Od počiatku nemal rovnaké šance na zvolenie, tak ako niektorí ďalší kandidáti. V jeho volebnom obvode mu na zvolenie nestačilo 346 hlasov, ktoré získal, v susednom obvode kandidátovi stačilo 47 hlasov a bol zvolený.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
