Sudcovia "Za otvorenú justíciu"

Dva svety slovenských sudcov?

| dennikn.sk | MÁRIA TÓTHOVÁ | ŠTVRTOK 19. JÚLA 2018 21:15 |

Pred verejným zasadnutím pléna Ústavného súdu. Foto – TASR

Sudca by si mal uvedomovať, že nereprezentuje iba seba, ale aj tú zložku moci, ktorá potrebuje na plnenie svojej funkcie dôveru spoločnosti.

Autorka je emeritná sudkyňa, bývalá predsedníčka Okresného súdu Trenčín

V ostatných dňoch ma v médiách zaujali dve správy. Prvá: poslanec Národnej rady SR Alojz Baránik musí zaplatiť bratislavskej sudkyni A. P. E. sumu 200-tisíc eur. A zároveň sa musí ospravedlniť za to, že svojimi výrokmi zasiahol do jej práv na ochranu osobnosti, keď v parlamente predniesol slová naznačujúce, že sa správa korupčne.

Ústavný súd: Jánošíková odkázala Dankovi, že Maroko vyberá sudcov lepšie ako Slovensko

| domov.sme.sk | Martina Jánošiková | 21. jan 2019 o 17:02 |

Profil spracovala Transparency International Slovensko.

Profil Martiny Jánošíkovej je súčasťou série Prečo je dôležitý Ústavný súd

Už vo februári sa skončí funkčné obdobie deviatim z trinástich ústavných sudcov. Dovtedy by mali poslanci zvoliť 18 zo 40 prihlásených kandidátov, z ktorých prezident deväť nových sudcov vyberie. Dvanásť rokov budú významným spôsobom ovplyvňovať smerovanie krajiny.

Zoznam 40 kandidátov na ústavných sudcov by bol o poznanie chudobnejší, ak by ministrovi spravodlivosti Gáborovi Gálovi (Most-Híd) vyšiel jeho zámer zvýšiť vekový cenzus na 45 rokov.

Keďže sa ním pripravené zmeny napokon z veľkej časti neudiali, mohla sa do aktuálnej veľkej obmeny Ústavného súdu zapojiť aj tzv. ponovembrová generácia právnikov. Jedným z takýchto kandidátov je aj 44-ročná uznávaná expertka na únijné právo Martina Jánošíková.

V súčasnosti riaditeľka Ústavu medzinárodného a európskeho práva Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach nie je iba do počtu.

Spomedzi štyroch desiatok kandidátov je len zopár takých, ktorí sa môžu popýšiť významnou zahraničnou odbornou praxou. Jánošíková pôsobila necelých päť rokov (2008 – 2012) ako právna poradkyňa v kabinete v generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ Jána Mazáka, ktorý je v súčasnosti poradcom prezidenta Andreja Kisku.

Úlohou generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ je vypracovanie právnych stanovísk vo veciach, ktoré im boli predložené a ktoré následné predkladajú sudcom rozhodujúcim o danej veci.

Jánošíková sa ako právna poradkyňa podieľala na príprave takýchto stanovísk. K desiatkam rozhodnutí Súdneho dvora EÚ publikovala odborné komentáre v právnych časopisoch.

Získať túto pozíciu sa Jánošíkovej podarilo vďaka tomu, že Mazákovi nebola neznáma. V rokoch 2004 – 2006 bola jeho súdnou poradkyňou na Ústavnom súde, ktorému Mazák predsedal.

Ako vysvetlila, Mazák si ju vybral do Luxemburgu až neskôr, po rozšírení tímu jeho súdnych poradcov na štyroch, a to pre jej špecializáciu na právo Európskej únie a výbornú znalosť francúzštiny. Mala za úlohu pripravovať návrhy práve v tomto jazyku.

Žilinčík: Fico hájil dobre pozíciu štátu, ale nie ústavných slobôd (video)

| domov.sme.sk | 20. jan 2019 o 18:46 ZUZANA KOVAČIČ HANZELOVÁ |

Člen Súdnej rady SR Pavol Žilinčík hovorí, že poslanci majú na vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov málo času. Nestihnú tak skúmať ich morálku.

Klásť by im mali aj otázky o morálnych dilemách, na ktoré právo nemá odpovede.

O výbere kandidtátov na nových ústavných sudcov sa s Pavlom Žilinčíkom rozprávala Zuzana Kovačič Hanzelová.

https://youtu.be/XbMVFrg0lyc

Hra o ústavný súd

Publikované: 18. 01. 2019

JUDr. Mar­tin Bu­zin­ger, PhD.

autor je ad­vo­kát,

v mi­nu­los­ti pô­so­bil ako vy­so­koš­kol­ský uči­teľ

ús­tav­né­ho prá­va na Práv­nic­kej fa­kul­te UK v Bra­tis­la­ve

  No­mi­ná­cie via­ce­rých po­li­tic­ky čin­ných osôb na kan­di­dá­tov na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du vy­vo­lá­va­jú v spo­loč­nos­ti oba­vy z po­li­ti­zá­cie ús­tav­né­ho sú­du a oh­ro­ze­nia je­ho pos­ta­ve­nia ako ne­zá­vis­lé­ho súd­ne­ho or­gá­nu ochra­ny ús­tav­nos­ti. Od­bor­ná i laic­ká ve­rej­nosť si kla­die le­gi­tím­ne otáz­ky, či pred­chá­dza­jú­ce po­li­tic­ké ak­ti­vi­ty ta­kých­to kan­di­dá­tov ne­vyt­vá­ra­jú ob­jek­tív­ne po­chyb­nos­ti o ich ne­zá­vis­los­ti a apo­li­tic­kos­ti, a či v po­rov­na­ní s iný­mi kan­di­dát­mi nie sú tí­to kan­di­dá­ti pri voľ­be v Ná­rod­nej ra­de SR nep­ri­me­ra­ne zvý­hod­ne­ní.

 Člen­stvo v po­li­tic­kej stra­ne ale­bo v po­li­tic­kom hnu­tí, rov­na­ko ako vý­kon pos­la­nec­ké­ho man­dá­tu či člen­stvo vo vlá­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky, nie sú v zmys­le člán­ku 137 ods. 1 a 3 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky pre­káž­kou uchá­dzania sa o fun­kciu sud­cu ús­tav­né­ho sú­du. Ústa­va Slo­ven­skej re­pub­li­ky v uve­de­ných us­ta­no­ve­niach do­kon­ca vý­slov­ne pred­pok­la­dá, že kan­di­dát na sud­cu ús­tav­né­ho sú­du mô­že byť čle­nom po­li­tic­kej stra­ny ale­bo po­li­tic­ké­ho hnu­tia, prí­pad­ne vy­ko­ná­va pos­la­nec­ký man­dát ale­bo je čle­nom vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Člen­stva v po­li­tic­kej stra­ne ale­bo v po­li­tic­kom hnu­tí sa však pre­zi­den­tom vy­me­no­va­ný kan­di­dát mu­sí vzdať eš­te pred zlo­že­ním sľu­bu ús­tav­né­ho sud­cu. Ak sud­ca pred zlo­že­ním sľu­bu vy­ko­ná­val pos­la­nec­ký man­dát ale­bo bol čle­nom vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, mo­men­tom zlo­že­nia sľu­bu je­ho pos­la­nec­ký man­dát ale­bo člen­stvo vo vlá­de ex con­sti­tu­tio­ne za­ni­ká. 

 Ústa­va te­da pred­pok­la­dá, že for­mál­nym zá­ni­kom člen­stva v po­li­tic­kej stra­ne ale­bo v po­li­tic­kom hnu­tí, či zá­ni­kom pos­la­nec­ké­ho man­dá­tu ale­bo člen­stva vo vlá­de, sa z bý­va­lých po­li­ti­kov zo dňa na deň sta­nú ne­zá­vis­lí a apo­li­tic­kí sud­co­via ús­tav­né­ho sú­du.

Ústavný súd: Kandidát Ján Drgonec už ústavným sudcom bol

Uznávaný odborník na Ústavnom súde už bol, odvtedy už raz neúspešne kandidoval

| 18. jan 2019 o 0:05 PETER KOVÁČ |

Ján Drgonec.(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Uznávaný advokát a odborník na ústavné právo s rozsiahlou publikačnou činnosťou Ján Drgonec, na Ústavnom súde už pôsobil. Presne vie, v čom by jeho práca spočívala.

Dlhodobo sa zapájal do verejnej diskusie o dôležitých témach vrátane diania na Ústavnom súde.

Ján Drgonec sudcov kritizoval

V doterajšom zložení mu vyčítal najmä zaujaté rozhodovanie pri politicky citlivých témach.

Sudcov kritizoval napríklad vtedy, keď prezidentovi Andrejovi Kiskovi odmietli vyložiť ústavu.

Prezident chcel vedieť, či môže odmietnuť ponúkaných kandidátov na ústavných sudcov.

"Keby sme sa konečne pozreli na to, ako sa správajú sudcovia Ústavného súdu, teda čo predkladajú ako sudcovia spravodajcovia, za čo hlasujú a proti čomu, tak by vyšlo najavo, že politické presvedčenie Ústavného súdu sa zachováva, a nie rozplýva postupom času," povedal pred časom Drgonec pre SME.

O viacerých sudcoch Ústavného súdu povedal, že sú nepredvídateľní, čo označil za veľký problém. Naznačil, že ide najmä o skupinu sudcov blízku HZDS.