Právny štát si vyžaduje nezávislé zložky štátnej moci, ktoré navzájom rešpektujú svoje úlohy a udržiavajú sa v rovnováhe. Základným pilierom právneho štátu je nezávislé a nestranné súdnictvo, v ktorom sudcovia bez neprimeraného vplyvu uplatňujú zákony a predpisy prijaté parlamentom a vládou.
Demokratické štáty a spoločnosti si vyžadujú neustálu starostlivosť. Ako sa uvádza vo vyhlásení „Konfrontácia s hrozbami pre právny štát“ z júna 2025, neustála ostražitosť pri identifikovaní hrozieb pre nezávislosť súdnictva a právny štát je nevyhnutná.
Nedávny vývoj a prebiehajúce udalosti pozorované v niektorých členských a pozorovateľských štátoch ENCJ opätovne nabádajú ku konaniu. ENCJ s obavami konštatuje negatívne trendy, ako je tlak na sudcov a dokonca aj zastrašovanie, vrátane pravidelných nepriateľských mediálnych kampaní zo strany politických aktérov v niekoľkých členských štátoch. Takéto kampane, v rôznej miere intenzity, boli nedávno zaznamenané vo Francúzsku, Maďarsku, Moldavsku a Rumunsku.
Súdny dvor Európskej únie v rozsudku sp. zn. C-146/2023 zo dňa 25. februára 2025 na základe návrhov poľských a litovských sudcov na začatie prejudiciálneho konania týkajúceho sa zmrazenia alebo zníženia ich platov prejudikoval, za akých podmienok sa členské štáty môžu odchýliť od pravidiel určujúcich odmeňovanie sudcov bez toho, aby bola porušená zásada nezávislosti sudcov, tým, že sa rozhodnú zvýšiť ich platy v menšom rozsahu, ako stanovuje právna úprava, či dokonca zmraziť alebo znížiť výšku platov sudcov.
Rozsudok si môžete v celom znení prečítať pod týmto linkom:
Vláda sa hlási k ústavnej definícii, podľa ktorej je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Materiálny právny štát nie je hodnotovo neutrálny, naopak, opiera sa o konštitutívne hodnoty demokratickej spoločnosti, akými sú rešpekt k ľudským právam, sloboda, rovnosť, ochrana ľudskej dôstojnosti, spravodlivosť, princíp primeranosti, zákaz zneužitia moci, demokratický charakter vládnutia, či zvrchovanosť ústavy a zákona.
Uvedené hodnoty predstavujú hodnotový základ pôsobenia tejto vlády, čo značí, že vláda bude dbať, aby tak ona sama, ako aj všetky ostatné orgány verejnej moci konali len na základe ústavy a zákonov, svoju moc uplatňovali s rešpektom k uvedeným hodnotám, túto moc nezneužívali, ani nenadužívali, ale realizovali ju v každej situácii vždy primerane, hľadiac najmä na zachovanie ľudských práv a dôstojnosti každého občana a človeka.
Politická zmena, ktorú priniesli parlamentné voľby, bola logickým a nevyhnutným dôsledkom rastúcej spoločenskej polarizácie v rokoch 2020 - 2023, na ktorú volič reagoval v duchu túžby po normálnosti a stabilite. Spoločnosť znesie len určitú mieru vnútorných konfliktov, inak je ohrozená jej súdržnosť.
Slovenská republika bola viac ako tri roky spravovaná často nie vďaka trom úradujúcim vládam, ale napriek týmto vládam. Nová vláda má demokratickú legitimitu na obnovenie práva, spravodlivosti a poriadku v oblastiach, kde boli tieto hodnoty v ostatných rokoch najviac zanedbávané. Musí sa nielen ujať moci po odchádzajúcej vláde, ale prestať tolerovať rozdeľovanie spoločnosti na dobrých a zlých a znovu začať riadiť túto krajinu. Kľúčové politické rozhodnutia musí prijímať a presadzovať politická reprezentácia štátu, nie nikým nevolené osoby a skupiny. Samozrejme v zodpovedajúcom právnom rámci a pri dodržaní politickej kultúry.
Táto vláda chce prioritne vrátiť štát občanom a v ich záujme zabezpečovať výkon základných funkcií štátu. Štát nemôže byť hračkou v rukách nezodpovedných politikov, taký štát je slabý a nedemokratický. V demokratickom právnom štáte mocenské orgány rešpektujú pravidlá hry, orgány činné v trestnom konaní nie sú samostatnou politickou mocou, ochrana základných práv a slobôd osôb je riadiacim princípom všetkej činnosti verejných inštitúcií. Len taký štát vie zabezpečiť spravodlivosť, poriadok a prosperitu pre všetkých.
Členovia Súdnej rady Slovenskej republiky Katarína Javorčíková a Ľudovít Bradáč navrhli prerokovať Vyhodnotenie porovnávacieho prehľadu EÚ pre oblasť justície vo vzťahu k Slovenskej republike v súdnej rade a prijať nasledovné uznesenie:
N á v r h
Uznesenie Súdnej rady Slovenskej republiky
k bodu programu „Vyhodnotenie Porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície z roku 2022 vo vzťahu k Slovenskej republike“.
I.
Súdna rada konštatuje, že z Porovnávacieho prehľadu Európskej únie v oblasti justície z roku 2022 vyplývajú pre Slovenskú republiku nasledovné závery:
v efektívnosti justičného systému patrí Slovensko za obdobie rokov 2018-2020 medzi najlepšie hodnotené členské štáty Európskej únie. V týchto rokoch nastalo podstatné zlepšenie v rýchlosti súdnych konaní a v miere vyriešenia vecí oproti hodnotenému roku 2012, s výnimkou správnych konaní. Súčasne došlo aj k poklesu počtu došlých vecí na súdy,
Slovensko spĺňa európske štandardy kvality justičného systému na priemernej úrovni. Výnimkou je digitalizácia justície, ktorá je na Slovensku na najvyššej európskej úrovni,
Na rozdiel od efektívnosti a kvality justičného systému, v nezávislosti súdnictva patrí Slovensko v hodnotenom období rokov 2016 a 2020-2022 medzi najhoršie hodnotené členské štáty vo všetkých skúmaných parametroch. Vo vnímaní nezávislosti súdov a sudcov širokou verejnosťou saSlovensko umiestnilo až na 25. mieste. Najnižšia miera dôvery verejnosti v nezávislosť súdov bola v roku 2016 (približne 21 %) a najvyššia v roku 2021 (na úrovni približne 28 %). Lepšie výsledky Slovensko dosiahlo v hodnotení nezávislosti súdov spoločnosťami, v ktorom sa umiestnilo na 23. mieste. Najnižšia dôvera spoločností v nezávislosť súdov bola v roku 2016 (približne len 8 %) a najvyššia zhodne v rokoch 2021 a 2022 (30 %).
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
