Minister spravodlivosti Boris Susko. (Zdroj: SME/Marko Erd)
BRATISLAVA. Keď na jar nechal Najvyšší súd extrémistu a internetového agresora Daniela Bombica na slobode pod podmienkou, že nebude šíriť nenávistné prejavy, dohliadať na neho mala probačná úradníčka z bratislavského mestského súdu.
Raz do mesiaca sa u nej musel hlásiť, mala sledovať, či vedie riadny život, a najmä či dodržiava stanovené obmedzenia. Okrem zákazu ciest do zahraničia išlo najmä o jeho aktivitu na sociálnych sieťach.
Bombicova rétorika na ruskej sieti telegram bola naďalej plná nenávisti, ale úradníčke to ušlo. Keď sa na to pýtali denníky SME a N, ich otázky postúpila Najvyššiemu súdu, ktorý vydal zákaz. Tvrdila však, že probačný dohľad plní svoj účel.
Až po zásahu prokuratúry sa otázka väzby opäť dostala pred Najvyšší súd a ten zasiahol. Bombic je vo väzbe až dodnes a čaká na začiatok súdneho procesu.
Návrat do čias Harabina. Takto opozícia kritizuje novinky, ktorými chce minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) zmeniť trestanie neporiadnych sudcov. Doteraz mali hlavné slovo sudcovia Najvyššieho správneho súdu SR. S tým bude koniec. Exministerka Mária Kolíková (SaS) to považuje za odvetu, pretože nerozhodujú podľa predstáv vládnej koalície.
Sudca Juraj Kliment na Najvyššom súde rozhodoval o zvučných menách. Premiér Fico ho na tlačovkách vyzliekal z talára. Sen mu chcel splniť minister Susko, sudcu poslal pred disciplinárku. Nič z toho ale nebolo.
O disciplinárkach aktuálne rozhoduje Najvyšší správny súd. Väčšinu v senátoch majú jeho sudcovia. Ministerstvo spravodlivosti to chce teraz zmeniť, z Najvyššieho správneho súdu bude len predseda senátu.
Suskova zmena počíta s tým, že päťčlenné senáty nahradia na prvom stupni rozhodovania trojčlenné. A väčšinu v senáte budú mať členovia z databáz, ktoré volí súdna rada.
Na zmenu nevidia dôvod
Najvyšší správny súd na zmenu nevidí dôvod. Argumentuje štatistikov, za 4 roky svojej existencie rozhodol vyše 200 disciplinárok. So sťažnosťou na Ústavnom súde uspeli piati potrestaní.
„Doterajšia platná zákonná úprava disciplinárneho súdneho konania na Najvyššom správnom súde SR bola disciplinárnymi senátmi aplikovaná v náležitej kvalite a rýchlosti konania.“ vyplýva zo stanoviska Najvyššieho súdu.
Štefan Harabin a Monika Jankovská - majetkové priznania z éry, kedy boli sudcami, odhalili verejnosti nové skutočnosti
Roky boli majetkové priznania sudcov podrobné a mali väčšiu výpovednú hodnotu ako u politikov. Po novom z nich verejnosť najdôležitejšie informácie neuvidí. Súdna rada tak chce chrániť sudcov pred zlodejmi, návrh schválila jednohlasne.
Z majetkových priznaní sudcov totiž zmizli údaje o hodnote ich majetku, teda o kúpnych cenách ich nehnuteľností či výške úspor. Až doteraz pritom platilo, že verejné majetkové priznania sudcov boli najpodrobnejšie spomedzi všetkých funkcionárov.
Súdna rada však pre útoky na majetky sudcov rozhodla, že tieto informácie nebudú verejné. Robí tak prvýkrát od roku 2007, odkedy bývali dostupné na webe. Po novom už budú dostupné len kontrolným komisiám a v prípade potreby orgánom činným v trestnom konaní.
Vláda Slovenskej republiky predložila do Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zmien statusových zákonov sudcov, ktoré sa týkajú aj zákona o Disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Okrem iného vláda v tomto zákone navrhuje zásadne zmeniť spôsob kreovania disciplinárnych senátov rozhodujúcich o previneniach sudcov.
K navrhovanej zmene vláda pristúpila bez toho, aby vysvetlila prečo je potrebná a v čom zlyhal súčasný platný právny stav, podľa ktorého disciplinárne senáty väčšinovo tvoria profesionálni sudcovia Najvyššieho správneho súdu SR a minoritne prísediaci z radov občanov, ktorých volí Súdna rada SR.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.