dennikn.sk | Ján Mazák

Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor je bývalý predseda Ústavného súdu a emeritný generálny advokát Súdneho dvora EÚ

Váhajú, testujú alebo už rovno pripravujú legislatívne riešenie postavenia Špecializovaného trestného súdu?

Rozhojnili sa politické návrhy na zrušenie Špecializovaného trestného súdu.

Poslanec Roman Michelko sa nechal opakovane počuť. To, čo si robia tie súdy (všetky?), to je neslýchané, naozaj, toto už je nonsens. V dôsledku práva na zákonného sudcu bude extrémne ťažké zrušiť Špecializovaný trestný súd, ale je to chorý prvok v justícii. Zrušenie tohto súdu je nevyhnutný krok na nápravu pokrivenej justície a na zabránenie, aby sa väzba stala nástrojom politického umlčania.

Minister obrany Robert Kaliňák hovoril o nerešpektovaní ústavy zo strany Špecializovaného trestného súdu (ŠTS). ŠTS vraj zásadne obchádza všetky rozhodnutia Ústavného súdu... riziko tu existuje a naďalej niektoré väzby ŠTS predlžuje len preto, pretože sa bojí mediálneho tlaku alebo možno opozičných poslankýň a poslancov.

Minister spravodlivosti sa priklonil k týmto hodnoteniam. Ako občan vidí v rozhodovaní Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) nebezpečný návrat k praktikám, ktoré považuje za prejav selektívnej justície. Väzba nahrádza trest, čo je škandalózne.

Europoslanec Ľuboš Blaha takisto nezaváhal. Vôľu vlády komplikujú „progresivistické chobotnice a mafie" v polícii, prokuratúre či v súdnictve. „My to nevieme nijako ovplyvniť. To nie je ako za socializmu, že veci sa dali nejako ovplyvniť veľmi ráznym spôsobom." Kaliňákove slová o rušení špecializovaného súdu podporil po televíznej diskusii, keď hovoril o „súdnej chobotnici na špecializovanom súde".

Čítať ďalej...

ta3.com | TASR

Skóre Slovenskej republiky v najnovšom indexe právneho štátu medzinárodnej organizácie World Justice Project (WJP) kleslo medziročne o 2,3 percenta a v rebríčku 143 krajín sa umiestnila celkovo na 36. mieste. Agentúra o tom informuje podľa správ magazínu Politico a tlačovej správy WJP.

Foto: Profimedia

 

Úpadok právneho štátu sa zrýchľuje

Celosvetový úpadok právneho štátu sa podľa WJP v roku 2025 zrýchlil. Až 68 percent krajín zaznamenalo pokles oproti 57 percentám v minulom roku. Hlavným dôvodom je podľa WJP nárast autoritárskych tendencií vo svete a pokles miery obmedzení vládnych právomocí, nezávislosti súdnictva a občianskej spoločnosti vrátane slobody prejavu a zhromažďovania.

Oslabovanie systémov bŕzd a protiváh (legislatívnych, súdnych a nezávislých auditov) organizácia zaznamenala vo viac ako 60 percentách krajín vo svete. Na prvom mieste rebríčka zostalo Dánsko, na chvoste Venezuela.

Najviac v EÚ kleslo Slovensko

Slovenská republika sa v regióne Európskej únie (EÚ), Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA) a Severnej Ameriky umiestnila na 26. mieste z 31 krajín. Najhoršie dopadli Grécko, Bulharsko a Maďarsko.

Organizácia udelila Slovensku celkové hodnotenie 0,64 z 1, v rámci 27-člennej EÚ však medziročne kleslo najviac - o 0,023 (2,3 percenta). Najhoršie Maďarsko získalo hodnotenie 0,50. Zo susedných krajín získala Ukrajina 0,48 (celosvetovo 90. miesto), Poľsko 0,66 (32. miesto), ČR 0,74 (20. miesto) a Rakúsko 0,79 (12. miesto).

 

Čítajte viac

Eurokomisia zverejnila správu o stave právneho štátu. Slovensko schytalo kritiku, zaostáva v boji s korupciou

 

Za posledný rok zaznamenalo pokles právneho štátu až 22 z 31 krajín v našom regióne, z nich 16 pokračuje v tomto trende od predchádzajúceho roku. Najväčší prepad od začiatku recesie podľa WJP zaznamenalo Rusko. Slovensko podľa organizácie patrí ku krajinám s vysokými príjmami, v tomto rebríčku sa umiestnilo na 36. mieste z 51.

V čom Slovensko upadá

World Justice Project vyčíta Slovensku najmä úpadok v oblastiach obmedzení vládnej moci, otvorenej verejnej správy a základných ľudských práv. Vážne oslabená bola tiež integrita systémov bŕzd a protiváh a občianska spoločnosť. Úpadok zaznamenala miera slobody názoru a prejavu, zhromažďovania a združovania aj občianskej zapojenosti do verejného diania.

Podľa WJP na Slovensku upadá nezávislé súdnictvo v dôsledku prekračovania právomocí výkonnej moci a rastúceho politického zasahovania do justície.

Zo 143 krajín sa Slovensko umiestnilo na 37. mieste v obmedzovaní vládnej moci, na 59. mieste v absencii korupcie, na 27. mieste v oblasti otvorenej verejnej správy, na 33. mieste v základných ľudských právach, na 18. mieste v kategórii poriadok a bezpečnosť, na 40. mieste vo vynucovaní dodržiavania regulácií, na 64. mieste v občianskom súdnictve a na 34. mieste v trestnom súdnictve.

 

 

ta3.com | SITA

Foto: TASR/Pavol Zachar

Predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová kritizuje exministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovu (SaS) za snahu znevažovať postavene súdnej rady. Odkázala jej, že zásahy do rozhodovania súdov je neprípustné aj pre súdnu radu. Kosová poukázala na to, že v posledných rokoch nie je ojedinelé, že politici zneužívajú súdnu moc na dosiahnutie svojich politických cieľov, a v tomto vyniká údajne poslankyňa Kolíková.

Čítať ďalej...

Štefan Harabin  / Zdroj: TASR/Jaroslav Novák

aktuality.sk | Tomáš Kyseľ

V kauze, ktorej korene siahajú do novembra 2020, keď bývalý sudca Štefan Harabin na protestoch vyzýval ľudí, aby si dali dole rúška, padol prvý verdikt.

Niekdajší minister spravodlivosti a neúspešný prezidentský kandidát neuspel so svojou žalobou na ministerstve vnútra a žiadosťou o obrovské odškodné.

Po vyhlásení verdiktu prvostupňového súdu bývalý šéf Najvyššieho súdu neuniesol prehru a spustil spŕšku urážok a obvinení na adresu sudkyne.

V pátraní

Harabin žaloval štát za to, že po ňom polícia v apríli 2021 vyhlásila pátranie. Exsudcu totiž predtým polícia obvinila pre navádzanie ľudí na porušovanie protipandemických opatrení. Harabin si nepreberal úradné zásielky, pretože odmietal nosiť rúška a na poštu ho nepustili. A tak sa dostal do pátrania.

Prečítajte si tiež:

Matúš Šutaj Eštok sa odmietol dohodnúť s Harabinom, budú sa súdiť. Nemôžem nevyhrať, smeje sa exsudca

Čítať ďalej...

0 komentárov