Vyhlásenie ZOJ k vojnovým udalostiam na Ukrajine

S hlbokou účasťou sledujeme tragické udalosti, ktoré v týchto dňoch zažíva Ukrajina v dôsledku nezmyselnej, agresívnej vojny vedenej Ruskou federáciou s podporou Bieloruska proti jej mierumilovným obyvateľom. Spôsob vedenia tejto vojny hrubo porušuje elementárne zásady ľudskosti a ženevské dohovory o dodržiavaní pravidiel medzinárodného humanitárneho práva.

Vyjadrujeme  podporu a zaväzujeme sa aktívne napomôcť všetkým aktivitám, ktoré môžu prispieť k čo najrýchlejšiemu ukončeniu vojnového konfliktu a vyvodeniu osobnej zodpovednosti voči predstaviteľom Ruskej federácie a Bieloruska, zodpovedných za všetky tragické následky na životoch ukrajinského obyvateľstva a spustošení ich suverénneho a nezávislého štátu.

Osobitne vyjadrujeme podporu ukrajinským sudcom v zápase o zachovanie právneho štátu na Ukrajine a sme pripravení poskytnúť im v rámci našich možností maximálnu pomoc. Budeme iniciovať pomoc a podporu aj na platforme Európskej asociácie sudcov (EAJ), aby vyvinula všetky dostupné aktivity k ukončeniu vojny a následne k obnove riadneho fungovania súdnej moci na Ukrajine.

V Bratislave 3. marca 2022

 

Katarína Javorčíková

hovorkyňa sudcovskej iniciatívy

Za otvorenú justíciu (ZOJ)

Informácia k partnerom ZOJ

Na stránke sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu (ZOJ) www.sudcovia.sk boli ako partneri uvedení okrem portálov Zákony a Judikáty aj mimovládne organizácie:

Nadácia otvorenej spoločnosti, Aliancia Fair-Play, Otvorené právo, Via Iuris a Biela Vrana.

 

V poslednom období v elektronickej komunikácii medzi sudcami a aj v denníku Pravda bola uvedená domnienka, či činnosť ZOJ nie je financovaná zo zdrojov mimovládnych organizácii a bola spochybnená jej nezávislosť a nestrannosť.

 

Keďže základom našej činnosti je otvorenosť a transparentnosť, považujeme za potrebné uviesť nasledovnú informáciu k partnerom, ktorí boli uvedení na našej stránke:

ZOJ vznikla v roku 2009 ako neformálna iniciatíva sudcov. V súvislosti s dianím v slovenskej justícii v tomto období nám boli z fondov nórskej a holandskej vlády, spravovaných na Slovensku Nadáciou Otvorenej spoločnosti, ponúknuté granty na projekty, ktoré by napomohli zlepšiť situáciu v súdnictve. V roku 2011 sme sformalizovali svoju činnosť a založili sme občianske združenie pod názvom Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ (ZOJ). V spolupráci s mimovládnymi organizáciami, ktoré boli uvedené ako partneri na našej stránke (s výnimkou Bielej vrany), sme realizovali viaceré podujatia v rámci dvoch projektov. Prvý bol z roku 2012 pod názvom „Otvorená justícia“ a druhý z roku 2014 pod názvom “Čo sa deje v justícii sa vás týka“. Projekty prešli náročným schvaľovacím procesom, boli sledované a riadne vyúčtované.

Po ukončení projektov a zmene pomerov v justícii sme sa v roku 2019 rozhodli pre zjednodušenie našej činnosti a opätovne sme sa pretransformovali na neformálnu sudcovskú iniciatívu Za otvorenú justíciu (ZOJ). Ukončili sme aj spoluprácu s mimovládnymi organizáciami s výnimkou OZ Biela vrana, pretože naši viacerí členovia sú držiteľmi tohto ocenenia. Z tohto dôvodu sme neaktuálnych partnerov odstránili z našej stránky.

Počas celého obdobia našej existencie sme všetky výdavky spojené s našou činnosťou a webstránkou financovali výlučne z našich členských príspevkov. Projektové prostriedky boli použité len na schválené aktivity, mimo našej bežnej činnosti.

V Bratislave 12.2.2022

JUDr. Katarína Javorčíková

hovorkyňa ZOJ

 

 

Projekty ZOJ si môžete pozrieť  v prílohách.

 

 

Vyhlásenie sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu (ZOJ) k etike vyjadrovania sudcov

Po dlhých rokoch alarmujúco nízkej dôveryhodnosti slovenskej justície vo verejnosti je justícia v súčasnosti v náročnom reformnom procese, ktorý bude rozhodujúci pre zistenie, či je očista súdnictva realizovateľná zvnútra systému alebo sudcovia tento proces nezvládnu a dajú mandát na vyriešenie tohto stavu politikom. Zásadné zmeny majú vždy svojich odporcov a ich tvorbu a realizáciu často  sprevádzajú aj chyby.  Preto sú konštruktívna kritika a rôzne názory komunikované vo vecnej rovine potrebné na to, aby sa našiel optimálny spôsob nového nastavenia systému.

História budovania demokratického súdnictva na Slovensku bola najmä do roku 2014 poznačená autokratickými spôsobmi jej riadenia, zneužívaním moci a šikanóznym potláčaním názorov oponentov. Napriek tomu kritický hlas radových sudcov bolo počuť len ojedinele, pretože si boli vedomí reálneho rizika  tvrdej odvety.

Medzičasom odvaha niektorých sudcov zlacnela. Vedomí si toho, že súčasné vedenie justície nepoužíva silové, nedemokratické prostriedky na potlačenie svojich oponentov ako to bolo v minulosti, pri kritike diania v justícii (na čo majú plné právo) sa uchyľujú k osobným urážkam a verejnému znevažovaniu tých, s ktorými nesúhlasia. Do sudcovskej komunikácie vnášajú neznášanlivosť, intoleranciu a eskalujú polarizáciu sudcov.

Za neprípustné považujeme napríklad hanlivé a nepravdivé označenie členov Súdnej rady Slovenskej republiky nominovaných výkonnou a zákonodarnou mocou za „marionety, konajúce na pokyn a odvádzajúce desiatky tým, ktorí ich posadili na stoličku“, alebo za tých, ktorí “nemôžu byť svojprávni a schopní samostatne myslieť“, keďže sú kedykoľvek z funkcie odvolateľní bez udania dôvodu.  Podľa čl. 141a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky sú pritom počas funkčného obdobia kedykoľvek odvolateľní bez udania dôvodu aj  členovia súdnej rady volení sudcami. Teda všetci členovia súdnej rady bez rozdielu.

V Bratislave 17. januára 2022

Mgr. Dušan Čimo

hovorca ZOJ

 

Informácia a záverečné uznesenie z 31. Zhromaždenia delegátov Soudcovské unie Českej republiky, ktoré sa konalo v dňoch 22.10. – 23.10.2021 v Prahe

Sudcovskú iniciatívu Za otvorenú justíciu (ZOJ) na zhromaždení zastupoval JUDr. Pavel Rohárik.

V úvodnej slávnostnej časti boli odovzdané ocenenia za dlhodobú aktívnu prácu v únii. Mojmírovi Putnovi bola udelená Cena Jana Vyklického, a boli odovzdané ocenenia aj poľským sudcovským asociáciám IUSTITIA a THEMIS. Daniela Zemanová sa stala čestnou prezidentkou únie.

Pracovná časť zhromaždenia pokračovala rokovaním delegátov v troch pracovných skupinách: (1) „Justiční mapa“, (2) „Soud - úřad, ateliér, ordinace, veděcké pracoviště nebo továrna ?“ a (3) „Elektronizace justice“.

Súčasne sa uskutočnil v sídle CEELI Inštitútu okrúhly stôl na tému „Ochrana soudcovské nezávislosti a právního státu v Evropě, zejména se zaměřením na aktuální situaci v Polsku“. 

Účastníci diskusie, predstavitelia medzinárodných i národných sudcovských asociácií, sudcovia, i on-line pripojená viceprezidentka Európskej komisie Věra Jourová, vyjadrili pohoršenie nad súčasným stavom v Poľsku a riešili akými prostriedkami by sa mohla situáciu zmeniť.

Čestný prezident Európskej asociácie sudcov (EAJ) Guenter Worratsch vyjadril presvedčenie, že situácia v Maďarsku je horšia ako v Poľsku, ale maďarskí sudcovia odmietajú o negatívnych javoch verejne, najmä na medzinárodnom fóre, hovoriť.

Účastníci diskusie sa zhodli na nevyhnutnosti otvorenej a rovnocennej komunikácie sudcovského stavu a politickej reprezentácie. V tejto súvislosti vyslovil prezident Združenia sudcov Slovenska František Mozner obavu z toho, že na Slovensku táto komunikácia viazne.

N á v r h - Pripomienky Súdnej rady Slovenskej republiky k 2. návrhu Reformy súdnej mapy

Hlavná stránka | Súdna rada Slovenskej republiky

  1. K procesu tvorby 2. návrhu Reformy súdnej mapy:

Súdna rada SR k 1. návrhu Reformy súdnej mapy zaujala stanovisko uznesením č. 327/2020 zo dňa 4.12.2020.

V procese tvorby súdnej mapy zdôraznila potrebu aktívnej účasti súdnej rady, zástupcov súdov, prokuratúry, advokácie a iných dotknutých subjektov.

Súdna rada konštatuje, že aj 2. návrh Reformy súdnej mapy (ďalej len „Návrh“)  bol opätovne pripravený bez zástupcov Súdnej rady Slovenskej republiky ako ústavného orgánu sudcovskej legitimity, zástupcov súdov a ostatných dotknutých subjektov. Týmto postupom je súdnej rade znemožnené aktívne participovať na tvorbe kľúčových zákonov pre súdnictvo a riadne si tak plniť svoje ústavné kompetencie.

Lehota 22 dní na podanie pripomienok v Medzirezortnom pripomienkovom konaní bola aj k tomuto Návrhu neprimerane krátka, na úkor riadnej prípravy pripomienok pre všetky dotknuté subjekty.

V predloženom Návrhu boli uskutočnené zmeny oproti 1. návrhu, ktoré nevychádzali z podaných pripomienok dotknutých subjektov. Predkladateľ ich v dôvodovej správe nevysvetlil, čím sa znemožnila riadna vecná argumentácia v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Na rozdiel od 1. návrhu, ktorý Reformu súdnej mapy upravoval v jednom návrhu zákona, predložený Návrh reformu rozdelil do 4 návrhov zákonov, ktorých prepojenie je problematické a výsledok ich prijímania rizikový. Keďže nie je isté, ktorý z týchto návrhov zákonov a v akej výslednej podobe bude v parlamente prijatý, návrhy vychádzajú aj z existencie súdov, ktoré sa majú z hľadiska zámeru predkladateľa zrušiť. Môže to v konečnom výsledku spôsobiť vzájomnú inkompatibilitu prijatých zákonov a následné narušenie riadneho chodu a správy súdov.

Táto pripomienka je zásadná.

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri