Sudcovia "Za otvorenú justíciu"

S T A N O V I S K O ZOJ k vládnemu návrhu zmeny zákona o sudcoch v oblasti sociálneho zabezpečenia sudcov.

Dňa 24. júna 2020 Vláda SR schválila návrh zmeny zákona o sudcoch č. 385/2000 Z. z., na základe ktorého majú byť zo zákona vypustené viaceré časti týkajúce sa sociálneho zabezpečenia sudcov. Zmena zákona má byť prijatá Národnou radou SR v skrátenom legislatívnom konaní v rámci tzv. balíka opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, zasiahnutého opatreniami na zamedzenie nákazlivej choroby.

Napriek tomu, že štát sa v nasledujúcom období v súvislosti s pandémiou koronavírusu môže ocitnúť v extrémne zložitej ekonomickej situácii a je namieste sociálna solidarita všetkých vrstiev spoločnosti, nie je žiadny právne obhájiteľný dôvod, aby sa finančné reštrikcie sociálneho zabezpečenia sudcov riešili formou trvalej zmeny dotknutých ustanovení zákona o sudcoch. Postačilo by dočasné pozastavenie ich účinnosti až do skonsolidovania ekonomiky štátu na úroveň pred vypuknutím pandémie. Aj v minulosti sa sociálna solidarita sudcov, prokurátorov a poslancov riešila cez tzv. „zmrazovanie platov“; a keď to ekonomické pomery v štáte umožnili, opätovne sa obnovila aplikácia účinnosti dotknutých ustanovení zákonov.

V súlade so zákonom nie je ani skutočnosť, že sa takýto závažný zásah do sociálneho zabezpečenia sudcov realizuje v skrátenom legislatívnom procese a bez akejkoľvek diskusie so sudcami a Súdnou radou SR. Pri počte približne 1400 sudcov a obsahu plánovaných reštrikcií, nemôžu tieto žiadnym zásadnejším spôsobom skonsolidovať verejné financie. Nie je preto zákonný dôvod využívať na ich prijatie súčasnú mimoriadnu situáciu v štáte a skrátené legislatívne konanie.

V Bratislave 25. júna 2020

                                                   JUDr.  Katarína Javorčíková

                                                   Mgr.  Dušan Čimo 

                                                    hovorcovia ZOJ

Miriam Repáková prehovorila: Praženková chcela, aby som za ňou prišla domov, Kán to skúšal cez partnera

| 24. júna 2020 | Veronika Prušová | dennikn.sk | 

Miriam Repáková prichádza na Špecializovaný trestný súd. Foto – TASR

Mariana Kočnera poznala viac ako pätnásť rokov. Bol to on, kto jej do mobilu inštaloval Threemu, ani nevedela prečo. Dnes už vie, že potreboval ovplyvniť kauzu Technopol. Bývalá sudkyňa Miriam Repáková hovorila pred vyšetrovateľom aj o iných kauzách a o svojich bývalých kolegoch.

Pre sudcu musí byť tabu baviť sa o živom spore s nejakým človekom, hoci aj blízkym. Bývalá sudkyňa Miriam Repáková to vie. Fakt, že to nedodržala, považuje spätne „za úplné morálne zlyhanie“. Povedala to minulý týždeň v Nitre pred vyšetrovateľom NAKA. Časť z jej výpovede zverejnil týždenník Plus 7 dní a má ju aj Denník N.

Repákovej blízkym, s ktorým sa rozprávala o kauzách, hoci nemala, bol Marian Kočner. Riešili spolu kauzu Technopol, teda spor, v ktorom sa ľudia blízki Kočnerovi vďaka súdnym rozhodnutiam zmocnili firmy s majetkom zhruba za 20 miliónov eur.

Pred vyšetrovateľom však nehovorila len o tejto kauze, o ktorú sa podľa nej zaujímal aj advokát Kán. Rozprávala aj o spore o hotel Carlton, pre ktorý sa s ňou stretla aj dnes už bývalá predsedníčka súdnej rady Lenka Praženková. V prospech jedného z účastníkov sporu – Erika Mikurčíka – sa vraj prihováral aj bývalý predseda Okresného súdu Bratislava III David Lindtner, ktorý bol v marci v rámci akcie Búrka tiež obvinený.

Počet voľných sudcovských miest má po novom určovať transparentný systém

| postoj.sk | 22.6.2020 | TASR |

Foto: pixabay.com

Doterajšia prax pri určovaní voľných miest sudcov nebola podľa rezortu založená na písaných, transparentných, zverejnených pravidlách a modeloch výpočtov, ktoré by jednoznačne určovali spôsob stanovovania optimálneho počtu sudcov a tomu zodpovedajúcemu počtu voľných miest sudcov.

"Inštrukcia ministerstva, ktorou sa ustanovujú princípy určovania voľných miest sudcov na súdoch, má byť účinná od 1. júla 2020. Jesenné kolo určovania počtu voľných miest sudcov, ktoré sa predpokladá v septembri 2020, by tak malo už prebehnúť v súlade s uvedenými princípmi," uviedol Peter Bubla z tlačového oddelenia rezortu.

Ministerstvo pripomína, že prípravy a snahy o zavedenie pravidiel do tohto procesu už v minulosti existovali. Šéfka rezortu Mária Kolíková pripomína, že pravidlá sa usilovali zaviesť v rokoch 2017 až 2018 spolu s vtedajšou ministerkou Luciou Žitňanskou.

Stanovisko ZOJ k Programovému vyhláseniu vlády na roky 2020 – 2024

K vybraným častiam Programového vyhlásenia vlády na roky 2020 – 2024 (ďalej len PPV), ktoré sa týkajú súdnictva ako celku,  sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu zaujíma nasledovné stanovisko:

Vláda sa zaviazala v záujme obnovy dôvery v právny štát a s cieľom očisty justície presadiť ústavný zákon v oblasti justície, reformu súdnej mapy, efektívny zákon o zaisťovaní majetku a trestný čin prikrmovania.  

Ústavný zákon v oblasti justície má zahŕňať vo vzťahu k Súdnej rade SR:

zavedenie regionálneho princípu pri voľbe jej členov sudcami tak, aby sa zvýšila jej reprezentatívnosť, 

ZOJ:

Regionálny princíp pri voľbe členov sudcami už raz bol do zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade SR (ďalej len zákon o súdnej rade) zavedený, ale príslušné ustanovenie zákona bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 2/2012 z 18.11.2015. Zrušené ustanovenie vytvorilo 8 jednomandátových volebných obvodov, ktoré kopírovali obvody krajských súdov. V týchto  volebných obvodoch však kandidáti nemali rovnaké podmienky na ich zvolenie, pretože v jednotlivých obvodoch krajských súdov pôsobí rôzne množstvo sudcov a kandidáti tak z hľadiska množstva hlasov potrebných na zvolenie nemali rovnakú východiskovú pozíciu, t. j. na zvolenie by sa vyžadovalo v rôznych volebných obvodoch rozdielne volebné kvórum. Citovaným nálezom však toto ustanovenie bolo zrušené z iného dôvodu, a to, že medzičasom došlo k zmene právnej úpravy kreovania funkcie  predsedu súdnej rady, ktorú dovtedy vykonával predseda Najvyššieho súdu SR tak, že predsedu súdnej rady volia členovia súdnej rady. Súčasne bolo upravené, že sudcovia volia namiesto 8 až 9 členov súdnej rady, s čím bolo v rozpore ustanovenie o vytvorení len 8 volebných obvodov.