Sudcovia nemlčia. Hromadne vyzývajú podozrivých kolegov, aby prestali súdiť

| dennikn.sk | Veronika Prušová | 31. októbra 2019 |

Foto N Tomáš Benedikovič

Pred desiatimi rokmi podpísala stovka sudcov vyhlásenie Päť viet. Bolo to stručné zhrnutie atmosféry strachu, ktorú v justícii cez disciplinárne konania rozšíril Štefan Harabin. Vtedy apelovali na prezidenta, premiéra a politikov. Dnes sa ozvali opäť. Ich výzva smeruje najmä do vlastných radov.

Ich vyhlásenie má tentokrát viac ako päť viet. Je to reakcia na aktuálne dianie v justícii, ktorú pošpinila Kočnerova Threema.

Je to výzva o znepokojení z podozrení voči viacerým aktívnym sudcom z ich prepojenia „na mafiánske prostredie, z korupcie a zneužívania funkcie sudcu, ktoré postupne prenikajú na verejnosť a traumatizujú celú spoločnosť".

Emeritné sudkyne píšu sudcom: Je nám ľúto, že ste mlčali, ale ešte sa to dá zmeniť

| dennikn.sk | Ľudmila Babjaková | 22. októbra 2019 |

Zdalo sa, že po niekoľkoročnom úsilí sa odchodom Štefana Harabina z najvyšších súdnych funkcií stav a vnímanie justície pomaly mení. Zdanie klamalo.

Ľudmila Babjaková, Mária Tóthová, Mária Laufová
Autorky sú emeritné sudkyne

Od sudcu sa očakáva, že bude zdržanlivý. Nie je na mieste, aby sa vyjadroval ku všetkému, ale tiež nie je na mieste, aby mlčal vo chvíli, keď už nie je možné mlčať.

Nedávno sme si pripomenuli 10. výročie „Piatich viet“, ktoré podpísalo 116 sudcov kritizujúcich autoritatívne trendy riadenia justície. Aspoň časť sudcov vtedy nemlčala a dokázala sa týmto trendom postaviť na odpor a bojovať s tým, čo s nimi súviselo. Zdalo sa, že po niekoľkoročnom úsilí sa odchodom Štefana Harabina z najvyšších súdnych funkcií stav a vnímanie justície pomaly mení. Ale ako mnohokrát, aj teraz sa ukázalo, že zdanie klame.

Udalosti posledných dvoch mesiacov okolo „Kočnerovej Threemy“ a s ňou spájaných sudcov v plnej nahote odhaľujú, že problém justície môže byť oveľa hlbší, a ešte viac otriasa už aj tak chabou dôverou spoločnosti k súdnictvu. A tu už sudcovia nemali mlčať.

Aj keď sa sudcovia nerozhodujú na základe verejnej mienky, treba brať do úvahy, že už samotné podozrenia sudcov zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, z korupčného ovplyvňovania rozhodovania súdov vyplývajúceho z kontaktov s osobou obvinenou z objednávky vraždy novinára a to takým štýlom a v takom rozsahu, ako je verejne prezentované, sú spôsobilé zničiť povesť nielen jednotlivcov – dotknutých sudcov, ale celého sudcovského stavu.

Podozrivých sudcov už nebudeme riešiť štýlom príďte na čaj o piatej

| postoj.sk | Martin Hanus, Pavol Rábara | 29. 10. 2019 |

Foto: Pavol Rábara

Rozhovor s Elenou Berthótyovou, členkou Súdnej rady, o sudcoch z Kočnerovej Threemy, o Jarmile Urbancovej aj o novej nádeji.

Od roku 2005 pôsobí v Správnom kolégiu Najvyššieho súdu, kde sa špecializuje na azylové právo, v roku 2017 získal jej senát v tejto oblasti cenu Judikát roka 2017. Pred desiatimi rokmi patrila do skupinky sudcov Najvyššieho súdu, ktorí sa otvorene postavili proti praktikám Štefana Harabina, za čo potom viacerí čelili diskriminácii. Od roku 2014 je členkou Súdnej rady, najskôr ako nominantka prezidenta Kisku, od júna tohto roka tam pokračuje ako nominantka prezidentky Čaputovej.  

Elena Berthótyová je novou členkou päťčlennej komisie, ktorá má preverovať sudcov z Kočnerovej Threemy. V rozhovore pre Postoj vysvetľuje, že väčšinu Súdnej rady donútil až verejný tlak, aby prestala strkať hlavu do piesku, takisto hovorí, aká je momentálne atmosféra na Najvyššom súde a prečo by jeho podpredsedníčka Jarmila Urbancová mala v záujme obnovy dôvery odstúpiť zo svojej funkcie. 

Justícia pred rokom 1989 bola ovládaná komunistickou stranou. Bolo to ponižujúce

| dennikn.sk | Ján Mazák | 16. novembra 2019 | 

Z vypočutia kandidátov na ústavných sudcov. Foto N – Tomáš Benedikovič.

Justícia je na tom lepšie než súdnictvo pred Nežnou revolúciou, ale potrebuje účinný návrat k sľubu sudcu.

Autor je bývalý predseda Ústavného súdu

Po tridsiatich rokoch od Nežnej revolúcie sa zamýšľame nad súčasnosťou. Konfrontujeme ideály sprevádzajúce pád neobmedzenej vlády komunistickej strany s výsledkami, ktoré sme dosiahli.

Slovenské súdnictvo je v ťaživých starostiach

V súdnictve je také historické posudzovanie tristné. Vyplavili sa zlyhania, o ktorých sme donedávna nechyrovali. Sudcovia sú úplatní, píšu si s mafiánom, zatĺkajú pravdu, žijú nad pomery svojich zárobkov, neštítia sa podozrivých kontaktov s tými, ktorí sú pri moci a pri peniazoch.

V rozhodujúcich funkciách boli a sú ľudia ako Harabin a jeho oddaní. Na všetkých úrovniach sú problémové postavičky. Monika Jankovská, Lenka Praženková, Ľuboš Sádovský, Juraj Sopoliga a ďalší. Vládne rodinkárstvo. Rozmohlo sa vzájomné krytie aj hrubých pochybení. Zamrzlo disciplinárne trestanie a len pred krátkym časom sa začali disciplinárne senáty trochu činiť. Pod tlakom verejnosti a novinárov.

Podaktoré rozsudky a verdikty súdov sú podivuhodne zvrátené. Dva roky je rozhodnutie biele, potom zrazu čierne. Najprv sa žalobe nevyhovie, po rokoch v tom istom senáte sa žalobe vyhovie. Rozhodne sa rozsudkom pre zmeškanie, hoci je to podľa práva neprípustné. Nedočítate sa rozumného dôvodu takých výrokov. Preto zostáva veriť, že nedávne obraty v judikovaní súvisia s tým, že niekto niečo objavil a napísal o korupcii. Potom, žiaľ, aj zahynul…

Justícia má aj po tridsiatich rokoch od Nežnej revolúcie značné rezervy, zhodujú sa právnici

| webnoviny.sk | 16. 11. 2019 | SITA Slovenská tlačová agentúra |

Foto: ilustračné, Getty Images

Slovenská justícia má aj po celých desaťročiach fungovania stále značné rezervy. Pre agentúru SITA to uviedol právnik Jozef Vozár a bývalý ústavný sudca Ján Drgonec. Podľa oboch má Slovensko v tejto oblasti čo dobiehať a tiež sa zhodli, že isté chyby nastali bezprostredne po Nežnej revolúcii v novembri 1989. Slovensko si v nedeľu 17. novembra pripomenie 30. výročie Nežnej revolúcie.

Tí istí sudcovia

Vozár sa domnieva, že po novembri 1989 zostali v justícii tí istí sudcovia, ktorí súdili počas komunistického režimu.

„Justičné prostredie po roku 1989 vzniklo transformáciou justičného systému, ktorý fungoval aj počas socializmu. Čo zostalo takmer nezmenené, boli sudcovia, ktorí fungovali aj v predchádzajúcom režime. Je všeobecne známe, že medzi sudcami bola vysoká organizovanosť v KSČ (Komunistická strana Československa, poznámka red.) a o skutočnej nezávislosti súdnictva, ako ju chápu demokratické krajiny, sme nemohli hovoriť,“ povedal.

Podľa neho je justícia jednou oblastí, kde stále takpovediac revolúcia nebola. „Kariérny postup podmienený vstupom do KSČ však nebol len v súdnictve, ale aj v iných právnických povolaniach. Preto sa u nás neuvažovalo nad tým, že by sudcov spojených s režimom mohli nahradiť právnici – nestraníci. Niektoré stereotypy minulej doby sa nepodarilo odstrániť zmenami zákonov a aj preto sa dnes hovorí, že justičné prostredie je jedinou z oblastí trojdelenia moci, kde neprebehla skutočná revolúcia,“ doplnil Vozár.