Vyhlásenie ZOJ k otvorenému listu sudcov SR zo dňa 7.1.2021

Dňa 14. januára 2021 bol zverejnený otvorený list sudcov Slovenska zo dňa 7. januára 2021, uvádzajúci dôvody  nespokojnosti sudcov a ich obavy z prijatia návrhu ministerky spravodlivosti na novú súdnu mapu, ktorý má zásadným spôsobom zmeniť počty súdov a obvody ich pôsobnosti. List obsahuje tiež kritické vyjadrenie k spôsobu vykonávania funkcie predsedu Súdnej rady SR Jána Mazáka s tým, že nemá ich dôveru. List podpísalo 320 sudcov, z ktorých 112 nepodporilo vyjadrenie vo vzťahu k osobe Jána Mazáka.

Považujeme za legitímne právo všetkých sudcov verejne vyjadriť svoje názory na všetko, čo súvisí so súdnictvom; osobitne k tvorbe zákonov, od ktorých závisí efektivita a potrebné podmienky na riadny výkon súdnej moci. Ako dobrý krok v tejto súvislosti vnímame reakciu ministerky spravodlivosti, ktorá predĺžila pripomienkovanie návrhu novej súdnej mapy do konca mesiaca február, dokedy by mali byť riadne prerokované všetky námietky a pozmeňujúce návrhy zo strany sudcov aj Súdnej rady SR.

Nemôžeme však súhlasiť so spôsobom kritiky predsedu Súdnej rady SR Jána Mazáka so záverom, že nepožíva dôveru sudcov. Považujeme za  nevhodné a neprimerané spojiť snahu o optimálne vyriešenie otázky reorganizácie sústavy súdov s osobnými výhradami voči najvyššiemu funkcionárovi súdnictva, čoho dôsledkom je aj reakcia veľkej časti signatárov, ktorí túto časť listu odmietli podporiť. Ján Mazák je v ním zastávanej funkcii necelých 7 mesiacov a aj za tento krátky čas zvládol náročnú riadiacu prácu a podstatnou mierou prispel k vzniku viacerých dôležitých koncepčných materiálov v prospech riadneho chodu súdnictva. Ak aj sú dôvody na kritiku niektorých jeho postupov alebo vyjadrení, sme presvedčení, že ich treba riešiť najskôr a predovšetkým vzájomnou komunikáciou na pôde súdnej rady.

V tejto súvislosti poukazujeme aj na to, že v minulosti celá verejnosť vnímala veľmi kontroverzné postupy bývalého predsedu Súdnej rady SR a Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina na hrane zákona, na ktoré doplatilo mnoho slušných sudcov a do veľkej miery utrpela i dôveryhodnosť celého sudcovského stavu. Ani tak to však nestačilo na to, aby sa voči nemu verejne kriticky vyjadrila relevantná časť sudcov, tak ako je to dnes. Pritom najmä sudcovia by mali byť schopní vnímať veci rovnakou optikou bez ohľadu na okolnosti a osoby, ktorých sa to týka.

V Bratislave 14. januára 2021

JUDr. Katarína Javorčíková

Mgr. Dušan Čimo

hovorcovia ZOJ

 

 

Správne súdy by mali obsadiť preložením sudcov rozhodujúcich správne právo

sudca| webnoviny.sk | SITA Slovenská tlačová agentúra | 21. 02. 2021 | 

Foto: ilustračné, Getty Images

Oba stupne správnych súdov – Najvyšší správny súd SR a nové krajské správne súdy, by sa mali obsadiť preložením sudcov, ktorí rozhodujú správne právo.

Myslí si to sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ) s tým, že by sa pritom mal dodržiavať postup ich verejného vypočutia pred Súdnou radou SR a overenia, či spĺňajú zákonné predpoklady sudcovskej spôsobilosti.

Pre agentúru SITA tak ZOJ reagovala na situáciu, že sudcovia správneho kolégia Najvyššieho súdu SR (NS SR) považujú za diskriminačné, že musia absolvovať výberové konanie na novovytvorený Najvyšší správny súd SR. Agentúre SITA poskytla stanovisko hovorkyňa ZOJ Katarína Javorčíková.

Sudkyňa Príbelská: Sudcovia sebareflexiou prešli. Neviem, či všetci pochopili, že slúžia občanom a štátu

Foto N - Tomáš Benedikovič| Veronika Prušová | dennikn.sk | 19. februára 2021 | 

Foto N – Tomáš Benedikovič

Nech sa nás pokojne pýtajú aj na majetky a závadové osoby, hovorí sudkyňa zo správneho kolégia Najvyššieho súdu Petra Príbelská pred vybudovaním Najvyššieho správneho súdu.

Od augusta by mal naplno fungovať nový Najvyšší správny súd, po ktorom aj sudcovia správneho kolégia Najvyššieho súdu dlhé roky volali. Teraz sa týmto sudcom nepozdáva, že by rovnako ako ostatní uchádzači mali prechádzať výberovým konaním. Ak väčšina z nich na súd nepôjde, je ťažko predstaviteľné, že by sa mohol o pár mesiacov rozbehnúť. Sudkyňa Petra Príbelská v rozhovore hovorí:

  • o rizikách toho, že by v senáte mala byť s nesudcami;
  • či sudcovia po korupčných kauzách z minulého roka pochopili situáciu;
  • prečo ostala v šoku po obvinení podpredsedníčky Najvyššieho súdu Jarmily Urbancovej;
  • prečo presadzuje zmeny v navrhovanej reforme súdnictva, takzvanej súdnej mape;
  • aké to bolo začínať ako advokátska koncipientka u Ernesta Valka;

Ste členkou súdnej rady a zároveň sudkyňou správneho kolégia Najvyššieho súdu. Osobne sa vás teda týka téma Najvyššieho správneho súdu. Presvedčila vás už ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), aby ste sa prihlásili do výberového konania na tento nový súd? 

Zatiaľ neviem. Skôr zotrvávam na názore, ktorý som vyjadrila svojím podpisom pod podnet pre predsedu súdnej rady. Naozaj si myslím, že ústavne komfortné by bolo, aby sme zo správneho kolégia Najvyššieho súdu prešli na Najvyšší správny súd preložením. Koniec koncov, takto sa to plánuje aj pri vzniku nových správnych súdov. Na ne budú sudcovia krajských súdov, ktorí dnes riešia agendu správneho súdnictva, tiež len preložení.

List bývalého sudcu Pavla Polku Súdnej rade SR

Súdna mapa – JUDr. Ján Vanko, bývalý sudca Krajského súdu v Nitre

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt súdna moc| sudnamoc.sk | 14/02/2021 | 

Vážené kolegyne, vážení kolegovia.

            Aj keď som už na dôchodku, sledujem podľa možností aj vývoj situácie okolo súdnej mapy  a som rád, že sudcovia reagujú na túto šokovú terapiu, ktorá im bola predložená ako hotová vec a vypracovaná v neviem akom, ale určite prísnom režime utajenia. To potom vyvoláva zbytočné dohady, domnienky, z ktorých sa postupne niektoré nestávajú zbytočnými, ale dôvodnými a opodstatnenými.

            Impulzom na toto moje písomné pripojenie sa do diskusie bola reakcia predsedu Krajského súdu v Nitre JUDr. Romana Greguša na vyjadrenie JUDr. Ayše Pružinec a JUDr. Vincenta Szabóa.

            Dávam pánovi predsedovi za pravdu, že v roku 2018 sme sa spolu zúčastnili na niekoľkých zasadnutiach pracovnej skupiny k súdnej mape a informácie k tvorbe súdnej mapy som mal aj z pracovných porád ministrov s predsedami krajských súdov.

            Chcem však zdôrazniť, že ani v jednom prípade sa v súvislosti so súdnou mapou nehovorilo (ani v náznakoch), že by sa malo rušiť 5 odvolacích krajských súdov.

Ste len sudcovia. Len sudcovia

Foto N - Vladimír Šimíček| TOMÁŠ HUBINÁK | dennikn.sk | 11. februára 2021 |

Foto N – Vladimír Šimíček

Dialóg o diskriminácii pri obsadzovaní miest sudcov Najvyššieho správneho súdu.

Autor je poradca ministerky spravodlivosti pre ústavné právo,
v rokoch 2013 až 2020 pôsobil ako poradca na Ústavnom súde SR

Uvažujúc o personálnom substráte súdnej moci nemožno sa ubrániť obsedantnej otázke neustále nahlodávajúcej myseľ človeka. Vnímajú ctihodnosti opojené mocou talára seba ako šľachticov spravujúcich svoje feudum, držba ktorého ich oprávňuje až na dedičnú nemennosť ich postavenia a zároveň pri výskyte nového léna na prednostné benefitovanie z neho?

Účinnou terapiou tejto obsesie by v podmienkach demokracie mohol byť dialóg. Už T. G. Masaryk v rozhovoroch s Karlom Čapkom spomína, že demokracia je diskusia, ale dodáva, že pravá diskusia je možná iba tam, kde si ľudia navzájom dôverujú a poctivo hľadajú pravdu.

O čom sa diskutuje

Novela ústavy z konca roka 2020 zriadila novú súdnu inštitúciu, Najvyšší správny súd, ktorý začlenila v rámci hierarchie všeobecného súdnictva na jej vrchol spolu s Najvyšším súdom.

Najvyššiemu správnemu súdu sa zvykne vravieť „malý ústavný súd´“. Ideové (nemýliť si s ideologickým) uchopenie zriadenia a nastavenia Najvyššieho správneho súdu umožňuje nazerať z dlhodobého hľadiska na tento súd s víziou očistného účinku jeho pôsobenia na súdnu moc. So zriadením Najvyššieho správneho súdu prichádza pre spoločnosť šanca porásť aj z pohľadu ochrany právneho štátu a ústavných práv. Mnohé oblasti správneho práva sa nenútene prelínajú s právom ústavným.

Samotná ústava dala do vienka Najvyššiemu správnemu súdu právomoc rozhodovať vo veciach ústavnosti a zákonnosti komunálnych volieb, rozpustenia politických strán, ako aj o disciplinárnej zodpovednosti sudcov i prokurátorov.

Opísané právomoci do novelizácie ústavy prislúchali Ústavnému súdu (volebné súdnictvo), Najvyššiemu súdu (rozpustenie politickej strany), disciplinárnym senátom kreovaným súdnou radou (disciplinárna zodpovednosť sudcov) a disciplinárnym orgánom prokuratúry (disciplinárna zodpovednosť prokurátorov).

Novela ústavy neupravila, kto všetko má byť alebo môže byť sudcom Najvyššieho správneho súdu, neakcentovala ani proces obsadzovania miest sudcov na ňom. Tieto otázky boli ponechané na akt zákonodarnej moci.

Zákon o sudcoch a prísediacich (§ 151zf) stanovil, že prvé miesta sudcov na Najvyššom správnom súde sa obsadzujú na základe výsledkov výberového konania, ktoré uskutoční súdna rada. Výberové konanie bude pozostávať z verejného vypočutia v súdnej rade a overenia predpokladov sudcovskej spôsobilosti.

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Domov

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri