Malo a má to zmysel

(Derniéra a ouvertúra ZOJ)

Aktivity väčšiny (dnes už starších) sudcov sympatizujúcich s aktivitami “Zojky”, ktoré presahovali riešenie im pridelených prípadov, nezačali v časoch, kedy sme krútili hlavami nad nezmyselnými krokmi vtedajšieho vedenia justície voči kolegom, ktorí sa odvážili niečo kritické povedať alebo napísať a disciplinárne konania slúžili ako nástroj pomsty. My sa poznáme už od konca osemdesiatych rokov, kedy sme sa (najmä v Banskej Bystrici) stretávali a špekulovali nad tým, ako presadiť model vskutku nezávislej justície neriadenej politickými stranami a súkromnými záujmami. Hovorili sme o tom nahlas. Okrem iného boli pritom Juraj Majchrák a Ludvík Bradáč. Na predposlednom stretnutí ZOJ na prelome septembra a októbra tohto roku na Šachtičkách (opäť pri Banskej Bystrici) , ktorého výsledky sa pokúsim v tomto príspevku zosumarizovať, už Juraj, bohužiaľ, nemohol byť. Ludvík prišiel. Vedeli sme, že nám drží palce a Juraj za svojho života to robil tiež. Pevne verím, že by skonštatoval to isté čo Ludvík – malo to zmysel.

Dospeli sme (a sme starší). Nenariekam nad tým, že väčšina kolegov necíti potrebu vyjadrovať sa k všeobecnejším témam a boli ticho, keď sa napríklad znášali hromy blesky nad kolegom, ktorý sa so svojim názorom na stav vecí týkajúcich sa jeho povolania, podelil aj s prezidentom republiky. Mimochodom, zdržanlivosť patrí k našim povinnostiam. Neplačem ani nad tým, že väčšina našich kolegov uprednostňuje ochranu oprávnených záujmov sudcov spôsobom, ktorý si dovolím nazvať korporativistickým. V podstate rozumiem tomu, že sa ozývajú len vtedy, keď sa cítia byť ohrození pri útokoch na “statusové” práva sudcov. Sú zdržanliví. V konečnom dôsledku som rád tomu, že zhruba tretina sudcov rozumela aj nám, ktorí sme cítili potrebu systém otvoriť. Totiž, stalo sa, čo sme chceli. Aj vďaka témam, ktoré sme otvorili, aj vďaka vetám, ktoré sme povedali. Dôvod na dôstojnú rozlúčku…

Smútočný prejav

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt josef baxaJosef Baxa, foto: Internet

Vážení pozůstalí, kolegyně a kolegové, smuteční hosté,

i když smrt je stejně přirozená jako zrození, protože nikdo z nás nežije věčně, smrt blízkého člověka nás vždy zasáhne s nečekanou silou. O to větší, oč méně je očekávána.

V neděli 4. února tohoto roku v odpoledních hodinách nás náhle a nečekaně opustil JUDr. Jan Vyklický, a to ve věku 68 let. Přišli jsme sem dnes do této síně, abychom se s ním naposledy rozloučili, abychom mu vyjádřili úctu, abychom mu věnovali vzpomínku a abychom svou přítomností zmírnili zármutek jeho nejbližší rodiny.

Jan Vyklický byl ctihodným soudcem, soudním funkcionářem, spoluzakladatelem prvního a dodnes jediného profesního spolku soudců  - Soudcovské unie, v rozhodujících letech devadesátých jejím prezidentem a po odchodu z této funkce prezidentem čestným. Byl pevnou součástí života unie vlastně natrvalo. Nevynechal žádné výroční shromáždění, byl poctivým účastníkem všech jednání. Připomínal soudcům důvody vzniku unie a smysl její existence. Často to nebyly příjemné komentáře. Velmi těžce nesl, když měl pocit, že se soudci zabývají tím, co jim nepřísluší, nebo k prosazení dobrých cílů používají špatné prostředky. Přemýšlel o směřování české justice s využitím svého rozsáhlého přehledu o justičním dění ve světě. Zdůrazňoval, abychom se nezahleděli jen do místních problémů, ale uvažovali v souvislostech nejméně evropských.  Výrazně reprezentoval české soudnictví v  mezinárodních justičních organizacích.

Sudca nesmie urážať ani ponižovať.

Elena Berthotyová| hnonline.sk | Autor: Daniel Arbet | 30.01.2018 |

Zdroj: Peter Mayer

Stručný etický kódex sa stal nástrojom na šikanózne disciplinárne stíhania sudcov, hovorí sudkyňa Najvyššieho súdu SR Elena Berthotyová.

Koncom roku 2017 schválila Súdna rada vytvorenie päťčlennej etickej komisie. Z akého dôvodu vznikla?

Táto etická komisia vznikla z podnetu ministerky spravodlivosti, ktorá sa obrátila na Súdnu radu s požiadavkou, aby vyložila konkrétne ustanovenie Zásad sudcovskej etiky, ktoré okrem iného hovorí o tom, že sudca sa má vyhýbať nevhodnému správaniu, ako aj takému, ktoré vzbudzuje dojem nevhodnosti. Pani ministerka sa v nadväznosti na konkrétne výroky konkrétneho sudcu Najvyššieho súdu pýta, čo máme rozumieť pod pojmom nevhodné správanie.

 

Ide teda o ad hoc komisiu.

Áno, je to komisia vytvorená pre tento prípad. Verím, že v budúcnosti bude zriadená aj stála etická komisia.

 

V čom by spočíval jej význam?

Mala by interpretovať jednotlivé ustanovenia etického kódexu s cieľom zabezpečiť jednotný výklad týchto pravidiel. Ten by mohol byť akýmsi návodom aj pre disciplinárne senáty pre prípad, že sa budú zaoberať porušením etických pravidiel sudcov. Keď sa napokon etická komisia dohodne na nejakom výklade, v konečnom dôsledku bude aj tak o ňom rozhodovať Súdna rada. Väčšinou hlasov rozhodne či sa takého stanovisko prijme alebo nie a to by malo byť do budúcnosti v podstate záväzné a stane sa súčasťou nášho etického kódexu.

Ivan Čeredejev: Nechcite vedieť!

Ilustračné foto| plus7dni.pluska.sk | 15. 2. 2018 16:00 |

Bratislavský sudca nedávno publikoval v odbornej tlači článok reflektujúci výročie nástupu Hitlera k moci a opisujúci spôsob, akým fungovala justícia počas Tretej ríše, obsahujúci citáty a odkazy na Carla Schmitta, univerzitného profesora a tvorcu premeny nemeckého práva na právo nacistické.

Článok je zaujímavý aj pre laika. Je písaný s odstupom, chladne analyzujúci, bez emócií a akýchkoľvek ideologických nánosov. Článok, ktorý je, bez preháňania, ozdobou publicistiky a presvedčivým dôkazom slobodného ducha, sa, ako to už býva v prípadoch, keď sa otvára kontroverzná téma, nestre­tol s pozitívnym ohlasom. Morálne autority pobúrene zdvihli prst i hlas, politici varujú pred nárastom extrémizmu a koketujú s myšlienkou obviniť, odsúdiť a exemplárne potrestať. Ministerka spravodlivosti povedala, že vydávanie diel, ktoré obhajujú potláčanie práv a slobôd, nie je namieste, iba ak na študijné účely. A ľudskoprávny aktivista zdatne sekunduje - nie je prípustné, aby v demokratickej krajine, ktorá má v ústave zakotvené ľudské práva, vychádzali dokumenty, ktorých autori boli predstaviteľmi režimov tieto práva porušujúcich.

Macejková prijme cenu od Rašiho, o ktorom ako sudkyňa rozhoduje

MONIKA TÓDOVÁSTREDA 21. FEBRUÁRA 2018 10:39 |

V septembri 2017 sadila predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková s primátorom Rašim lipu na nádvorí súdu. Foto Tasr

Predsedníčka Ústavného súdu ani košický primátor nevidia v ocenení mesta Košice konflikt záujmov. Na cenu navrhla Macejkovú jej vlastná kancelária.

Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková prevezme v máji na slávnostnom odovzdávaní Cenu mesta Košice. Dá jej ju primátor a podpredseda Smeru Richard Raši počas osláv mesta Košice. Macejková je pritom ako sudkyňa predsedníčkou pléna, ktoré nedávno prijalo Rašiho sťažnosť o výsledku volieb v Košickom kraji na ďalšie konanie a bude o nej rozhodovať.

Podľa viacerých ústavných právnikov ide o neprípustný konflikt záujmov. „Sudca musí nielen byť nezávislý a nestranný, ale sa musí takým aj javiť navonok,“ povedal ústavný právnik Peter Kubina. Každý ústavný súdca si podľa neho musí byť vedomý toho, že prijatím tejto funkcie sa zrieka spoločenského života a aj kontaktov s možnými sťažovateľmi.

Na cenu Macejkovú navrhla Kancelária Ústavného súdu, teda jej vlastní podriadení, ktorých sama menuje do funkcie. Minulý týždeň ocenenie schválilo košické mestské zastupiteľstvo a Macejková vyhlásila, že je tým poctená.

Súdy sa zubami-nechtami bránia striedavej starostlivosti

| sme.sk | 19. feb 2018 o 15:54 Oľga Kucková |

Ad: Chráňme deti pred peklom na súdoch

Autorka je učiteľka na I.stupni na ZŠ

Článok Jozefa Tinku, viceprezidenta Rady pre práva dieťaťa SR, sa ma bytostne dotýka. Pretože tú traumu spolu s takto skúšanými deťmi prežívam.

Takéto deti budú po zverení do rúk matiek mnohé zanedbávané i naďalej. Nemyslím tým starostlivosť o domácnosť, o oblečenie detí, ale budú zanedbávané sociálne. A ponesú si to ako ťažký batoh celý život.

Mám takúto skúsenosť: Posudok, ktorý bol záznamom rozhovoru psychologičky s maloletými, bol doručený po polroku od sedenia s deťmi. Tento nesúrodý elaborát rozsahom asi 40 strán odpísal otca, ktorý mal záujem o striedavú starostlivosť.

 

Na ilustráciu: v posudku dátum narodenia nepatril jednému z detí, podobne aj ich priezviská, či dátum sobáša. Bol to však najdôležitejší dokument v súdnom konaní. Stotožnila sa s ním i pracovníčka sociálneho úradu, ktorá sama uznala, že podmienky sú u druhého rodiča lepšie, ale posudok odborníčky ju presvedčil o opaku.

Ak sa naše súdnictvo nepoponáhľa v tejto oblasti konať, budeme zbytočne rozprávať, čo všetko majú „na svedomí rozvrátené rodiny“, aké krivdy sú rozvodmi páchané na deťoch.
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Domov

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Naši partneri