dennikn.sk | Rudolf Suran

Mnoho ľudí po skúsenostiach s našou prokuratúrou či súdmi zažilo pocit, že tieto inštitúcie akoby boli v úplnej alebo čiastočnej agónii približne posledných sto rokov. Štyria bratislavskí sudcovia naznačujú, že agonické obdobie demokracie a spravodlivosti je oveľa kratšie a spadá najmä do rokov 2020 – 2022. Dana Jelinková Dudzíková, Patrik Števík, Marcela Kosová a Peter Šamko o tom píšu v spoločnej knihe Agonia iustitiae. Voľne preložené: Predsmrtný zápas spravodlivosti.

Preambula a úvod prebudených, samochvály skromných

Kniha má preambulu, akoby išlo o ústavu. V plamennom apeli štrnásti statoční sudcovia bez uvedenia svojich mien vyzývajú vládu, prezidentku, parlament a predsedu súdnej rady, aby nepošliapavali odkaz demokracie a právneho štátu, ktorých základy boli položené v starom Grécku a Ríme.

V „Úvode" sudkyňa Anna Križáková varuje, že sa my blažení nevedomci ako nič netušiaca žaba uvaríme v pomaly zahrievanej vode nezákonností politikov. Ale autori knihy tomu chcú zabrániť, lebo sú nebojácni, otvorení, prirodzené autority, principiálni, skvelí analytici, široko rozhľadení.

K júnu 2023 je v Slovenskej republike 1 348 sudcov. Drvivú väčšinu blížiaci sa masaker právneho štátu a demokracie asi príliš nevzrušuje.

Kde boli doteraz a prečo mlčali?

Keď ešte nedávno „Rasputin" slovenskej justície tvrdo uplatňoval svoju gazdovskú vôľu a disciplinárne senáty ako gilotíny trestali jeho kritikov, ozvali sa odvážni sudcovia – literáti? Alebo spali zakliati ako Šípková Ruženka? Vtedy staršiu sudkyňu, ktorá „Rasputinovi", čo sa nevedel dočkať „výhry" od novín, nešla po ruke, preložili z Bratislavy k maďarským hraniciam. Sťažovala sa, že sudcovia sú zastrašovaní. Radšej odišla do dôchodku. Boli a sú slušní a erudovaní sudcovia. Takí, ktorí sa už dávnejšie ozvali proti neprávostiam v justícii. Ale väčšina mlčala. Bolo by však veľkým zjednodušením nedôveru Slovákov k súdom spájať iba s jedným človekom. Nedôvera bola dávno pred ním a je aj po ňom. A nespája sa len s mediálne známymi kauzami.

Sudca Patrik Števík: milovník antiky a silných slov

Ostatní spoluautori knihy nech nám odpustia, ale teraz sa nimi zaoberať nebudeme, možno inokedy. Pozornosť pútajú texty sudcu Števíka, ktoré sa odlišujú od ich príspevkov. Spoluautori sú však zodpovední aj za jeho kapitoly v spoločnej knihe.

„Preslávil" sa výzvou prezidentke Čaputovej, v ktorej ju napomínal, aby prestala šíriť nenávisť a útočiť na súdnu moc. Vraj „pevnou rukou stíska totalitné pero, podpisuje rozsudky smrti pre demokraciu, právny štát, ľudské práva a suverenitu Slovenskej republiky".

Antika romantika a sloboda prejavu sudcu

Precióznymi výrazmi (nejde o precíznosť) glosuje dobu a jej aktérov za posledné tri roky. Núka uvzato a romanticky antické Grécko a Rím ako protiklad rodiacej sa slovenskej „totality".

Grécko a Rím sú inšpiráciou pre národy Európy. Ale išlo o otrokárske režimy. Ženy nemali plnohodnotné postavenie v spoločnosti (kdežeby sudkyne!). Ich „demokracia" bola plná nebezpečných demagógov, diktátorov, občianskych vojen, sprisahaní, vrážd. Krítiás z Atén, filozof, žiak Sokrata a príbuzný Platóna, no nepriateľ demokracie, na čele „tridsiatich tyranov" v krvi kúpal spoluobčanov. Podobní uzurpátori moci v rímskej republike masakrovali stovky a tisíce ľudí. Cisár Caligula chcel urobiť konzula z koňa. Cisára Nera netreba predstavovať. Obeťami „demokracie" boli Sokrates, Cicero, Seneca.

Autori Agonia Iustitiae zdôrazňujú slobodu prejavu sudcov. Sudca Števík pridáva ich glorifikáciu ako elity. Nepáči sa mu delenie názorov na prijateľné, dezinformačné, konšpiračné. Taká selekcia ho brzdí v rozlete.

Ústavne garantovaná sloboda prejavu aj sudcov je jedna vec. Jej škodlivé uplatňovanie a negatívne dôsledky druhá. Kto ak nie sudcovia by si mali uvedomovať tieto nuansy? Aj nevzdelaný človek vie, že s odpustením slobodu vypustiť telesné vetry a grgnúť pri obede na návšteve mu síce zaručuje ústava, ale nabudúce ho už asi nepozvú. Metafora platí aj o „prdení ústami".

Demokrat aristokrat a nehodných kolegov kat

Chce očistiť súdy od totalitných, „režimových" sudcov slúžiacich politickej moci (od roku 2020). Sudcom je od roku 2001. Bil sa za blaho justície aj pred rokom 2020?

Prekáža mu, že nemôžu byť predčasné voľby alebo referendum o nich (redakčná uzávierka knihy bola v septembri 2022, predčasné voľby medzitým vyhlásili). Tým sa bráni ľudu ako zdroju všetkej moci stiahnuť z obehu nehodných politikov, ktorí za štyri roky môžu napáchať veľké škody.

Ak si ctí ľud, prečo píše o „neuvedomelosti davu" a aj inak o ľuďoch s dešpektom? Vraj „lucidní" ľudia chápu, že sa ponárame do totalitného marazmu. Lucidné intervaly – jasné chvíľky, sú v psychiatrii momenty, keď duševne chorý človek má dočasne normálne prejavy. Považuje spoluobčanov za pacientov? „Lucidný človek" je duševne chorý, čo je na chvíľu normálny?

Ak chce predčasné voľby a referendum, páčilo by sa mu, kovanému demokratovi, keby aj sudcov volil (odvolával) ľud? Prekáža mu ústavné štvorročné obdobie poslancov parlamentu. A čo bez časového obmedzenia volení sudcovia? Aj tých stiahne skôr z obehu? Sám píše, že škodlivé indivíduá sú aj medzi sudcami a treba sa ich zbaviť.

Ozaj, ak cisár Caligula chcel vymenovať koňa za konzula, a my sa ponárame do totality, je možné, aby bol u nás sudcom napríklad vraník alebo hnedák?

Za nedôveru k súdom sudcovia nie sú zodpovední

Podľa sudcu Števíka s rozsudkom je 50 percent ľudí vždy nespokojných. Ale nie. Ak prehráme súd, neznamená to vždy, že popierame férovosť procesu. Súdy sa končia aj zmierom, stiahnutím žaloby, niekto očakáva prehru, naťahuje čas, verdikt ho nešokuje. Kľúčovým kritériom dôvery v súdy je miera spravodlivosti. To, čo tvrdí, by muselo platiť v každom štáte. Neplatí.

Tvrdí, že zlú povesť sudcov spôsobujú politici, ktorí ich hanobia a „kriminalizujú". Aj toto je podceňovanie „ľudu". Je ľud taký hlúpy, že osobné skúsenosti so súdmi sú menej ako reči politikov?

Vraždia nám suseda, pomôžme mu pilulkou na bolesti hlavy

„Pravda bez sily má veľmi malú hodnotu. Len to je naše, čo si dokážeme brániť. Žiadny zápas sa neskončí, pokiaľ nevyhráme. Národy nemajú hranice, len štáty ich majú." Tieto slová nevyriekol vojnový štváč, ale veľký zástanca mieru, ktorý radí Ukrajine, aby sa dohodla so svojimi vrahmi. Bol to maďarský premiér Viktor Orbán 20. augusta 2020 pri otvorení Pamätníka národnej súdržnosti v Budapešti na výročie podpisu Trianonskej mierovej zmluvy. S ňou sa časť Maďarov dosiaľ nezmierila a sníva o návrate území už 100 rokov.

Čo napísal sudca Patrik Števík? „Často sa pýtam, či cieľom masovej hystérie vyvolanej politikmi a médiami je skutočne solidarita k Ukrajine alebo jej cieľom je nenávisť k Rusku a Rusom." Vraj vojna u suseda sa nás netýka, dodávky zbraní Ukrajine sú hlúposť. Ukrajincom máme pomáhať, no nie „na úkor vlastného občianskeho substrátu". Agresia nie je dôvodom na ožobráčenie obyvateľstva a stratu suverenity. Kopol si aj do prezidentky a vtedajšej vlády, zaľúbených do ukrajinského nedemokratického vražedného režimu, ktorý je ich inšpiráciou. O ruskej teroristickej diktatúre ani slovo.

Bývalý český prezident Miloš Zeman, známy podporovateľ Ruska aj proti vlastnej krajine, v deň ruskej invázie na Ukrajinu precitol a povedal o ruskom prezidentovi: „Šialenca treba izolovať."

Polovica Slovákov by sudcovi Števíkovi za jeho myšlienky asi tlieskala. Tá druhá by možno odporučila zavesiť súdenie na klinec a vštepovať originálne historicko-právno-filozofické koncepcie poslucháčom univerzity tretieho veku. S podmienkou, že by mali minimálne osemdesiat rokov. Možno by jeho slová účinkovali na starčekov a starenky ako živá voda.

Dôvera v súdnictvo: Ján Slota je v tom nevinne

Bývalý politik Ján Slota má toľko súdnych podmienok, že asi ide o slovenský rekord. Podľa medializovaných informácií neboli dodržané pravidlá Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom odklade trestu odňatia slobody. Zhovievavosť súdov prekročila mieru, u iných občanov nepredstaviteľnú. Čo na to naši autori – sudcovia? Kde je rovnosť pred zákonom?

Podľa Eurobarometra bola dôvera v nezávislosť súdov a sudcov na Slovensku v roku 2018 hodnotená ako „veľmi dobrá" pre tri percentá opýtaných a ako „celkom dobrá" pre 26 percent, v roku 2019 to bolo 3 a 25 percent, v roku 2020 (hodnoty z januára, teda pred voľbami) 2 a 24 a v roku 2021 to bolo 1 a 27 percent. Ostatné hodnotenia boli „celkom zlé" alebo „veľmi zlé".

Ako „veľmi dobre" alebo „celkom dobre" hodnotili nezávislosť súdov a sudcov v roku 2021 občania v týchto krajinách takto: Česká republika (6 a 45 percent), Dánsko (34 a 40), Nemecko (20 a 60), Litva (3 a 54), Maďarsko (5 a 35), Rakúsko (21 a 62), Poľsko (2 a 27), Rumunsko (6 a 45), Slovinsko (3 a 44), Bulharsko (2 a 29), Chorvátsko (4 a 13)...

Za toto Ján Slota naozaj nemôže.