S T A N O V I S K O ZOJ k vládnemu návrhu zmeny zákona o sudcoch v oblasti sociálneho zabezpečenia sudcov.

Dňa 24. júna 2020 Vláda SR schválila návrh zmeny zákona o sudcoch č. 385/2000 Z. z., na základe ktorého majú byť zo zákona vypustené viaceré časti týkajúce sa sociálneho zabezpečenia sudcov. Zmena zákona má byť prijatá Národnou radou SR v skrátenom legislatívnom konaní v rámci tzv. balíka opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, zasiahnutého opatreniami na zamedzenie nákazlivej choroby.

Napriek tomu, že štát sa v nasledujúcom období v súvislosti s pandémiou koronavírusu môže ocitnúť v extrémne zložitej ekonomickej situácii a je namieste sociálna solidarita všetkých vrstiev spoločnosti, nie je žiadny právne obhájiteľný dôvod, aby sa finančné reštrikcie sociálneho zabezpečenia sudcov riešili formou trvalej zmeny dotknutých ustanovení zákona o sudcoch. Postačilo by dočasné pozastavenie ich účinnosti až do skonsolidovania ekonomiky štátu na úroveň pred vypuknutím pandémie. Aj v minulosti sa sociálna solidarita sudcov, prokurátorov a poslancov riešila cez tzv. „zmrazovanie platov“; a keď to ekonomické pomery v štáte umožnili, opätovne sa obnovila aplikácia účinnosti dotknutých ustanovení zákonov.

V súlade so zákonom nie je ani skutočnosť, že sa takýto závažný zásah do sociálneho zabezpečenia sudcov realizuje v skrátenom legislatívnom procese a bez akejkoľvek diskusie so sudcami a Súdnou radou SR. Pri počte približne 1400 sudcov a obsahu plánovaných reštrikcií, nemôžu tieto žiadnym zásadnejším spôsobom skonsolidovať verejné financie. Nie je preto zákonný dôvod využívať na ich prijatie súčasnú mimoriadnu situáciu v štáte a skrátené legislatívne konanie.

V Bratislave 25. júna 2020

                                                   JUDr.  Katarína Javorčíková

                                                   Mgr.  Dušan Čimo 

                                                    hovorcovia ZOJ

Stanovisko ZOJ k Programovému vyhláseniu vlády na roky 2020 – 2024

K vybraným častiam Programového vyhlásenia vlády na roky 2020 – 2024 (ďalej len PPV), ktoré sa týkajú súdnictva ako celku,  sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu zaujíma nasledovné stanovisko:

Vláda sa zaviazala v záujme obnovy dôvery v právny štát a s cieľom očisty justície presadiť ústavný zákon v oblasti justície, reformu súdnej mapy, efektívny zákon o zaisťovaní majetku a trestný čin prikrmovania.  

Ústavný zákon v oblasti justície má zahŕňať vo vzťahu k Súdnej rade SR:

zavedenie regionálneho princípu pri voľbe jej členov sudcami tak, aby sa zvýšila jej reprezentatívnosť, 

ZOJ:

Regionálny princíp pri voľbe členov sudcami už raz bol do zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade SR (ďalej len zákon o súdnej rade) zavedený, ale príslušné ustanovenie zákona bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 2/2012 z 18.11.2015. Zrušené ustanovenie vytvorilo 8 jednomandátových volebných obvodov, ktoré kopírovali obvody krajských súdov. V týchto  volebných obvodoch však kandidáti nemali rovnaké podmienky na ich zvolenie, pretože v jednotlivých obvodoch krajských súdov pôsobí rôzne množstvo sudcov a kandidáti tak z hľadiska množstva hlasov potrebných na zvolenie nemali rovnakú východiskovú pozíciu, t. j. na zvolenie by sa vyžadovalo v rôznych volebných obvodoch rozdielne volebné kvórum. Citovaným nálezom však toto ustanovenie bolo zrušené z iného dôvodu, a to, že medzičasom došlo k zmene právnej úpravy kreovania funkcie  predsedu súdnej rady, ktorú dovtedy vykonával predseda Najvyššieho súdu SR tak, že predsedu súdnej rady volia členovia súdnej rady. Súčasne bolo upravené, že sudcovia volia namiesto 8 až 9 členov súdnej rady, s čím bolo v rozpore ustanovenie o vytvorení len 8 volebných obvodov. 

Vyjadrenie ZOJ k zvoleniu predsedu NS SR

K zvoleniu predsedu Najvyššieho súdu SR

Členovia súdnej rady zo sudcovskej iniciatívy ZOJ nepodporili zvolenie Jána Šikutu za predsedu NS, pretože ich nepresvedčil, že naplní očakávania spoločnosti na riadenie a zabezpečenie plnenia  dôležitých úloh, ktoré najvyššia súdna inštancia má plniť vo výkone súdnictva.

Avšak až po tom, keď bude Ján Šikuta do funkcie predsedu NS vymenovaný prezidentkou SR a po uplynutí určitého času jeho pôsobenia v tejto funkcii, bude možné vyhodnotiť, či výber tohto kandidáta súdnou radou bol dobrý.

Ako prvou a najdôležitejšou úlohou, ako povedal aj sám kandidát, je vybudovanie inštitucionálnej dôveryhodnosti občanov k  najvyššiemu súdu, čo je možné len vtedy, ak funkcie sudcov na tomto súde budú vykonávať dôveryhodné a rešpektované osobnosti. Mal by sa spraviť audit výkonnosti všetkých sudcov s prihliadnutím na ich zaťaženosť počtom nerozhodnutých vecí, porovnať tieto výkony a nastaviť časové rámce rozhodovania porovnateľných vecí v rovnakých súdnych agendách. V súčasnosti sa javí, že na najvyššom súde je dostatok sudcov a netreba zvyšovať ich počet, ale nastaviť lepšiu špecializáciu sudcov a ich rovnomerné zaťaženie.

Otvorený list sudcom Slovenskej republiky

Vážené kolegyne,

Vážení kolegovia,

 

z Vašej diskusie k aktuálnym udalostiam v súdnictve, najmä k vyhláseniu 12-tich prešovských sudcov a k názorom sudcov Martina Smolku a Michala Novotného,  vyplýva veľmi významný, kľúčový fakt. Sudcovia si do veľkej miery uvedomujú nutnosť vnútornej katarzie svojho stavu a potrebu byť v tomto procese zomknutí a jednotní. Mnohí sa však cítia osamotení a aj zmätení množstvom protichodných názorov, a služobne mladší nevnímajú súvislosti z minulosti. Postupne sa formuje aj uvedomenie, že slušný a zodpovedný sudca sa nemôže starať len o svoje súdne oddelenie, ale má spoluzodpovednosť za kredit celého sudcovského stavu. Pretože tiene korupcie, kupovania rozhodnutí a mafiánskych prepojení dopadajú na slušných aj nehodných bez rozdielu. Chýba však spoločná platforma, ktorá by sudcov postupne mohla opätovne viesť k zjednoteniu a skutočnej samoočiste.

Združenie sudcov Slovenska nemá väčšinovú podporu sudcov a jeho vplyv zoslabol najmä v súvislosti s jeho neschopnosťou včas a dostatočne sa vyhraniť voči medializovaným podozreniam zo závažnej trestnej činnosti mnohých sudcov, ktorí navyše v prevažnej miere boli jeho členmi. Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu bola počas celej doby svojej existencie terčom útokov zvnútra aj zvonka sudcovského stavu, a veľa sudcov sa preto ani nepokúsilo bližšie jej porozumieť. V tejto krízovej situácii bez hľadania prienikov medzi všetkými  názorovými stranami sudcov, a bez vyselektovania osobností, ktoré preukázali svoju morálnu integritu a sú schopné sudcov zjednocovať, k zásadným zmenám nedôjde. Potom sa sudcovia budú musieť podrobiť opatreniam politikov k vynútenej očiste justície, aby spoločnosti dala to, čo jej právom patrí.

Pre bližšie pochopenie súvislostí z minulosti, dávame do pozornosti vcelku podrobný, faktografický exkurz do našej justičnej histórie, ktorý spracoval študent práva Rastislav Fiťma v nasledovnom blogu:

https://dennikn.sk/blog/1826669/1826669/?ref=list

Sudcom, ktorí sa zatiaľ nechcú záväzne organizovať, ale len sa spolupodieľať alebo podporovať stanoviská alebo postoje, s ktorými sa dokážu stotožniť, ponúkame možnosť  pridať sa do našej neformálnej skupiny. Po názorovej a personálnej obrode Združenia sudcov Slovenska sa postupne môžeme zbližovať a smerovať k opätovnému vytvoreniu skutočného reprezentanta slovenských sudcov so silným morálnym kreditom.

Ak Vás naša ponuka oslovila, napíšte na adresu  Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .

S úctou

                                                    Katarína Javorčíková

                                                    Dušan Čimo 

                                                    hovorcovia ZOJ

Reakcia ZOJ na vyjadrenie predsedníčky Súdnej rady SR k situácii v súdnictve

Dňa 13. marca 2020 členovia sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu (ZOJ) zverejnili vyhlásenie k aktuálnej situácii v súdnictve v súvislosti s trestným stíhaním a zadržaním 13-tich sudcov. Konštatovali v ňom, že v prípade preukázania ich viny  nejde o zlyhanie jednotlivcov, ale o celú sieť prenikajúcu do najvyšších orgánov súdnictva. Súčasne kritizovali pasivitu Súdnej rady SR a nič nehovoriace mediálne vyhlásenia jej predsedníčky v takejto krízovej situácii pre súdnictvo. Naznačili sme aj riešenia, ktoré by sa  pre očistu mali začať ihneď realizovať.

Na webovej stránke Súdnej rady SR je zverejnené vyjadrenie jej  predsedníčky zo dňa 13. marca 2020 k situácii v justícii, z ktorého okrem iného vyplýva, že „ situácia v justícii nie je dobrá, ale nemožno akceptovať akékoľvek prostriedky, ktorými by sa nezákonným spôsobom zasiahlo do osobnostných práv človeka a na dôvažok aj do nezávislosti justície. Predsedníčka súdnej rady zároveň sleduje dlhodobé pokusy o narušenie princípov demokratického a právneho štátu aj od niektorých budúcich vládnych politikov, čo je absolútne neprijateľné. Týka sa to najmä vyhlásení o rušení Súdnej rady SR, orgánu, ktorý bol zriadený ako záruka nezávislej justície pri vstupe do Európskej únie. Urobí všetko pre to, aby demokracia na Slovensku „nezomrela“. Obráti sa preto na európske inštitúcie, aby aj oni monitorovali aktuálne dianie v našej krajine.“

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri