Sudcovia "Za otvorenú justíciu"

Spomienky na Nežnú revolúciu 17.11.1989

| JUDr. Mária Laufová, emeritná sudkyňa | 16.11.2021 |

Novembrové dni roku 1989 sme prežívali v hlbokej letargie. Sledovali sme udalosti v Číne a nevedeli sme , čo bude  s nami ďalej. Nikto by si ani len vo sne nepomyslel, že sa blíži koniec  obludného režimu. Každý z nás riešil svoje potreby a potreby svojej rodiny  , skláňali sme chrbty, hľadeli sme, aby ten úklon bol čo najmenší,  aby  sme sa ešte mohli  ako tak pozrieť na seba do zrkadla..Boli aj hrdinovia,  išli statočne v duchu svojich ideálov slobodného človeka..kto z nás  našiel v sebe silu  a odvahu sa k nim pripojiť....oni a ich rodiny statočne  trpeli. My sme  mlčali.

Moja dcéra, študentka  v Prahe , stála  v novembrových dňoch v dave protestujúcich ľudí  na   brehu Vltavy..milicionárom stačilo už len pár metrov, zatlačili by ich do Vltavy. Herečka pani  Hlaváčová kľačala pred Adamcom a prosila ho ,aby to zastavil... Týždeň pred tým bola doma, snažila sa nám niečo naznačiť, my sme ju s hrôzou odrádzali,  len aby sa do ničoho nezapájala, veď len pred nedávnom sme  čítali o masakroch študentov v Číne...

Priateľka ,ktorej manžel bol u nás veliteľ milície mi volala, aby moja dcéra okamžite prišla domov a nebehala po Prahe s páskou červeného kríža .Odkiaľ to vedeli....Orwell....