domov.sme.sk | Peter Kováč

BRATISLAVA. Ešte sa zrejme nestalo, aby disciplinárny senát videl u sudcu viaceré pochybenia, no nepotrestal ho, lebo za konaním videl pomstu ministerky. Neštandardný výsledok disciplinárky Františka Moznera z Najvyššieho súdu si po dvoch mesiacoch od rozhodnutia vyžiadal podobne neštandardnú reakciu.

Ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová sa kvôli prípadu obrátila na Ústavný súd. Žiada od neho, aby májové rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu zrušil a aby sa o Moznerovi rozhodovalo nanovo.

„Nestotožnila som sa s týmto rozhodnutím a myslím si, že boli porušené práva navrhovateľa, čiže ministerky spravodlivosti,“ vysvetľuje Dubovcová.

Disciplinárku iniciovala v Moznerovom prípade pôvodne ešte exministerka Mária Kolíková z SaS.

Dôvodov bolo hneď viacero. Šlo najmä o prieťahy v konaniach, ale aj o to, že nenapísal včas odôvodnenia rozhodnutí či dokonca to, že oklamal ministerstvo spravodlivosti. Spravil tak, keď od neho rezort žiadal spis k nástenkovému tendru. Mozner tvrdil, že spis je na špecializovanom súde, hoci to nebola pravda.

V článku sa dočítate

  • prečo podala disciplinárny návrh Mária Kolíková
  • prečo Najvyšší správny súd Františka Moznera oslobodil
  • čím ministerka spravodlivosti odôvodňuje ústavnú sťažnosť
  • akú ďalšiu disciplinárku má Mozner na krku

Správny súd však Moznera prikryl.

„Pri disciplinárnom návrhu sa ako dominantný cieľ javilo potrestanie sudcu za jeho kritické vyjadrovanie k reforme súdnictva a novej súdnej mapy,“ vysvetlil v máji oslobodenie Moznera spod disciplinárky senát predsedu Mariána Fečíka.

Kolíková pôvodne navrhovala ako trest zrážky z platu, a to na polovicu po dobu troch mesiacov. Oslobodením sa tohto rizika Mozner zbavil, keďže verdikt je právoplatný.

Senát správneho súdu síce uznal, že Mozner viackrát pochybil, no zároveň vyjadril podozrenie, že Kolíková sa tak len mstí sudcovi za jeho výroky. Mozner je totiž prezidentom Združenia sudcov Slovenska a proti súdnej reforme exministerky aktívne vystupoval. Kolíková slová o pomste odmietla.

Súčasná ministerka Dubovcová teraz hovorí, že postup Najvyššieho správneho súdu bol v tomto prípade neočakávaný a jej predchodkyňa nemohla využiť svoje procesné práva počas konania.

„Keď sa chcel súd odkloniť od bežnej rozhodovacej praxe, tak navrhovateľka (Kolíková) to mala vedieť a mala právo zaujať stanovisko. To sa nestalo,“ vysvetľuje Dubovcová.

Senát pôvodne rozhodol v pomere hlasov 4:1.

Disciplinárku nestiahol ani Karas

Ústavný súd odkázal, že sťažnosť Dubovcovej nepatrí k povinne zverejňovaným podaniam, preto nie je a ani nebude sprístupnená na webe.

„Ústavný súd neposkytuje informácie týkajúce sa konkrétnych účastníkov v konaniach o individuálnych ústavných sťažnostiach,“ povedala hovorkyňa súdu Martina Ferencová.

Podľa informácií SME bola sťažnosť podaná len pred pár dňami, a tak súd zatiaľ však ešte nestihol posúdiť, či ju príjme na ďalšie konanie.

V zatiaľ dvojročnej histórii Najvyššieho správneho súdu sa ešte nestalo, aby ministerka či minister napadli na Ústavnom súde právoplatné disciplinárne rozhodnutie.

Mozner sa k ústavnej sťažnosti zatiaľ nevyjadril. "Stanovisko zaujmem až po tom, čo mi bude Ústavným súdom zaslaná na vyjadrenie," povedal Mozner.

Na aprílovom pojednávaní správneho súdu tvrdil, že celá disciplinárka je „pomstou za verejnú kritiku navrhovateľky a ňou presadzovanej reformy“. Spomínal aj svojho kolegu z Najvyššieho súdu Juraja Klimenta.

„Doktor Kliment má od začiatku výhrady ku mne ako k predsedovi trestnoprávneho kolégia,“ tvrdil Mozner.

Kolíková označila tento jeho spôsob obhajovania sa za poľutovaniahodný a hovorila, že od sudcu by čakala, že sa k tak vážnym pochybeniam postaví čelom. Najmä keď šéfuje sudcovskému združeniu a zároveň má funkciu šéfa kolégia na Najvyššom súde.

To, že sa na prípad napokon pozrie aj Ústavný súd, považuje za dôležité.

„Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu v tomto prípade vybočilo z medzí spravodlivého procesu, ktorý by sa dal očakávať,“ hovorí Kolíková. Postoj Ústavného súdu bude podľa nej dôležitý aj do budúcna pre obdobné prípady.

V postoji voči Moznerovi pritom exministerka nebola osamotená. Disciplinárny návrh nestiahol ani Kolíkovej nástupca, dnes už takisto exminister Viliam Karas. Označil ho za opodstatnený.

V poradí tretia ministerka Dubovcová zas podáva ústavnú sťažnosť.

Kolíková to označuje za symbolické, keďže Dubovcová je sama bývalou sudkyňou a na vlastnej koži si vyskúšala aj šikanu za to, že kedysi kritizovala exministra spravodlivosti Štefana Harabina. Nemožno tak od nej očakávať, že by sa chcela sama mstiť niektorému sudcovi.

„Navyše, tu išlo aj o to, ako sa sudca správal pri vyvodzovaní zodpovednosti a ako sa k tomu postavil. To nesúvisí s tým, či daný sudca bol alebo nebol kritický,“ hovorí Kolíková, čím naráža aj na zavádzanie Moznera o tom, kde sa nachádza spis ku kauze nástenkového tendra.

Samotný Mozner to pred správnym súdom vysvetľoval ľudským omylom. Tesne pred odchodom na dovolenku vraj došlo ku chybe pri vyhotovovaní prípisu.

Senát predsedu Fečíka to okomentoval slovami, že to „nemožno vyhodnotiť ako disciplinárne previnenie a už tobôž nie ako závažné previnenie“.

Čaká ho druhá disciplinárka

Problém s nedôslednosťou Moznera nemajú len ministri, ale aj jeho nadriadený, predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta. Na sudcu vlani podal vlastný disciplinárny návrh, o ktorom Najvyšší správy súd ešte nerozhodol. Pojednávanie je naplánované na 12. septembra, tentoraz pod vedením senátu Zdenky Reisenauerovej.

Šikuta vyčíta Moznerovi zväčša obdobné, hoci nie totožné veci ako Kolíkovej návrh. Ide najmä prekročenie lehôt na napísanie rozhodnutí. Najznámejším takýmto prípadom je spomínaný nástenkový tender, v ktorom odsúdení exministri za SNS Marián Janušek a Igor Štefanov podali dovolanie. Najvyšší súd najprv dva, resp. tri roky čakal a následne dovolanie zamietol. Mozner potom ani za viac ako pol roka nevypracoval rozhodnutie.

„K náprave nedošlo ani po následnom podaní disciplinárneho návrhu ministerky,“ zdôvodňoval Šikuta cez hovorkyňu dôvody svojho disciplinárneho návrhu.

V kauze nástenkového tendra Ústavný súd dokonca dvakrát konštatoval prieťahy. Šikuta sudcu kvôli meškaniu písomného rozhodnutia napomenul, no ani to nepomohlo.

Okrem toho meškal Mozner aj s písaním rozhodnutia o námietke zaujatosti v kauze exministra vnútra za Smer Roberta Kaliňáka.

Mozner sa napriek veľkej zaneprázdnenosti odmietal vzdať niektorej z funkcií predsedu kolégia či Združenia sudcov Slovenska.