Dňa 14. apríla 2026 uplynie 15 rokov, odkedy nás navždy opustil významný sudca a výrazná osobnosť slovenskej justície Juraj Majchrák. Svojimi skutkami a principiálnymi postojmi sa nezmazateľne zapísal do histórie súdnictva.
Nezabúdame a ďakujeme Juraj.
https://www.youtube.com/watch?v=0Y7wrvJAzqg
Združenie sudcov Za otvorenú justíciu považuje vyjadrenia premiéra Roberta Fica na tlačovej konferencii dňa 10. apríla 2026 voči sudkyni Pamele Záleskej za typický príklad kriminalizácie sudcu za jeho rozhodovaciu činnosť, konkrétne v tomto prípade za jej rozsudok v trestnej veci bývalého predsedu Úradu špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika. Toto rozhodnutie sudkyne Záleskej bolo pritom potvrdené aj odvolacím súdom, a k jeho zrušeniu došlo až na úrovni dovolacieho konania, ktoré je legitímnou súčasťou súdneho systému na nápravu prípadných právnych pochybení.
Za absolútne neakceptovateľné považujeme, aby predseda vlády verejne vyzýval ministra spravodlivosti či predsedu súdu na podanie disciplinárneho návrhu voči konkrétnemu sudcovi za jeho rozhodnutie, a zároveň sa mu osobne vyhrážal aj trestným oznámením. Takéto konanie predstavuje nebezpečný precedens politického zasahovania do justície a má odstrašujúci účinok na nezávislé rozhodovanie sudcov.
Uvedené vyjadrenia predsedu vlády nemožno vnímať inak ako zneužívanie politickej moci na vytváranie neprípustného tlaku na konkrétneho sudcu, čo je v priamom rozpore so základnými princípmi právneho štátu.
V Bratislave 10. apríla 2026
Združenie sudcov Za otvorenú justíciu
Veronika Prušová
Nina Janešíková
Článok bol prevzatý z denníkn.sk
Premiér podáva trestné oznámenie na sudkyňu Pamelu Záleskú, ktorá odsúdila Dušana Kováčika na prvom stupni. Ministra spravodlivosti Borisa Suska zase vyzval, aby na ňu podal aj disciplinárny návrh.
Autor je bývalý predseda Ústavného súdu a súdnej rady
Článok bol prevzatý z denníkn.sk
Začiatkom tohto týždňa bol neprávoplatne odsúdený Daniel Bombic prepustený z ústavu na výkon väzby. Senát Najvyššieho súdu zjavne vzal do úvahy uloženie trestu odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom na štyri roky, pričom nezistil žiadnu trestnoprávnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala ďalšie trvanie väzby.
Nestálo by to celé, napriek spájaniu Bombica s politickou stranou Smer, jej čelnými predstaviteľmi, za reč.
Pozornosť však vzbudil jeho obhajca David Lindtner. Neuspel s námietkami proti členom senátu Jurajovi Klimentovi a Petrovi Štiftovi, ktorí navzdory tomu rozhodli v prospech jeho klienta.
Súdna rada má chrániť sudcov pred neprimeranými útokmi. Ak však reaguje raz konkrétne a inokedy len všeobecne – a zároveň si dovolí hodnotiť samotné rozhodnutia sudcov – vyvoláva tým vážne pochybnosti o svojej konzistentnosti a o rešpektovaní princípu nezávislosti. Prečo to robí?
Pravidelne sledujem zasadnutia súdnej rady, najmä ak sú na programe verejne sledované udalosti. Takými sú napríklad útoky na sudcov v citlivých trestných veciach, o ktoré sa zaujímajú aj naši politici v najvyšších štátnych funkciách. Dôvody sú často veľmi podobné. Buď sa rozhodnutia týkajú priamo alebo nepriamo ich vlastných záujmov, alebo ich spolustraníkov, alebo maria ich snahu odstaviť nepohodlných policajtov, prokurátorov a iných z výkonu funkcie. Útoky na sudcov sú nezriedka veľmi nevyberané, expresívne, vrátane vyhrážok disciplinárnym alebo trestným stíhaním.
Pre každého dotknutého sudcu je takáto situácia veľkou psychickou záťažou. Navyše, ak na sudcu útočí premiér, ministri, poslanci, alebo iní vplyvní politici, môže reálne očakávať, že ich vyhrážky sa môžu naplniť a cítiť to ako svoje existenčné ohrozenie. Vystúpiť osobne na verejnosti na vlastnú obranu nie je veľmi vhodné a dostať sa do otvoreného konfliktu s útočiacimi politikmi je v jeho postavení nedôstojné. Čo mu teda zostáva? Možností nie je veľa. Môže sa súdiť civilnými žalobami na ochranu osobnosti alebo podávať trestné oznámenia. To je však cesta na dlhé mesiace až roky, bez reálneho efektu v reálom čase.
Jediný rýchly a účinný spôsob ochrany atakovaných sudcov je, ak sa ich verejne zastanú rešpektované inštitúcie alebo osobnosti v spoločnosti, a osobitne ak tak urobí najvyšší orgán sudcovskej legitimity - Súdna rada Slovenskej republiky. Práve súdna rada má byť garantom nezávislosti súdnictva a ochrancom sudcov pred neprimeranými zásahmi zvonku. Jej reakcie na verejné útoky politikov by preto mali byť jasné, adresné, konzistentné a predvídateľné.