Sudcovia "Za otvorenú justíciu"

Vyhlásenie ZOJ 16/2/2019

      Nezávislá iniciatíva sudcov „Za otvorenú justíciu“ chápe Ústavu SR  ako celospoločenskú zmluvu, v ktorej  sa štát a občania dobrovoľne zaviazali navzájom sa rešpektovať, dodržiavať vlastné pravidlá a plniť si povinnosti, ktoré z nej vyplývajú.

       Sudcovia  ústavného súdu sú srdcom a dušou  tohto orgánu  a opakovanou  neúspešnou voľbou kandidátov na tieto funkcie  dochádza k závažnému spochybneniu podstaty demokratického  a právneho štátu.

       Nezaujímajú nás politické ani iné dôvody tohto stavu, nehovoríme do výberu kandidátov, nehodnotíme, neposudzujeme, neovplyvňujeme, len chceme, aby si  zákonodarná  moc splnila  svoju povinnosť voči moci súdnej a prispela ku kreovaniu najvyššieho orgánu v zmysle podmienok daných Ústavou SR.

     Teraz nelobujeme za súdnu moc, za jej benefity, za jej sudcov, len sa zasadzujeme za hodnoty demokracie, práva  a ústavnosti....všetko v záujme občanov a celej spoločnosti.

Sudcovia nezávislej iniciatívy ZOJ

  Galanta, dňa 15.2.2019.

Päť dôvodov, prečo v súčasnosti nebyť sudcom, a čo s tým má Štefan Harabin

| dennikn.sk | 13. marca 2019 10:55 | Katarína Javorčíková |

Kľúčové mocenské pozície si aj s výraznou podporou sudcov v justícii udržali tí, čo boli Harabinovi najbližšie.

Autorka je emeritná sudkyňa,
bývalá prezidentka združenia Sudcovia „Za otvorenú justíciu“

Keď som po dlhých rokoch práce sudcu dospela postupne k rozhodnutiu, že túto prácu už ďalej nechcem robiť, predpokladala som, že túto kapitolu života úplne uzavriem a sústredím sa výlučne na prácu s právom iným spôsobom.

Bola mi však venovaná kniha Veroniky Prušovej s komentármi Mariána Leška „Harabin“. Vrátila ma do rokov minulých, do histórie slovenskej justície, ktorá je aj mojou osobnou históriou, a táto retrospektíva ma doviedla k analýze dôvodov, prečo už v súčasnosti nechcem byť sudcom.

Dôvod prvý: Čo bolo, bolo – zabudnite

Sudcom som sa stala začiatkom 90. rokov v čase mečiarizmu, keď sa ešte len začínali snahy sudcov o etablovanie súdnej moci ako tretej rovnocennej moci v štáte. Hlavným nositeľom týchto aktivít bola v tom čase silná stavovská organizácia sudcov Združenie sudcov Slovenska, vo významnej miere podporovaná aj zo zahraničných fondov krajín EÚ.

Kniha Harabin je dôslednou faktografiou o tom, ako vtedy sudcovia na jednej strane postupne získavali formálny status ústavných činiteľov, postavených na roveň poslancov parlamentu a členov vlády, a na druhej strane o tom, ako medzi nimi postupne nastával rozkol a polarizácia pod stále silnejúcim vplyvom Štefana Harabina a jeho podporovateľov.

Dva svety slovenských sudcov?

| dennikn.sk | MÁRIA TÓTHOVÁ | ŠTVRTOK 19. JÚLA 2018 21:15 |

Pred verejným zasadnutím pléna Ústavného súdu. Foto – TASR

Sudca by si mal uvedomovať, že nereprezentuje iba seba, ale aj tú zložku moci, ktorá potrebuje na plnenie svojej funkcie dôveru spoločnosti.

Autorka je emeritná sudkyňa, bývalá predsedníčka Okresného súdu Trenčín

V ostatných dňoch ma v médiách zaujali dve správy. Prvá: poslanec Národnej rady SR Alojz Baránik musí zaplatiť bratislavskej sudkyni A. P. E. sumu 200-tisíc eur. A zároveň sa musí ospravedlniť za to, že svojimi výrokmi zasiahol do jej práv na ochranu osobnosti, keď v parlamente predniesol slová naznačujúce, že sa správa korupčne.

V kampani útočil a vyjadroval súdy nad súpermi, Harabin sa aj tak pokojne môže vrátiť do talára

| dennikn.sk | Veronika Prušová | 19. marca 2019 14:49 |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Zákon dnes umožňuje, aby sa sudcovia po neúspešnej kandidatúre do politiky vrátili na súd. Platí to aj pre Štefana Harabina.

„Naozaj to bolo najťažšie rozhodnutie v živote. Robila som prácu, ktorú som milovala,“ priznala Jana Dubovcová nedávno. Bolo to osem rokov po tom, ako sa vzdala sudcovského talára. Rozhodla sa tak pred parlamentnými voľbami v roku 2010, kedy kandidovala za poslankyňu na kandidátke SDKÚ.

Žiaden iný sudca pred ňou ani po nej, hoci kandidoval, podobné rozhodnutie neurobil.

Aj neúspešný prezidentský kandidát Štefan Harabin musel teraz odpovedať na otázky, či je správne, aby sa „len tak“ vrátil sudca po kampani na súd.

Tieto otázky vyvolala aj Harabinova kampaň. No on sa na nich len smeje a odpovedá, že je sudcom Najvyššieho súdu a to stále platí.

Hneď v úvode treba pripomenúť, že zákon hovorí v jeho prospech. Ak sa totiž sudca rozhodne kandidovať, a je jedno, či za poslanca alebo prezidenta, tak sa mu len dňom kandidatúry preruší výkon funkcie. Tri mesiace po voľbách, ak neuspeje, sa môže vrátiť do talára. Koncom júna by už mal teda aj Harabin pojednávať.

Harabin môže voľby napadnúť, do druhého kola sa rozhodnutia na Ústavnom súde nedočká

| dennikn.sk | Veronika Prušová | 17. marca 2019 14:49 |

Foto N – Peter Kováč

V Košiciach sú už mesiac len štyria namiesto trinástich ústavných sudcov. Aj keď sa niekto bude na prezidentské voľby sťažovať, nemá kto rozhodnúť.

Manipulovalo sa s hlasmi, vyhlásil Štefan Harabin počas volebnej noci vo chvíli, keď už bolo zrejmé, že nemá šancu na postup do druhého kola. Hovoril o podozrení, ktoré vychádzalo z toho, že jeho ľudí nechcú púšťať do volebných miestností k sčítaniu hlasov.

Predseda štátnej volebnej komisie Eduard Bárány v nedeľu potvrdil, že od Harabina nedostali žiaden oficiálny podnet. Ničím takým sa nezaoberali. Neznamená to však, že Harabin nemôže voľby napadnúť. Môže tak urobiť na Ústavnom súde a má na to desať dní. „Myslím si, že pán Harabin je z tých, ktorí ovládajú tieto pravidlá,“ dodal ešte Bárány pre televíziu Markíza.

Neúspešný kandidát, ktorého od postupu do druhého kola delilo takmer 100-tisíc hlasov, ešte v noci na nedeľu hovoril o neprávosti, ktorá sa deje a treba ju napraviť. Ako to chce urobiť, neprezradil. Neustále len opakoval, že bude postupovať „podľa práva“.

Nevysvetlil, čo to znamená. Neskôr ešte povedal, že po preverení podnetov využije všetky opravné prostriedky. Nepotvrdil, ale ani neodmietol možnosť, že sa obráti na Ústavný súd. Aj v televíznych debatách v nedeľu nekonkrétne hovoril, že si ešte zanalyzuje veci a podľa toho bude postupovať.