Sudcovia "Za otvorenú justíciu"

Sudkyňa Javorčíková o zmiznutom spise v Kočnerovej kauze: Je možné, že sa s ním manipulovalo priamo v kancelárii sudcu

| dobrenoviny.sk | 7.11.2018 |

https://youtu.be/xJBSas3ESSs

V skúške vlastnej morálnej kredibility sme ako sudcovia neobstáli

| Časopis Naša univerzita 10/2018/2 | NAŠI ABSOLVENTI | Karin Fedorová |

Foto: Archív E. Berthotyovej

JUDr. Elena Berthotyová, PhD., je sudkyňou na Najvyššom súde Slovenskej republiky (NS SR), kde sa venuje azylovému právu. Niektoré jej rozhodnutia v tejto oblasti možno oprávnene zaradiť medzi prelomové. Minulý rok získal senát Správneho kolégia NS SR, ktorému predsedá, dokonca cenu Judikát roka 2017 za súdne rozhodnutie ochraňujúce základné práva žiadateľky o azyl z Afganistanu a jej troch maloletých detí. Úspešnej absolventky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (PraF UK), ktorá je zakladajúcou členkou sudcovskej nezávislej iniciatívy „Za otvorenú justíciu“, sme sa opýtali nielen na jej prácu, ale i na to, ako z pohľadu svojej profesie vníma situáciu ohľadom migračnej krízy či v čom vidí najväčší problém justície na Slovensku.

Aká cesta u vás viedla k štúdiu práva?

V bývalom režime sa študent mohol prihlásiť len na jednu vysokú školu, a hoci ma právo vždy lákalo, neverila som, že by ma prijali. V tom čase boli na Slovensku len dve fakulty a prijímali len malý počet študentov. Prihlášku som si dala napokon na pedagogickú fakultu do Nitry, ale pre nedostatok miesta ma neprijali. Tak som študovala ročnú učiteľskú nadstavbu v Modre a ďalší rok som pracovala ako vychovávateľka na ZŠ v mojom rodnom meste – v Trenčíne. Po celú dobu som sa poctivo pripravovala na prijímacie pohovory na právo, až to napokon vyšlo.

Ako si spomínate na svoje študentské časy na UK?

Na svoje študentské časy spomínam ako na najkrajšie obdobie v živote, hoci som taký ten bezstarostný študentský život ani nezažila. Mala som iné starosti a radosti. V prvom ročníku sa mi dva týždne pred prvou skúškou narodil syn. Celé obdobie sme s manželom (tiež študentom) a so synom bývali na manželskom internáte na Mlynoch UK. Mala som individuálny študijný plán a musím priznať, že syn nás naučil zodpovednosti. Na každú skúšku som išla pripravená tak, aby som ju urobila na prvýkrát. Za celé štúdium som žiadnu skúšku neopakovala a mala som len jednu trojku (zo sociológie). Musím priznať, že právom. Na študentské časy mám aj ďalšiu krásnu spomienku – nežnú revolúciu. Bolo to nesmierne euforické obdobie. Ako väčšina študentov na Námestí SNP som ju prežila s veľkou nádejou na zmenu. Priniesla slobodu aj na samotnú univerzitu.

Dva svety slovenských sudcov?

| dennikn.sk | MÁRIA TÓTHOVÁ | ŠTVRTOK 19. JÚLA 2018 21:15 |

Pred verejným zasadnutím pléna Ústavného súdu. Foto – TASR

Sudca by si mal uvedomovať, že nereprezentuje iba seba, ale aj tú zložku moci, ktorá potrebuje na plnenie svojej funkcie dôveru spoločnosti.

Autorka je emeritná sudkyňa, bývalá predsedníčka Okresného súdu Trenčín

V ostatných dňoch ma v médiách zaujali dve správy. Prvá: poslanec Národnej rady SR Alojz Baránik musí zaplatiť bratislavskej sudkyni A. P. E. sumu 200-tisíc eur. A zároveň sa musí ospravedlniť za to, že svojimi výrokmi zasiahol do jej práv na ochranu osobnosti, keď v parlamente predniesol slová naznačujúce, že sa správa korupčne.

Šéfoval krajskému súdu, dnes pasie kozy na svojej farme

| dennikn.sk | Veronika Prušová | 24. októbra 2018 |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Jeho príbeh je aj príbehom našej justície. Posledných dvadsať rokov pri nej Ľudovít Bradáč stál. Či už ako predseda bystrického súdu alebo ako prvý prezident Združenia sudcov Slovenska. Pred piatimi rokmi si povedal, že stačilo a radšej odišiel žiť na farmu.

„Od ôsmej by som asi sedel v úrade a buď by som sa pripravoval na pojednávanie, alebo by som už pojednával. Prípadne by som študoval spisy či písal rozsudky,“ vracia sa Ľudovít Bradáč do minulosti. Je krátko po deviatej a už len háda, čo by v čase nášho stretnutia robil kedysi.

S veľkou pravdepodobnosťou by sedel vo svojej kancelárii Krajského súdu v Banskej Bystrici a v skrini by mu visel sudcovský talár. Obliekal ho od roku 1980.

Sedíme na verande Bradáčovskej usadlosti, nie v budove súdu. Pyšný majiteľ ukazuje, kam až siahajú pozemky, ktoré so synom vlastní, či má v prenájme. Je to medzi kopcami za Krupinou. Na adrese, s ktorou má problémy aj navigácia.

Všade, kam pozrieme, sú pastviny. Ak ich „neskosia“ kozy, nastupuje do práce niekdajší predseda bystrického krajského súdu a prvý prezident Združenia sudcov Slovenska.

Reakcia sudcovskej nezávislej iniciatívy „Za otvorenú justíciu“ (ZOJ) na nepravdivé a zavádzajúce informácie Štefana Harabina o konzultačnej rade sudcovskej nezávislej iniciatívy ZOJ

Sudcovská nezávislá iniciatíva  „Za otvorenú justíciu“ (ZOJ)  v reakcii na nepravdivé a zavádzajúce informácie, ktorými Štefan Harabin spochybňuje  nestrannosť a  nezaujatosť ZOJ  v blogu pod názvom  „Spolupracuje Kiska s pozemkovou mafiou?“ zverejnenom na stránke Extraplus dňa 28.10.2018
 https://www.extraplus.sk/clanok/spolupracuje-kiska-s-pozemkovou-mafiou,
zdôrazňuje, že  po transformácii združenia  „Za otvorenú justíciu“ (ZOJ) na neformálnu a nezávislú sudcovskú iniciatívu „Za otvorenú justíciu“ (ZOJ), ku ktorej došlo  na základe rozhodnutia  Konferencie členov združenia „Sudcovia za otvorenú justíciu“ dňa 20. októbra 2017, sudcovská nezávislá iniciatíva ZOJ nemá ž i a d n u  konzultačnú radu.

O tejto zmene  sudcovská nezávislá iniciatíva ZOJ verejne informovala na stránke  www.sudcovia.sk dňa 30.novembra 2017.

Sudcovia nezávislej sudcovskej iniciatívy ZOJ

 V Bratislave dňa 29.10.2018