"Vyhlásenie združenia Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ k výsledkom prieskumu Európskej komisie o vnímaní nezávislosti súdov na Slovensku"

Z medializovaných výsledkov porovnávacieho hodnotenia členských štátov EÚ za rok 2017, ktoré pravidelne spracúva Európska komisia, vyplýva pre Slovensko najhorší výsledok vnímania nezávislosti súdov.  Výrazná nedôvera v nezávislosť súdnictva súvisí s názorom, že slovenské súdy sú pri rozhodovaní pod nátlakom vlády alebo politikov. Rovnaký výsledok priniesol aj prieskum Svetového ekonomického fóra, v ktorom sa Slovensko v hodnotení nezávislosti súdov tiež umiestnilo na poslednom mieste.

Ak v nezávislosť súdov verí len jedna pätina občanov Slovenska, je to vážny signál najmä pre sudcov samotných. Na nízkej dôvere justície má však podľa ZOJ výrazný podiel 17-ročné pôsobenie Štefana Harabina vo vrcholných justičných pozíciách, ktoré  by bez politickej podpory nebolo možné.  

Za stav súdnictva  zodpovedá súdna moc spolu s mocou výkonnou a zákonodarnou. Alarmujúce výsledky vnímania nezávislosti slovenských súdov preto zaväzujú všetky tri moci, aby dokázali nájsť  taký spôsob správy justície, aby  boli  výrazne eliminované možnosti priameho prenikania politických záujmov do rozhodovania súdov.

Na nás  sudcoch je, aby sme žiadnym tlakom a zásahom do výkonu súdnictva  ani zo strany vlády a politikov  nepodľahli.   

V Bratislave 10. apríla 2017

JUDr. Katarína Javorčíková

prezidentka ZOJ

Kandidáti združenia Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ vo voľbách členov Súdnej rady SR dňa 23.5.2017

Kandidáti ZOJ vo voľbách členov Súdnej rady SR dňa 23.5.2017

V októbri 2011 sa členovia nezávislej sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu rozhodli založiť novú stavovskú organizáciu sudcov združenie Sudcovia „Za otvorenú justíciu“. Jej zakladajúci členovia prezentovali dôvody tohto rozhodnutia takto:

„Sme rozhodnutí chrániť záujmy sudcov pred neoprávnenými útokmi či už zvonka alebo zvnútra systému. Dokázali sme to našimi aktivitami na obranu sudcov, ktorí podľa nášho názoru boli šikanózne disciplinárne stíhaní. Ochrana korporatívnych záujmov sudcovského stavu však nie je naším prvoradým cieľom. Tým je zlepšenie stavu. Nemyslíme si, že slovenská justícia je v ideálnej kondícii a nikto nemá právo ju kritizovať. Konštruktívnu kritiku chceme prijať, diskutovať o nej a brať z nej námety na zlepšenie. Na druhej strane budeme aj naďalej rezolútne odmietať dehonestáciu sudcovského stavu ako celku.“

V ďalších rokoch sme sa snažili napĺňať tieto zámery a  ako osobitný úspech v tomto procese oceňujeme skutočnosť, že traja naši členovia sú v súčasnosti členmi Súdnej rady Slovenskej republiky. Do nadchádzajúcich májových volieb ZOJ nominovala 4 kandidátov, ktorí sú dlhoročnými skúsenými sudcami, a svojimi aktivitami preukázali svoj záujem a schopnosť reálne naplniť ciele, pre ktoré ZOJ vznikla.

Reakcia Združenia sudcov Slovenska na stanovisko ZOJ k mediálnej prezentácii Štefana Harabina

Stanovisko prezídia ZSS

k realizácii práva sudcu na slobodu prejavu, obmedzenia uvedeného práva a zodpovednosti sudcu

 

          Združenie sudcovia „Za otvorenú justíciu“ (ZOJ) oznámilo svoj kritický postoj k mediálnym aktivitám sudcu Najvyššieho súdu SR JUDr. Štefana Harabina vo vyhlásení prezídia zo dňa 16.3.2017.

Prezentuje názor, že uvedený sudca prekročil nielen prípustnú hranicu danú etickými normami, ale hranice jednoznačne dané zákonom, ktorý mu ukladá aj povinnosť zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru o veciach prejednávaných súdmi.

Súčasne konštatuje, že pri realizovaní práva na slobodu prejavu (ktoré nespochybňuje) výkon tohto práva nesmie byť prezentovaný nekolegiálnym, vulgárnym a kolegov sudcov dehonestujúcim spôsobom.

K mediálnej prezentácii sudcu Štefana Harabina

Združenie Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ (ZOJ) dlhodobo presadzuje konkretizáciu etických štandardov kladených na sudcov aj v súvislosti s ich aktivitami na verejnosti. Privítali sme prijatie Zásad sudcovskej etiky Súdnou radou SR ako čiastočného naplnenia jej predstáv o etických pravidlách správania sa pre sudcov. Vždy sme boli a sme pripravení nielen zastať sa kolegov sudcov, ktorí sú neprávom perzekvovaní za svoj názor, ohradiť sa voči neoprávneným útokom na justíciu, ale aj naopak – na kritiku do vlastných radov, pokiaľ je oprávnená a podložená faktami.

V tejto súvislosti nie je možné si nevšimnúť stupňujúce sa mediálne aktivity sudcu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina, ktorých obsah podľa nášho názoru v poslednej dobe prekročil nielen prípustnú hranicu danú etickými normami, ale aj hranice jednoznačne dané zákonom. Podľa § 30 zákona o sudcoch a prísediacich sudca sa musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Je povinný presadzovať dobrú povesť súdnictva, dbať svojím správaním sa na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná a je povinný nielen zachovávať mlčanlivosť o veciach, ktoré sa dozvedel pri výkone funkcie, ale aj zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru o veciach prejednávaných súdmi.

Stanovisko ZOJ k vyhláseniu ZSS k osočovaniu Súdnej rady SR

Hovorca prezidenta republiky Roman Krpeľan dňa 1.3.2017 reagoval na zasadnutie Súdnej rady SR zo dňa 30.1.2017 a jej rozhodnutie, že u niektorých sudcov, ktorí dosiahli vek 65 rokov, nepodala návrh na ich odvolanie prezidentovi republiky. Uviedol,  že „...súdna rada by nemala z návrhu na odvolanie sudcov, ktorý jej vyplýva z ústavy a zákona, robiť nedôstojnú frašku“ . Združenie sudcov Slovenska (ZSS) na túto reakciu vydalo dňa 2.3.2017 vyhlásenie, v ktorom zdôraznilo, že uvedené rozhodnutie súdnej rady dôsledne vychádza zo záväznej judikatúry ústavného súdu (PL ÚS 10/05) o ústavnom práve (možnosti) súdnej rady nepodať návrh na odvolanie sudcu z ústavnej funkcie. Podľa názoru ZSS komentár hovorcu prezidenta je absolútne klamstvo občanom, keďže neprípustne označuje súdnu radu za porušovateľa zákona a ústavy (zosmiešňuje zákon a ústavu), hoci konala v plnom súlade s ústavnou právomocou podľa čl. 141a ods.5 ústavy; a neakceptovateľnú dehonestáciu najvyššieho orgánu súdnej moci, ktoré zjavne preukazuje pohŕdanie nezávislým súdnictvom a súčasne aj výraznú snahu o podriadenie súdnej moci prezidentovi republiky, čo ústava zakazuje (princíp deľby moci v právnom štáte).

 

Združenie Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ (ZOJ) k tejto téme považuje za potrebné uviesť, že aj pri rešpektovaní citovaného nálezu pléna Ústavného súdu SR č. PL 10/05, je súdna rada pri rozhodovaní o predkladaní návrhov  prezidentovi na odvolanie sudcov z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov viazaná  dodržiavaním ústavných princípov, akými sú zákaz svojvôle a diskriminácie vo vzťahu k výkonu verejných funkcií . Zdôraznil to v ostatnom čase aj Ústavný súd SR v náleze  sp. zn. II. ÚS 298/2015-168 z 15. 12. 2016. Okrem iného  v tejto súvislosti poukázal na jeden z nálezov Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 161/03, podľa ktorého „k možnému porušeniu ústavnej zásady rovnakého zaobchádzania (nediskriminácie) môže dôjsť  v okruhu osôb nachádzajúcich sa v rovnakej právnej a/alebo faktickej situácii, pričom s niektorými z nich sa zaobchádza odlišne bez rozumného a racionálneho dôvodu“.

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Naši partneri