Sudcovia "Za otvorenú justíciu"

V skúške vlastnej morálnej kredibility sme ako sudcovia neobstáli

| Časopis Naša univerzita 10/2018/2 | NAŠI ABSOLVENTI | Karin Fedorová |

Foto: Archív E. Berthotyovej

JUDr. Elena Berthotyová, PhD., je sudkyňou na Najvyššom súde Slovenskej republiky (NS SR), kde sa venuje azylovému právu. Niektoré jej rozhodnutia v tejto oblasti možno oprávnene zaradiť medzi prelomové. Minulý rok získal senát Správneho kolégia NS SR, ktorému predsedá, dokonca cenu Judikát roka 2017 za súdne rozhodnutie ochraňujúce základné práva žiadateľky o azyl z Afganistanu a jej troch maloletých detí. Úspešnej absolventky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (PraF UK), ktorá je zakladajúcou členkou sudcovskej nezávislej iniciatívy „Za otvorenú justíciu“, sme sa opýtali nielen na jej prácu, ale i na to, ako z pohľadu svojej profesie vníma situáciu ohľadom migračnej krízy či v čom vidí najväčší problém justície na Slovensku.

Aká cesta u vás viedla k štúdiu práva?

V bývalom režime sa študent mohol prihlásiť len na jednu vysokú školu, a hoci ma právo vždy lákalo, neverila som, že by ma prijali. V tom čase boli na Slovensku len dve fakulty a prijímali len malý počet študentov. Prihlášku som si dala napokon na pedagogickú fakultu do Nitry, ale pre nedostatok miesta ma neprijali. Tak som študovala ročnú učiteľskú nadstavbu v Modre a ďalší rok som pracovala ako vychovávateľka na ZŠ v mojom rodnom meste – v Trenčíne. Po celú dobu som sa poctivo pripravovala na prijímacie pohovory na právo, až to napokon vyšlo.

Ako si spomínate na svoje študentské časy na UK?

Na svoje študentské časy spomínam ako na najkrajšie obdobie v živote, hoci som taký ten bezstarostný študentský život ani nezažila. Mala som iné starosti a radosti. V prvom ročníku sa mi dva týždne pred prvou skúškou narodil syn. Celé obdobie sme s manželom (tiež študentom) a so synom bývali na manželskom internáte na Mlynoch UK. Mala som individuálny študijný plán a musím priznať, že syn nás naučil zodpovednosti. Na každú skúšku som išla pripravená tak, aby som ju urobila na prvýkrát. Za celé štúdium som žiadnu skúšku neopakovala a mala som len jednu trojku (zo sociológie). Musím priznať, že právom. Na študentské časy mám aj ďalšiu krásnu spomienku – nežnú revolúciu. Bolo to nesmierne euforické obdobie. Ako väčšina študentov na Námestí SNP som ju prežila s veľkou nádejou na zmenu. Priniesla slobodu aj na samotnú univerzitu.

Reakcia sudcovskej nezávislej iniciatívy „Za otvorenú justíciu“ (ZOJ) na nepravdivé a zavádzajúce informácie Štefana Harabina o konzultačnej rade sudcovskej nezávislej iniciatívy ZOJ

Sudcovská nezávislá iniciatíva  „Za otvorenú justíciu“ (ZOJ)  v reakcii na nepravdivé a zavádzajúce informácie, ktorými Štefan Harabin spochybňuje  nestrannosť a  nezaujatosť ZOJ  v blogu pod názvom  „Spolupracuje Kiska s pozemkovou mafiou?“ zverejnenom na stránke Extraplus dňa 28.10.2018
 https://www.extraplus.sk/clanok/spolupracuje-kiska-s-pozemkovou-mafiou,
zdôrazňuje, že  po transformácii združenia  „Za otvorenú justíciu“ (ZOJ) na neformálnu a nezávislú sudcovskú iniciatívu „Za otvorenú justíciu“ (ZOJ), ku ktorej došlo  na základe rozhodnutia  Konferencie členov združenia „Sudcovia za otvorenú justíciu“ dňa 20. októbra 2017, sudcovská nezávislá iniciatíva ZOJ nemá ž i a d n u  konzultačnú radu.

O tejto zmene  sudcovská nezávislá iniciatíva ZOJ verejne informovala na stránke  www.sudcovia.sk dňa 30.novembra 2017.

Sudcovia nezávislej sudcovskej iniciatívy ZOJ

 V Bratislave dňa 29.10.2018

Vyhlásenie ZOJ

Sudca rozhodujúci v majetkovom spore, v ktorom bol jednou zo strán prezident republiky, sa po rozhodnutí neobmedzil na vecné odôvodnenie svojho rozhodnutia, ale rozhodol sa dať prezidentovi aj rady, ako by si mal zariadiť další profesionálny i súkromný život (vrátane odporúčania mu vysťahovať sa z krajiny, v ktorej zastáva najvyššiu ústavnú funkciu). Takéto počínanie celkom jednoznačne vzbudzuje pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti sudcu i o správnosti jeho rozhodnutia, ktoré by tu inak byť nemuseli. 

Justičné ticho po takýchto škandalóznych vyjadreniach sudcu plodí ďalšie zlo a posmeľuje iných sudcov k takýmto praktikám, ale vrhá tiež zlé svetlo na všetkých slušných sudcov. 

Preto sudcovia, ktorí založili združenie Za otvorenú justíciu aj ich podporovatelia považujú za nevyhnutné sa proti postupu dotyčného kolegu ohradiť, prejaviť s ním zásadný nesúhlas a vyjadriť presvedčenie, že takúto potrebu bude v budúcnosti pociťovať čoraz viac sudcov, aby tak i tzv. mlčiaca väčšina dala dostatočne zreteľne najavo, že podobné metódy nezdieľa, ale sú pre ňu naopak extrémom, ktorý v obraze slovenského sudcu nemá miesto.”

 Sudcovia nezávislej sudcovskej iniciatívy ZOJ

V Bratislave dňa 27.10.2018

Na Ústavný súd tlačí čas

| Dominik Hutko  | Pravda 26.10.2018  |

Necelé štyri mesiace má parlament na to, aby zvolil 18 kandidátov na ústavných sudcov, z ktorých si potom prezident Andrej Kiska vyberie polovicu a tých vymenuje. Ak sa celý proces neuzavrie vo februári, Ústavnému súdu hrozí kolaps. V tom čase totiž končí vo funkcii 9 z 13 ústavných sudcov. S hľadaním vhodných kandidátov sa doteraz čakalo, pretože tento týždeň mali poslanci schváliť nové pravidlá pre ich voľbu cez novelu ústavy. Tá však nakoniec hlasovaním v noci z utorka na stredu neprešla.

„Čaká nás veľmi ťažké obdobie, lebo zvoliť 18 kandidátov, ktorí musia naplniť všetky kvalifikačné predpoklady, bude ťažké a tento proces bude veľmi komplikovaný,“ zhodnotil expremiér a predseda Smeru Robert Fico.