Sudcovia "Za otvorenú justíciu"

Otvorený list sudcom Slovenskej republiky

Vážené kolegyne,

Vážení kolegovia,

z Vašej diskusie k aktuálnym udalostiam v súdnictve, najmä k vyhláseniu 12-tich prešovských sudcov a k názorom sudcov Martina Smolku a Michala Novotného,  vyplýva veľmi významný, kľúčový fakt. Sudcovia si do veľkej miery uvedomujú nutnosť vnútornej katarzie svojho stavu a potrebu byť v tomto procese zomknutí a jednotní. Mnohí sa však cítia osamotení a aj zmätení množstvom protichodných názorov, a služobne mladší nevnímajú súvislosti z minulosti. Postupne sa formuje aj uvedomenie, že slušný a zodpovedný sudca sa nemôže starať len o svoje súdne oddelenie, ale má spoluzodpovednosť za kredit celého sudcovského stavu. Pretože tiene korupcie, kupovania rozhodnutí a mafiánskych prepojení dopadajú na slušných aj nehodných bez rozdielu. Chýba však spoločná platforma, ktorá by sudcov postupne mohla opätovne viesť k zjednoteniu a skutočnej samoočiste.

Združenie sudcov Slovenska nemá väčšinovú podporu sudcov a jeho vplyv zoslabol najmä v súvislosti s jeho neschopnosťou včas a dostatočne sa vyhraniť voči medializovaným podozreniam zo závažnej trestnej činnosti mnohých sudcov, ktorí navyše v prevažnej miere boli jeho členmi. Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu bola počas celej doby svojej existencie terčom útokov zvnútra aj zvonka sudcovského stavu, a veľa sudcov sa preto ani nepokúsilo bližšie jej porozumieť. V tejto krízovej situácii bez hľadania prienikov medzi všetkými  názorovými stranami sudcov, a bez vyselektovania osobností, ktoré preukázali svoju morálnu integritu a sú schopné sudcov zjednocovať, k zásadným zmenám nedôjde. Potom sa sudcovia budú musieť podrobiť opatreniam politikov k vynútenej očiste justície, aby spoločnosti dala to, čo jej právom patrí.

Pre bližšie pochopenie súvislostí z minulosti, dávame do pozornosti vcelku podrobný, faktografický exkurz do našej justičnej histórie, ktorý spracoval študent práva Rastislav Fiťma v nasledovnom blogu:

https://dennikn.sk/blog/1826669/1826669/?ref=list

Sudcom, ktorí sa zatiaľ nechcú záväzne organizovať, ale len sa spolupodieľať alebo podporovať stanoviská alebo postoje, s ktorými sa dokážu stotožniť, ponúkame možnosť  pridať sa do našej neformálnej skupiny. Po názorovej a personálnej obrode Združenia sudcov Slovenska sa postupne môžeme zbližovať a smerovať k opätovnému vytvoreniu skutočného reprezentanta slovenských sudcov so silným morálnym kreditom.

Ak Vás naša ponuka oslovila, napíšte na adresu  Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .

S úctou

                                                    Katarína Javorčíková

                                                    Dušan Čimo 

                                                    hovorcovia ZOJ

My nič, my sme len sudcovia

| dennikn.sk | Marek Káčer | 1. apríla 2020 |

Zo zasadnutia súdnej rady. Foto N – Tomáš Benedikovič

Sudcovia a sudkyne tvoria osobitnú spoločenskú skupinu. Ústava im garantuje exkluzívne kariérne a materiálne podmienky, a preto je legitímne od nich požadovať, aby plnili povinnosti, ktorým iné kategórie osôb nepodliehajú. Jednou z takýchto povinností môže byť aj povinnosť prejsť vhodne nastavenou previerkou. Previerky predsa nie sú trestom, ale nástrojom kontroly určitej spôsobilosti.

Autor je vedúci Katedry teórie práva a ústavného práva
na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity
a vedecký pracovník na Ústave štátu a práva SAV

Slovenské súdnictvo má dlhodobo kriticky nízku dôveryhodnosť. Nová vláda pravdepodobne bude tento problém riešiť zavedením sudcovských previerok. Prednedávnom sa proti tomuto návrhu postavil trnavský sudca Martin Smolko, ktorého kritické vyhlásenie podpísalo niekoľko desiatok jeho kolegov a kolegýň.

Pán doktor Smolko proti previerkam v zásade namieta dve veci: previerky neriešia reálny problém, pretože za nízku dôveryhodnosť slovenského súdnictva nesú zodpovednosť médiá a politici. Navyše sudcovské previerky by boli nesystémovým opatrením, pretože by sa vzťahovali iba na súdnictvo, hoci problém nízkej dôveryhodnosti sa týka aj parlamentu a vlády. Ich zavedením by teda došlo k narušeniu deľby moci. Obidva tieto argumenty sú slabé.

Sudca Smolko vidí príčinu nízkej dôveryhodnosti súdnictva v médiách a politikoch. Médiá sú vinné, pretože ojedinelé zlyhania jednotlivých sudcov prezentujú ako všeobecnú charakteristiku celého sudcovského stavu. Politici sú vinní preto, že túto mediálnu manipuláciu zneužívajú ako marketingovú stratégiu na získavanie lacných politických bodov.

Malo by ich byť 18, je ich 12, možno zostanú traja. Súdnej rade hrozí kolaps

| dennikn.sk | Veronika Prušová | 31. marca 2020 |

Členka súdnej rady Marcela Kosová. Foto – TASR

Deväť členov súdnej rady diskutuje o tom či sa všetci spoločne vzdajú svojho členstva v najvyššom orgáne súdnictva.

Mali by byť osemnásti, no momentálne sú v súdnej rade len dvanásti členovia. Ak sa rozhodnú narýchlo odísť aj ďalší deviati nominanti sudcov, zostane vrcholný orgán súdnictva na Slovensku úplne nefunkčný. Stačí, že nominanti sudcov kladne zareagujú na výzvu, ktorú im v utorok adresovala členka Marcela Kosová.

Táto sudkyňa Krajského súdu v Bratislave tvrdí, že v rámci očisty justície je vzdanie sa členstva správnym gestom. O svojom návrhu chce teraz diskutovať. Vopred avizuje, že toto gesto má podľa nej zmysel, len ak tak urobia všetci deviati členovia zvolení sudcami.

Gesto k očiste?

Kosová, ktorá v súdnej rade zastupuje sudcov, si uvedomuje, že ak s kolegami z rady odíde, ostane nefunkčná. Príde o predsedníčku Lenku Praženkovú, no hlavne prestane byť uznášaniaschopná. Na rozhodnutie totiž potrebuje aspoň desať hlasov.

A tie teraz v súdnej rade ani zďaleka k dispozícii nie sú. Potom, ako sa po telefonáte s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (Za ľudí) minulý týždeň vzdali traja nominanti vlády a dvaja parlamentní nominanti, sú v rade okrem členov volených sudcami ešte traja nominanti prezidentky Zuzany Čaputovej.

Koniec jednej éry? Sopoliga a Združenie sudcov Slovenska

| dennikn.sk | 29. marca 2020 | Rastislav Fiťma |

Juraj Sopoliga. Foto – tasr

27. marec 2020 bol na udalosti v justícii nepochybne bohatým dňom. Každá z nich sa priamo dotýkala najväčšej stavovskej organizácie sudcov – Združenia sudcov Slovenska (ZSS). Jednou z týchto udalostí bolo, že funkcie sudcu sa vzdal jeho predseda Juraj Sopoliga.

ZSS poskytlo prvýkrát od vznesenia obvinenia voči 13 sudcom v rámci akcie Búrka vyjadrenie pre médiá a pozastavilo obvineným sudcom členstvo v združení. Vedúce postavy bratislavskej sekcie ZSS podporili vyhlásenie sudcu Okresného súdu Trnava Martina Smolka, podľa ktorého za nízku dôveryhodnosť súdnictva môžu najmä politici a médiá. A napokon bola vo večerných hodinách zverejnená informácia, že funkcie sudcu sa vzdal prezident ZSS a sudca Krajského súdu v Košiciach Juraj Sopoliga.

O Združení sudcov Slovenska sa v posledných mesiacoch písalo často. Rezonovalo najmä vyhlásenie Celorepublikovej rady ZSS, kde požiadavku, aby Monika Jankovská až do odstránenia pochybností nemohla vykonávať funkciu sudcu, rada označila za „vzorové protiústavné konanie“. Bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák označil ZSS za ničiteľa a hrobára dobrej povesti a dôveryhodnosti slovenskej justície. Mnohých by preto určite prekvapilo, že Združenie sudcov Slovenska kedysi patrilo medzi najotvorenejších a najintenzívnejších kritikov pomerov v slovenskej justícii. Čo sa teda zmenilo?