ZOJ nie je organizovaná skupina „nejakých členov“.  Je to iniciatíva sudcov založená na spoločných  hodnotách, ktoré roky buduje a obhajuje. Vznikla spontánne, keď  justíciu začali ovládať ľudia ako  Štefan Harabin vo funkcii ministra spravodlivosti  a spriaznení sudcovia okolo neho, ktorí  do sudcovského stavu  vnášali svoje zvláštne predstavy búrajúce otvorenosť, transparentnosť a najmä dôveryhodnosť  justície. Vytrácali sa aj také jej atribúty akými sú  spravodlivosť a čestnosť. Na niektorých súdoch sa  budovala vnútorná korupcia (finančné odmeňovanie  či kariérny postup len  vyvolených sudcov) a nevídané rodinkárstvo.

     V tejto neduživej atmosfére  v roku 2009  poslala z Banskej Bystrice viaceré  mediálne odkazy v tom čase  najvýraznejšia  Harabinova  kritička  Jana Dubovcová  (pozri  napr. https://komentare.sme.sk/c/4325090/uz-vtedy-to-bolo-na-sudoch-tak.html).

Z Bratislavy sa ozvala   Darina Kuchtová, ktorá  poskytla rozhovor časopisu  Týždeň (text je možné nájsť: https://www.tyzden.sk/casopis/4070/je-voci-nam-represia/). Takmer súčasne verejne vystúpila z Košíc Ľudmila Babjaková a v článku zverejnenom v týždni:  https://www.tyzden.sk/casopis/4071/justicia---vec-verejna/?ref=kat podrobne vysvetľovala prečo  by sudcovia nemali mlčať.

Čítať ďalej...

Keďže moja disciplinárna vec sa stala predmetom verejného záujmu, verejnosť som doposiaľ o jej priebehu informoval.

            Medzičasom došlo k jej právoplatnému skončeniu. Pretože podľa môjho názoru, konaním a rozhodnutím odvolacieho disciplinárneho súdu došlo k porušeniu môjho základného ústavného práva na súdnu ochranu  a o ústavnú ochranu sa musím obrátiť na Ústavný súd Slovenskej republiky, mám zato, že aj o tomto pokračovaní v disciplinárnej veci má byť verejnosť informovaná.

            Pripájam preto ústavnú sťažnosť, ako aj relevantné dokumenty, ktoré jej predchádzajú.

V Banskej Bystrici, 23.4.2013

Juraj Babjak

sudca Krajského súdu

v Banskej Bystrici

Odvolanie.doc

R-14-12-11.pdf

R-21-1-13.pdf

R-31-10-11.pdf

US-finalna.doc

Sudca Peter Paluda, Najvyšší súd SR

Na návrh Súdnej rady SR pod vedením Štefana Harabina zo dňa 8. septembra 2009 bol disciplinárne stíhaný za podanie trestného oznámenia na predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina a za názor vyslovený v novinách. Súdna rada sudcovi dočasne pozastavila výkon jeho sudcovskej funkcie. Pozastavenie funkcie trvalo 2 roky. Disciplinárne konanie bolo zastavené, pretože po zmene zákona ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská vzala návrh späť.

sudca Stanislav Sojka, Okresný súd Michalovce

Predseda Okresného súdu v Michalovciach Jozef  Soročina na sudcu podal dňa 3.6.2008 disciplinárny návrh za to, že mal sprístupniť obsah odvolania  podaného v trestnej veci, o ktorej mal rozhodovať,  známym sudcom, prokurátorom, sudcovskej rade  pri OS Michalovce  a JUDr. Danielovi Lipšicovi. Neskôr predseda súdu podal na sudcu ďalší návrh na začatie disciplinárneho konania  pre list prezidentovi, v ktorom sa mu sťažoval na pomery na súde.

Zo skutku za sprístupnenie obsahu odvolania bol sudca disciplinárnym súdom oslobodený rozsudkom zo dňa 21.10.2009,avšak súd uznal jeho vinu zo závažného disciplinárneho previnenia pre druhý skutok - za napísanie listu prezidentovi republiky. Uložil mu disciplinárne opatrenie zníženie funkčného platu o 50 percent na obdobie 6 mesiacov. Štefan Harabin ako minister spravodlivosti sudcovi dočasne pozastavil výkon funkcie. Pozastavenie trvalo 2 roky. Nový predseda Okresného súdu Michalovce JUDr. Stretavský vzal návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi späť v januári 2011.

Čítať ďalej...

Sudca je v priamom vzťahu k štátu, ktorý mu na jednej strane zákonom priznáva doživotné istoty a  nezávislosť, ale v skutočnosti umožňuje sudcovi pri vysluhovaní práva a spravodlivosti  vedome kalkulovať s tým, kto je  mocný a mocnejší a s tým, že jeho zlyhanie v nestrannosti a nezaujatosti prípadne niekto iný vo vnútri súdneho  systému napraví.

Koncom roka 2011 sa na disciplinárnom súde v Bratislave uskutočnili disciplinárne pojednávania jedného disciplinárneho senátu v dvoch disciplinárnych veciach sudcov Krajského súdu Banská Bystrica, ktoré dávajú ďalšiu možnosť hodnotiť justičný systém, činnosť disciplinárnych senátov a orientovať sa v problematike, ktorá má zásadný dosah na postavenie sudcu a jeho vzťah k štátu, v službe právu a spravodlivosti.

Disciplinárnym konaním voči sudcovi vzniká prekážka riadneho výkonu funkcie sudcu a ide o prekážku na strane štátu ako zamestnávateľa sudcu.

Navrhovateľ disciplinárneho stíhania sudcu a disciplinárny senát, ktorý sa návrhom zaoberá majú rozdielne procesné postavenie  ale súčasne orgány povinné konať z úradnej moci. Ak zistí porušenie zákona navrhovateľ (obvykle boli navrhovateľmi disciplinárnych konaní predseda súdu a minister spravodlivosti, predtým aj Súdna rada SR) je povinný podať  disciplinárny návrh a tento návrh na disciplinárnom súde odôvodniť. Ak po dokazovaní, vykonanom podľa predpísaných procesných pravidiel disciplinárny súd zistí porušenie zákona, je povinný vysloviť vinu a uložiť trest. Pri pochybnostiach o návrhu a z niektorých iných dôvodov disciplinárne stíhaného sudcu oslobodí alebo konanie zastaví. Je neobvyklé, ak navrhovateľ zoberie návrh späť z dôvodu zjavnej neodôvodnenosti. Je na mieste otázka, či  nedošlo k zneužitiu disciplinárneho konania, v čí prospech  a tiež aké zadosťučinenie patrí nedôvodne postihovanému sudcovi za to, že bol vystavený prekážke riadneho výkonu  funkcie nielen v prípade, že mal pozastavený výkon funkcie, ale aj v prípade, že funkciu sudca vykonával v podmienkach  disciplinárnych pojednávaní a hrozby testu podľa nepravdivého disciplinárnom návrhu. 

Čítať ďalej...

(Záverečný návrh na disciplinárnom pojednávaní 14.decembra 2011)

         1.Tento disciplinárny návrh má pôvod v návrate sudcu Babjaka  z Ústavného súdu Slovenskej republiky na Krajský súd v Banskej Bystrici(„krajský súd“) v januári 2007.Vtedy došlo zo strany predsedu súdu Bobora k účelovému  dodatku  rozvrhu práce, k vzájomnej výmene  sudcov  Babjaka s Bednárom  medzi senátmi a k následnému prideleniu sudcovi Babjakovi sudcom Chovankom rozsiahlej neskončenej trestnej agendy po odchádzajúcom sudcovi Škorpilovi.

         2.Pridelenie sudcovi Babjakovi v jeden deň - a to popri bežnom nápade vecí - 5 prvostupňových  a 14 odvolacích reštančných vecí (7 mesiacov až 7 rokov od ich nápadu),v celkovom rozsahu viac ako 30 000 strán, ktoré neboli vyriešené mesiace resp. roky a ktorých riešenie zákonite aj porovnateľný čas a nasadenie vyžaduje, znamenalo úmyselné porušenie ústavnej zásady rovnosti(čl.12 ods.1 ústavy), pretože agenda takéhoto rozsahu a obtiažnosti žiadnemu inému sudcovi krajského súdu v jeden deň nenapadá.

         3.Práve dodatok rozvrhu práce a účelová výmena sudcov Babjaka s Bednárom, znamenajúca aj   porušovanie ústavnej zásady  zákonného sudcu v zmysle čl.48 ods.1 ústavy(lebo v konečnom dôsledku, minimálne v 33-troch veciach bolo konané v nezákonnom zložení senátov),boli prostriedkom k porušovaniu ústavnej zásady rovnosti v neprospech sudcu Babjaka.

         4.Sudca Babjak za označené úmyselné porušovanie ústavnosti, ktoré bolo rozhodnou príčinou eventuálne vzniknutých prieťahov v konaní, nenesie žiadnu zodpovednosť. Práve naopak: s účelovou zmenou rozvrhu práce a s jej následkami prejavil rozhodný nesúhlas, o nápravu opakovane žiadal nielen predsedu krajského súdu ale aj sudcovskú radu pri tomto súde a zároveň upozorňoval ako na  prieťahy v konaniach, tak aj na  zneužiteľnosť situácie.

Sudca Babjak nemôže za to, že jeho námietkam nebolo vyhovené a že stav v rozpore s ústavou vyhovoval na krajskom súde  predsedovi súdu, sudcovskej rade a tiež trestnému kolégiu.

         5.Úmyselné porušovanie ústavnosti pri deľbe práce na súde nemôže nemať negatívny dopad na kvalitu konania a rozhodovania alebo na rýchlosť konania, alebo na oboje. Potenciálna zneužiteľnosť voči sudcovi, ktorá je s tým zákonite spojená, je iba otázkou času a okolností. Inými slovami: nemohli sa preto nevyskytnúť prieťahy v konaní  v niektorých veciach sudcu Babjaka a nemohlo ani nedôjsť k zneužitiu vytvorenej, a teda zneužiteľnej situácie.

Čítať ďalej...